Příspěvky uživatele

Netrvalo príliš dlho kým sa pri nej niečo objavila. Alebo niekto? Malé ušká sa jej zašklbli a ona popotiahla nosom. Cítila pohľad cudzincov na svojej srsti a to ju len prinútilo zachumlať sa do ešte väčšej guličky než v akej bola pred pár sekundami. Keď ich predsa nevidí ona, ani oni ju vidieť nemôžu! Alebo to takto napokon nefungovalo? To už ona nevedela, avšak nepríjemný pocit na jej tele neodchádzal a tak sa konečne odhodlala odhaliť svoje veľké zelené oči. Pohľad jej prv padol na červeného vtáčika stojaceho len pár centometrov od nej. Slzy, ktoré sa jej nahromadili do oči akoby sa razom vyparili a dokonca sa na jej tvári objavil úsmev. ,,Ahoj, vtáčiček," uškrnula sa, okamžite ako jej chvost padol k zemi a ona mala teraz celkový rozhľad okolo seba. Bledá vlčica s červenou šatkou nebola najviac nenápadný obyvateľ lesa - aspoň teda v tejto minúte. Kayseri nasucho prehltla a pozrela vlčici priamo do očí.

mimo mois grisu >
Malá hnedá vlčka sa krčila pod akýmsi obrovským stromom a chvost jej prekrýval hnedý nos. Triasla sa, no nebolo jasné, či to bolo práve kvôli zime alebo niečomu inému. Dalo by sa polemizovať, no tak či onak, to bolo zbytočné. Vedľa nej s niečo mrvilo, no bola príliš vystrašená na to aby sa pozrela, aby nechala svoje zelené oči spočinúť na prírode nového sveta kde sa znenazdania ocitla. Necítila pri sebe matku, to bolo desivé asi ešte viac, že svet okolo nej sa len tak rýchlo zmenil. Nevedela čo má robiť, nevedela ako sa má spávať a či skutočne čakať na mamu, ktorá ju uložila k stromu a nechala ju tam. Čo sa jej vôbec stalo? Prečo ju nechala len tak? Možno sa to čoskoro dozvie.