Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Amor 15

Privrela som oči a pousmiala sa. "Azrael k nim nepatrí. je to len moja domnienka, ale podľa všetkého je jedným z vĺčat álf. Stretla som dve z nich a páchnu rovnako," riekla som smerom k nemu. azrael nebol najlepší príklad chaosana, to veru nie. "Drieme v ňom však potenciál. Je silný, no svoju moc neovláda dostatočne dobre. Ponúkla som mu, že ho budem učiť, ale je príliš mladý aby to jeho ego unieslo," dodala som napokon a mykla plecami. Bola však otázka času, kedy na neho narazím a bude súhlasiť s mojou ponukou. Bolo by pre nás všetkých najlepšie, keby svoju moc ovládne skôr, než tá moc ovládne jeho. Povzdychla som si. Toto bol beh, ale na dlhú trať, veru. "Určite sa ubeháme k smrti," povedala som smerom na Frekiho zoznam a zasmiala sa. "Dlho som už však nemala daniela alebo muflóna," skonštatovala som. Bolo by i zábavné ich loviť. Pravda. Prešla som si jazykom po tesákoch. Otázkou ostávalo, kto pôjde s nami vôbec loviť? Málo vlkov sa zdržovalo na území, vlastne takmer nikto. Kto by šiel sakra s nami? Nechcela som používať mágie, ak by sme šli len dvaja. Hm, Enzou by sa mohol snažiť, keď sa tu po roku ukázal. "Ako môžeš vidieť, momentálne príliš veľa vlkov na území nie je a i keby sú, za mnou rozhodne neprídu," povedala som smerom k nemu a pozrela sa na neho takým tým pohľadom, či to myslí vážne alebo sa len hrá na hlupáka. Bol však zlatý a nedokázala som sa nabažiť jeho štenacieho výrazu. "tak to si jeden z mála, ale musím povedať, že i ja s tebou. Nie si až taká osina v zadku, musím priznať," zatiahla som a zamrkala na neho. Bol fakt vcelku normálny, menší idiot než všetci ostatní a či som bola pod kúzlom alebo nie, vedela som, že ho mám svojim spôsobom i rada.

Amor 14

Zastrihala som ušami a pozrela sa na neho pohľadom, akým sa dívajú rodičia na svoje deti, keď sú za hlupákov. "Myslíš si, že sú Chaosania chytrí?" riekla som smerom k nemu a začala sa smiať. "Odpusť mi, ale videla som ich kopec a nie, nemyslím si, že by im došlo vôbec koľko je dva a dva dokopy," riekla som smerom k nemu a pokrútila hlavou. Bolo to absurdné. Za víťazstvo mohli považovať fakt, že trafili v noci do svojej nory bez toho, aby spadli z útesu. Nie, fakt by im to nedošlo. "Neviem sa dočkať, kedy zima pominie. Aspoň budeme môcť vyraziť na lov. Freki mal spraviť zoznam toho, čo treba naloviť do úkrytu," riekla som a pobavene sa zaškerila. Bolo pravdou, že Frekiho zoznam bude pomerne obsiahli, aby sme pokryli hlavne jeho chuťové bunky. Ale tak nejak som s tým počítala. Napokon som sa pozrela na Vina. Bola som rada, že som ho mala. Aspoň s niekým sa tu dalo porozprávať. "Vieš, si jeden z mála členov, ktorý sa za mnou zastavia len tak a nie len, keď po mne niečo chcú alebo potrebujú," povedala som smerom k nemu a usmiala sa. Pravda. Kto to vlastne tak urobil? Možno len Freki? Sar? Áno, jedine títo traja. Inak v tom bol neustále háčik. Ach. Síce som si na vzťahy nepotrpela, ale v tomto magickom opantaní som to akože viac cenila, než normálne. Povzdychla som si a pozrela sa na snehové vločky, ktoré padali z pokojného neba.

Amor 13

Pokrčila som ramenami. Nevidela som do hláv druhých. I keď v mojom ponímaní tieto slová zneli pomerne vtipne. Povzdychla som si. Nechcela som sa tým teraz zaoberať. Mala som trochu pokoja po tak dlhej dobe. Musela som to nejako využiť, pravda. "To áno," podotkla som. Bola som mocná a vedela som to. I keď som sa ju snažila pomerne dosť často potláčať. Predsa len som mala svoje zásady, ktoré sa týkali používania tejto moci. Potriasla som hlavou. Nuž, nevadí. "Stačilo by skryť názov," podotkla som a pozrela sa na Vina. Odkiaľ vlastne on vedel o názve svorky? Istotne som mu o ňom nehovorila. Bol však určitý čas so Zinkom. A presne tohto som sa obávala. Vydýchla som si. "Je toho na mňa veľa, ale dnes nechcem riešiť nič z toho," podotkla som a s úsmevom sa na neho zadívala. Chcela som si len užívať ráno u jazera. V pokoji a tichu. Ďalšie problémy môžem riešiť zajtra. Dnešok som si brala pauzu po boku niekoho, ku komu som cítila určitú dôveru a pri kom som sa cítila pokojná. Hádam to chápal a zmenil by tému rozhovoru niekam inam. Privrela som oči a sledovala vychádzajúce slnko.

Amor 12

Oblizla som si hnedý ňufák a nervózne hľadela na hladinu jazera. Zima pomaly končila a s ňou odchádzal i ľad, ktorý ho pokrýval. Čoskoro sa sneh vytratí i z lesu a ostane priestor len na krásne kvetiny, ktorých účinky sú liečivé. Práve tie budeme potrebovať nazbierať, aby sme ich odložili na horšie časy, až ich budeme potrebovať. Vedela som, že tento pomyselný mier nebude trvať večne. Chaosu bolo ukradnuté kto bol vo vedení a či išlo o tú istú svorku. Chceli sa len zabaviť. Musela som však na tento boj pripraviť svojich členov veľmi dobre. Inak padnú ako Morph. A to som presne nechcela. Stačilo mi to vidieť len raz na vlastné oči. "Pokiaľ si pôvodní členovia nedajú pozor na jazyk, nepotrebujú poznať terajší pach. Stačí, že budú vedieť, že je tu zvyšok členov," dodala som napokon. Pokrútila som hlavou zo strany na stranu. Nemohla som dopustiť ďalšie krviprelievanie. Mali sme však výhodu, ktorú sme predtým nemali. Tento les. Bol hornatý a ťažko schodný. Ak by sa tu objavili Chaosania, domáci mali výhodu znalosti terénu. A pokiaľ ich naučím i využívať mágiu a fyzické schopnosti... mohli by sme sa niekam dopracovať. Bála som sa však toho, ale Vino bol mojim majákom i v tej najhustejšej tme. Cítila som sa s ním bezpečne a stabilná. Inak by som sa zase zosypala, keby tu teraz nebol. "Tak či onak, nič s tým neurobím, jedine, že by som mala možnosť vymazať starú svorku z hláv každého člena, ktorý o nej vie, znie to bláznivo, čo," riekla som a zasmiala sa. Avšak, stále som dumala nad tým, či by som toho bola schopná. pri pohľade na neho, by som sa o neho najradšej oprela, ale nebolo to vhodné. Preto som odvrátila zrak opäť na jazero.

Amor 11

Musela som sa pousmiať a pokývať hlavou na znak kladnej odpovedi. "Áno, na tretí pokus to zvládli bez toho, aby sa pohádali. To považujem za úspech v ich prípade," riekla som a začala sa smiať. Bolo to fakt vtipné. Ostala som z toho vtedy tak v šoku, že sa do seba nepustili, že som im to odkývala. Prekvapili ma. Avšak otázkou bolo, ako dlho im to vydrží. "Avšak podotkla som, že majú za svoje potomstvo plnú zodpovednosť a pokiaľ sa o ne nebudú starať nasledujúcu zimu, nie sú starosťou svorky," dodala som a poškrabala sa za uchom. Činila som tvrdé rozhodnutia, ale také nás udržia pri živote. Svorka bola stále malá, potrebovali sme viac členov a pokiaľ tu majú pobehovať malí haranti... zišlo by sa nám ich ešte viac. "Nerada to hovorím Vino, ale svorka by potrebovala nových členov. Pokiaľ tú budú vĺčatá... ak sa dozvie Chaos o pôvode tejto svorky, nemuselo by to znamenať nič dobré," riekla som napokon a povzdychla si. Cítila som k Vinovi akúsi priazeň. Vedela som, že ma pochopí a že mi pomôže. Síce som sa tvárila ako silná autorita, no v konečnom dôsledku som bola len obyčajným vlkom, ktorý si tiahol svoje vlastné bremeno a v mojom prípade i celej svorky.

Amor 10

Pobavene som sa zasmiala. Dokázala som si dokonale živo predstaviť, ako sa Vino mordoval s tým jazykolamom názvu púštnej svorky. Ja sama som sa radšej nad tým názvom nezamýšľala a rozhodla sa, že ich existenciu uznám, až sa stretnem s ich alfou. Predsa len ako povedal, nebola to veľmi početná svorka. Dalo by sa povedať, že sa len tak rozhodol si ju založiť. "Samozrejme, na teba je úprimne Vino asi najlepší spoľah. Ani len na pôvodných členov sa nemôžem tak spoľahnúť ako na teba. Všetci štyria miznú a vracajú sa len keď niečo chcú, ale posledne ma náš pár prekvapil, keď dovliekli so sebou mŕtve králiky," skonštatovala som a pohliadla na neho. Skutočne som sa na neho mohla spoľahnúť a pri tejto myšlienke mi až srdce podskočilo. Nebola v tom len dôvera, ale i iný, odlišný pocit, ktorý som však automaticky začala podtláčať. Ako by som si mohla niečo také pripustiť?! Žeby so mnou jeho prítomnosť niečo robila? No nie. Vydýchla som si a v rozpakoch začala debatu ďalej viesť v téme, akú sme nastolili. "A mám pocit, že sa na jar ukážu vo svorke i vĺčatá," riekla som, narážajúc opäť na Taylora a Solfataru. Keď som nad tým tak premýšľala, zaujímalo ma, kam sa podela Kayseri a Dorya. Na území neboli.

Amor 9

Začali sme sa rozprávať o tej podivnej svorke v púšti. Kto by sa sakra usadil v púšti? To bolo ešte viac retardované, než minulý plán usadiť sa v údolí. Povzdychla som si. Azda volili stratégiu, že tam nikto ani svorku hľadať nebude? Uškrnula som sa. Napokon, počúvala som Vina, čo mi chce vlastne zdeliť. Hovoril mi o tom, aká je hentá alfa, no ja pri jeho slovách vnímala hlavne jeho tvár a oči. Bol tak krásny! Vydýchla som si. Ach, prečo som i ja nemala tak krásne zelené oči ako on! Boli tak veľké! Ach jaj panebože nad čím zase premýšľaš Lissandra, pomyslela som si a sama seba zahriakla. Bola som alfa, mala som sa sústrediť na to, čo mi hovoril. Tak. "Khan-fani," zopakovala som po ňom a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Zvláštne to meno. "Namarey. Vidím, že to kladenie divných názvov majú v rodine," skonštatovala som. Nejednému by sa u toho zamotal jazyk. Boli sme vlci a nie jazykovedci. "Hm rada sa s ním zídem a uvidíme, ako moc šteká. Ale teraz by som chcela stráviť nejaký čas s tebou a verím, že až odídem, budem ti môcť zveriť tento les do labiek a ty ho ochrániš," zatiahla som a pozrela sa na jeho svaly. Skutočne by to mohol zvládnuť. Bol tak silný a múdry! A pekný, ano ano. Presne tak. Nikto iný by to tu nezvládok postrážiť ako on.

Amor 8

Vydýchla som oblak pary a hľadela na Vina, ktorý ostával ticho. Bol divný, divnejší i keď som pominula efekt mágie. Napokon, prečo som sa jej neoddala úplne? Čo takého strašného by sa mohlo stať? Oblizla som si ňufák. Nervózne? Nie. Možno, čo ja viem. Moja pocity boli momentálne ako na horskej dráhe. Neisté, nepokojné a nestále. Zastrihala som ušami a konečne sa pozrela na Vina, ktorý prehovoril. Myslel to vážne? Očividne. Veď ani nič iné cítiť nemohol. Ani ja nie. I ten chaos, ktorý vo mne rástlo, bol utlmený tou... láskou? Tak to ostatní prezývajú? "To je zvláštne, pretože i ja," dodala som smerom k nemu a pohodila chvostom. Ani neviem, ako mi to mohlo uniknúť z papuli. Isto som to nechcela povedať! Alebo áno? Už som sa začínala strácať. Napokon, prešla som k niečomu, u čoho som si bola istá, že so mňou nebude tak mávať. Svorka... blbeček. No krása. "Musel byť dosť nízky. Čím nižší vlci, tým viac štekajú," podotkla som s úškrnom a nadvihla obočie a drobným gestom posunutia brady k nemu som ho vyzvala, aby mi o tom povedal viac. Bola som zaujatá. Určite bude v príbehu vystupovať ako chrabrý rytier, pretože sám bol tak krásny!

Amor 7

Zastrihala som ušami. Bola som zvedavá, s čím prišiel jeho malý mozog tentoraz. Pravda, nebol tak inteligentný ako Sar, ale mal v sebe niečo, čo ma na ňom lákala viac, než práve rozum. Nemohla som o ňom však povedať, že by bol hlúpy to nie. Bol veľmi zlatý, tak by som to asi uzavrela, než by som sa do týchto myšlienok ponorila príliš hlboko. Odvrátila som zrak od vody a pozrela sa so spýtavo nadvihnutým obočím na vlka. Nevedel sa vykoktať? Zvláštne. Prišiel mi, že si je istý svojimi myšlienkami, no zdanie klamalo. "Niečo pozitívne. Cítiš vôbec nejaký negatívny pocit v túto chvíľu, Vino?" opýtala som sa ho s úsmevom. Moje vnútro už ani nebojovalo s mágiou, skôr ju študovalo. Bola som tu príliš dlho, aby ma niečo také rozhodilo a hlavne, dokázala som vycítiť, kedy mnou manipulovala niečia sila. Hlavne, keď šlo o tých zbabelých bôžikov. "Svorka, ako som si myslela. A čo ich alfa, Vinuško? Aká je?" otázala som sa ho opäť a pohliadla mu do tých jeho krásnych očí, pri ktorom pohľade sa mi rozpúšťalo moje vnútro! Moje vedomie tam niekde na pozadí hádam i hádzalo tyčku.

Amor 6

Na houby. Normálne by sa to vlka asi dotklo, ale ja som sa len priblblo usmievala smerom na Vina. Bolo to tak roztomilé ako to povedal! zaškerila som sa smerom na neho a štuchla do neho labou. "Ty tiež si občas na nevyydržanie," riekla som u toho a zasmiala sa. Bolo to zvláštne, keď som sa cítila tak... v pohode. Nebol to stav, ako som zažívala pri požieraní húb, kdeže. Tento bol iný. Bol reálnejší, no opantával moje pocity a myseľ rovnako efektívne. Odfrkla som si. Bola som slabá, keď šlo na božskú mágiu, len čo pravda je. Spýtavo som nadvihla obočie, keď z neho vyliezli slová, ktoré vo mne vzbudili zaáujem. "A čože to je, Vino? Prezradíš mi?" vyzvala som ho, aby to povedal normálne bez nejakých hádanok alebo omáčok. Skutočne ma zaujímalo, čo takého môže ku mne cítiť! I napriek tomu všetkému. Pravda. Prešla som si jazykom po tesákoch, lenže pri pohľade na neho som si musela i ja uvedomiť, že ho neberiem len ako takého verného člena svorky. Kdeže. Brala som ho ako niečo viac. Priateľa? Možno. Nedokázala som sa vyznať vo svojich pocitoch a už vôbec nie, keď ma zdrogoval nejaký šíp. Nakoniec som sa zapozerala na jazero, ktoré vo mne ako tak vytváralo pokoj a mier. Medzitým som však predsa len vzniesla ďalšiu otázku: "A ako skončil tvoj výlet v púšti, Vino." Aj napriek emóciám, ktoré sa vo mne búrili ako more počas búrky, stále som mala na vedomí svoju svorku a potrebovala som zistiť informácie, ktoré by som si mohla vziať lusknutím prsov, lenže... Nechcela som riskovať, že by zachytil moju prekvenciu mysle. A i keď som ju nemohla vypnúť, ovládala som tú mágiu lepšie a dlhšie než on, preto som ju dokázala potláčať tak na úzadie mysle, že ju nemal šancu odhaliť, pokiaľ som intenzívne neprijímala nejakú myšlienkovú linku.

Vyhodnotenie výplat:
> Kayseri - 10 kšm
> Vino - 15 kšm + 1 % vytrvalosť
> Freki - 10 kšm
> Zinek - 15 kšm
> Solfatara - 15 kšm
> Dorya - 10 kšm

Niektorí z Vás majú dobré výhliadky na jarné povýšenie *mrk mrk*, neskazte si to! :D

- zapísala Zíííňa

Amor 5

Na moje sťažovanie sa nad životom a tou nekonečnou samotou Vino reagoval presne tak, ako som predpokladala. I keď som mala v sebe divnú mágiu, ktorá ovládala moje pocity, stále som mala svoj mozog, ktorý pracoval na pozadí. "Tak to si jeden z mála, Vino, ale i napriek tomu, že mi občas pekne vykričíš ako som na houby, mám ťa rada i ja," riekla som smerom k nemu a mrkla na neho očkom. Ach, v tento moment som k nemu cítila väčšiu náklonosť, než bolo prípustné. Nenávidela som túto mágiu a vedela som, že až najbližšie narazím na toho parchanta Nera, tak ho roztrhám a je mi jeho, či je to nejaký boh. "Si fakt členom svorky, ktorého by som stratiť nechcela," dodala som napokon a pohľad upriamila na jazero. Nemohla som sa naň dívať, však by som sa pri pohľade naň roztopila. Bol tak roztomilý! Hlavne, keď sa neustále posúval veľmi nenápadne bližšie ku mne. Bruh. Akoby vlkom o nič iné nešlo len o hlúpy telesný kontakt!

//Ďakujem za účasť a bez ďalších kecov prinášam vyhodnotenie a odmeny!
Najskôr teda správne riešenie a u prvého som ostala sklamaná. Je to predsa najpopulárnejší predmet v ponuke obchodu :DD
1 - predmet Mystery box, 2 - rastlina Hadí tělo přilnavé, 3 - Kayseri!, 4 - zviera Haune Taerti, 5 - Socoro, 6 - Ľadovcové jazero (šak ľaaaad), 7 - Ovocný lesík, 8 - Les Álf, 9. Mačacia lúka, 10. Vino :D
A teraz k vášmu skóre!
Sar mal 5 dobre, Kayseri mala 4 dobre, Zinek mala 9 dobre a Vino mala 10 dobre!
Odmeny teda dostávate nasledovne!
Vino a Zinek dostanú 20 kšm
Sar a Kayseri dostanú 15 kšm
Ďakujem pekne! Ďalšia miniakcia bude oddychovejšia, sľubujem :DDD

Amor 4

Pozrela som sa na Vina, ktorý sa ku mne nie len že priblížil, čo mi prišlo strašne vtipné. K tomu všetkému dokonca i pochválil môj post alfy. Úplne som zabudla, že kedysi mi pekne vykričal, aká som na prd. Bolo to milé a hladilo to moje ego. Dokonalá kombinácia. Usmiala som sa od ucha k uchu a prešla radšej k chváleniu jeho samého. Bol milý, bol pekný, bol ukecaný! No samozrejme, že v mojej hlave som sa na nič iné nezmohla, než len na ospevné ódy. "Ale vieš čo ešte som Vino?" opýtala som sa ho a s napätím vyčkávala na jeho pohľad a až potom som sa pustila k rečiam: "Som veľmi osamelá alfa, ktorú nemá nikto rád." Smutne som zvesila ušká a pozrela sa preč smerom na jazero. Bolo to tak strašné! Bola som tak dokonalá a i napriek tomu ma každý tu neznášal! Teda až na Vina a... Sara. Samozrejme tí ma obdivovali, pretože videli tú pravú krásu, ktorá sa... ktorá sa vo mne odzrkadlovala! Áno, správne. Presne tak. Na tvári sa mi rozšíril úsmev a ja som zamávala chvostom zo strany na stranu. Bola som skvelá, ale i on. A ak by sme boli spolu, boli by sme skvelý na druhú! Toľko lásky a krásy a moja chytrosť by to celé len spečatila! "Nemám nikoho, komu by som sa mohla zveriť, Vino. Nemám všetko, veru že nie. Radšej by som nemala nič, ale mala niekoho!" zatiahla som opäť skleslo. Bola som smutná. Potrebovala som, aby ma niekto rozveselil. Zvládol by to on? Ktovie. Možno áno? Možno nie!

Amor 3

Oh bože, tie pruhy ktoré sa mu ťahali dokonalo čiernym kožuchom, boli tak úchvatné. Vyzeral ako tiger, keby som vôbec tušila, čo tiger vôbec znamená. Bol krásny, tak nebezpečný, tak zvodný, tak silný. Ach áno. Moje srdiečko sa roztekalo pri pohľade na tohto pohľadného fešáka. Toľká krása a samé uchvátenie. Oh áno áno. Zasnene som sa na neho dívala aspoň niekoľko minút. Nie, bola to celááá božia večnosť. Panenkamária, veď ja by som sa vedela na jeho krásu pozerať i celý život a vôbec by mi to neprekážalo. "Ach ani nestihol byť zlý na mňa Vino, vieš prečo? Pretože hneď po mojom prijatí zmizol. Nevrátil sa ani keď umrela jeho sestra, nevrátil sa, keď čelila svorka Chaosu a vráti sa teraz? Keď o všetko bolo zničené? Zbabelec," riekla som, no to už nebolo podstatné. Čo sa stalo, stalo sa. Nedalo sa inak. "Ale ty Vino, ty nie si ako on. Bol by si neskutočne úžasná a siná alfa," pochválila som ho a musela si na vlastné slová pritakať. Samozrejme. V tento moment mi to prišlo ako úžasná idea. Bol predsa super, pekný, krásny, múdry, silný a zodpovedný. Každý by ho rešpektoval a on by dokonale viedol. Vino na alfu! To boli moje momentálne myšlienky. "Ďakujem krásne, výzor je polovicou úspechu! Ale ty, ty sa o seba ani nemusíš stara´t a vyzeráš prekrásne!" riekla som k nemu a sťažka si povzdychla. Hrialo ma u srdiečka, že bol odhodlaný kvôli mne preválcovať i hory len aby ochránil moju česť! Tak roztomilé!