Příspěvky uživatele

< návrat zpět

V skratke... v tajničke Vám vyšlo riešenie -> Teng Chieh, čo je tematicky jeden z druhov sviatkov, ktoré oslavujú to, čo mi voláme dušičky a američania halloween :)
"The festival of Teng Chieh, The Feast of the Hungry Ghosts, and the Festival of the Hungry Ghosts. They’re all geared toward celebrating the spirits of family members who’ve passed on to the ‘next world.’"

Zúčastnení, ktorí vyplnili celú tajničku a napísali i krátke vysvetlenie, dostávajú za svoje utrpenie pri googlení mojich nezmyslov 20 kšm.
A to presne získajú odvážlivci Vino, Zinek a Kayseri :>
+ samozrejme mesačný prach za zúčastnenie sa!
(už sa vás začína zapájať viac, muhahahahahaha)

ZAPSÁNO

Sledovala som hnedé vĺča, ktoré sa mi nakoniec odhodlalo predstaviť. Pousmiala som sa a zašvihala chvostom zo strany na stranu. "Teší ma Kayseri," riekla som smerom k nej a pohľadom prešla na podivnú vec, ktorú sme teraz skúmali obe. "Nemám najmenšieho tušenia. Nič také som nikdy predtým nevidel a to som už videla vecí," skonštatovala som a zamračila sa. Bolo to zvláštne, no bola som si priam istá, že to do vlčieho sveta nepatrí. Povzdychla som si a otočila sa smerom k vĺčaťu. Muselo byť unavené, čo bolo na ňom i poznať. Čo ale s ním? "Kým si po tebe neprídu tvoju rodičia, bolo by najlepšie, keby si ostala pod ochranou svorky," zamumlala som smerom k nej a pohľadom prešla po lese, či sa tu náhodou jej matka neobjavila medzičasom. No les bol prázdny. "Ukážem ti jaskyňu v ktorej si môžeš oddýchnuť. Máme tam i svetielkujúce rastlinky, tie sa ti určite budú páčiť," preniesla som smerom k nej a vydala sa preč od tekvici, smerom k horám, aby som jej ukázala skrytý úkryt do jaskyne, ktorú sme spoločne s troma členmi objavili. Čoskoro som uvidela povedomé zoskupenie skalísk a mohla tam zaviesť vĺča.

//úkryt

V Ý P L A T Y ~ O K T Ó B E R
Do polnoci 8. 11. 2020 máte možnosť si napísať o výplatu za minulý mesiac. Pod tento príspevok vyplňte nasledujúce kolónky do komentárov. (noví členovia si počítajú príspevky len odo dňa prijatia, to je dajme tomu 21. 10. oficiálne :D )

1) Počet herných príspevkov za celý mesiac (1.10.-31.10.).
2) Čo urobil váš vlk pre prosperitu svorky?
3) Zhrnutie toho, čo vlk zažil za tento mesiac.
4) Splnené questy do Svorkovej hry (individuálne).

//les

Ako som si myslela, malé vĺča predsa len neostalo v lese samotné. Radšej sa vydalo za mnou, akoby som ho mala ochrániť pred všetkými nástrahami. Zastrihala som ušami a zastavila, aby ma na svojich krátkych labkách dobehlo. "Ako sa vlastne voláš?" opýtala som sa jej, aby som ju nemusela oslovovať "ty poď sem". Aspoň toľko vychovania som mala. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a pokračovala ďalej, no nezašla som príliš ďaleko, pretože som si všimla niečo prapodivné. "Hm?" vydýchla som a prešla k oranžovej podivnej veci (tekvica). Vyzeralo to ako nejaký druh plodu, no nevoňalo to dva krát najvábnejšie. Mala v sebe i nejaké diery, ktoré pripomínali očividne akýsi patvar, ale ako vlk som nedokázala rozlíšiť, o čo vlastne šlo. "Zvláštne, toto tu predtým nebolo," skonštatovala som a zdvihla hlavu, aby som sa obzrela po lese. Naberal na pochmúrnej, temnej atmosfére a kde-tu som mohla pri stromoch vidieť jednu až štyri rôzne veľké tekvice s vyrezanými tvárami po celom lese. S čím sa s nami pohrávajú Bohovia tentoraz? Zamračila som sa.

Zdalo sa, že môj problém bude čoskoro vyriešený. Vzhľadom na to, že vĺča mi prezradilo, že len čaká na svojho rodiča. Les bol pomerne bezpečný. I napriek blížiacej sa zime a tomu, že medvede si robili zásoby tuku na chladné mesiace... boli sme pomerne blízko morsého pobrežia. Preto som si myslela, že nič jej tu nebude hroziť. Pokojne som sa mohla zdvihnúť a odísť. Aspoň by som sa zbavila jednej zo starostí. Tak či onak moja starosť to ani nikdy nebola, nebude to ani moja vina ak sa jej niečo stane. Za to môžu tí nezodpovední rodičia, pomyslela som si nad tým a pomaly zdvihla hlavu zo zeme. "Chápem, v tom prípade ja pôjdem ďalej, keď sa majú po teba zastaviť rodičia," riekla som smerom k vĺčaťu a pomaly sa začala zdvíhať na rovné labky. Otriasla som sa a pozrela sa na vtáka, ktorý mi pristál na chrbte. "Nezabudni povedať tvojej matke, že v tomto lese sídli nová svorka. Chcela by som sa vyhnúť zbytočným problémom," riekla som smerom k vĺčaťu a vydala sa ďalej po hranici územia, stále natáčajúc uši dozadu, či vĺča ostane čakať alebo podľahne strachu zvukov lesu a rozbehne sa za mno. Vedela som, že ma zavádza. Patrilo k tým, ktorí sa tu ocitli z ničoho nič. Chcela by som rozlúsknuť túto záhadu a zistiť, ako to funguje. Mala som sa na to spýtať Bohov, keď som mala príležitosť. zamračila som sa.

//svorka

Kardinál poskočil v tráve o skok ďalej, keď sa oči vĺčaťa upriamili jeho smerom. Nevyzeralo, že by ho však chcelo zjesť, preto ostával postávať, nakláňajúc hlavu zo strany na stranu, ako si krpca obzeral. Cítim v lese nejakých vlkov, ale... Enzou? pomyslela som si a zdvihla hlavu, aby som zavetrila. Môj čuch ma nemýlil. Skutočne to bol onen hnedý vlk. Avšak vĺča jeho pachovou stopou nepáchlo, ani okolie. Preto som usúdila, že jeho asi nebude. Privrela som oči. Kto by tu nechal vĺča len tak pohodené? premýšľala som ďalej. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu. A čo som s ním mala vlastne robiť ja? Nechať ho na pospas predátorom tiež nebolo najlepšie. Ach bože, prečo som sem vlastne liezla? Nemusela by som preberať na seba zodpovednosť. Povzdychla som si. Zraky drobca sa nakoniec zakotvili na mne. Nebolo cesty späť. Hádam jej rodičia nebudú zase na druhej strane ostrovov. "Ahoj, moje meno je Lissandra," začala som na úvod, aby mi nedajbože niekam nezdrhlo a ja ho nemusela hľadať a báť sa, či sa mu niečo stane. Ešte mi chýbalo rozhnevať si ďalšiu svorku... "Stratila si sa?" pokračovala som ďalšou otázkou a pomaly podišla bližšie, stále som ostávala v úctivej vzdialenosti. ľahla som si do trávy, aby som nepôsobila tak giganticky a vyčkávala, čo z vĺčaťa vypadne a či mi vôbec k niečomu budú jej slová. V hlave som sa jej moc hrabať nechcela, bohvie, či by som tam vôbec niečo užitočné našla, ale prinajhoršom sa k tomu budem musieť uchýliť.

Azphelumbra!
So zákazom vychádzania v oboch štátoch Vám prinášam nové, organizačné informácie i na našej stránke! Nebudem to nijako naťahovať, takže prejdem rovno k veci. V prvom rade by som chcela oficiálne vo svorke privítať Zeinab, Korren, Kayseri a dodatočne i Vina! Dúfam, že sa Vám tu bude skutočne páčiť a zapojíte sa i do svorkových aktivít. Ďalej dvíham varovný prst pre hráčov Hranin, Sar, Darkey, Belial, Enzou a Dorya, ktorí nehrajú vôbec alebo sa na území svorky za posledné mesiace ani neukázali. Ak bude vaša neaktivita pokračovať, bohužiaľ budete degradovaní/vyhostení. Čo sa týka hodnosti "kappa" ako ste si mohli niektorí v hierarchii všimnúť, je to na základe nového pravidla. "Po troch mesiacoch sa členovia zo sigmy dostávajú na kappu". Toto "povýššenie" sa Vám neráta do odznaku, naň je potreba dosiahnuť minimálne Deltu. Avšak, je potrebné i túto zmenu odohrať. Dovtedy sa Vám to na profile nezmení, takže je to vo Vašom záujme. Lissandra už bude bývať viacmenej na území svorky skoro furt. Takže by ste nemali mať problém čokoľvek poriešiť :) Toto sa týka hlavne Zinka, Solf, Taylora a poprípade ak majú stále záujem o svorku i Doryi a Darkey. Avšak pripomínam, i keď je kappa automatická, môžete o ňu prísť ak budete sa flákať niekde mimo územia väčšinu roka. na čo ste potom vo svorke, že :D

Ďalej Vám prinášam ako je zvykom mesačné spestrenie v podobe tajničky. V tajničke Vám vyjde zahraničné slovné spojenie, ktoré pomenúva nejakú udalosť. Vy mi k tomu musíte pekne poslať jednu dve vety, čo to je, z kade to je, čo to znamená... Prvky 1. - 9. sú veci z Mois Grisu (vlci, územia, úkryty, mágie, predmety, reálie... takže čokoľvek). Dala som Vám tam útržky citácii z daných kníh a sekcií, kde je to priamo v texte, takže by ste nemali mať problém to nájsť. Do 15 minút to budú mať určite všetci šikovnejší :D
Blanc tajničku nájdete tuto.
Jej riešenie a vysvetlenie tajničky mi posielajte výhradne do vzkazov do 31. 10.

Lissandra

//daén

Moja cesta lesom bola pohodová. Užívala som si krásy jesene a miestami sa mi labky zabárali do kusov opadaného ihličia smrekov opadavých. Príjemne voňalo a ja sa nedokázala dočkať zimných mesiacov, kedy sa bude na trsoch ihličnatých vetvičiek nachádzať vrstva snehu. Vždy ma to hrialo u srdiečka, i keď som túto moju stránku nenechala na sebe mnoho ráz zdať. Zamrkala som pohľadom a po chvíli sa zastavila. Do ňufáku mi zavial vietor podivný pach vlka neďaleko. Bolo to divné, pretože som o nikom doteraz netušila a to ten myšlienkový radar nikdy nesklamal. Zamračila som sa a pozrela sa na kardinála, ktorý sa rozletel niekam do lesu. Nasledovala som ho pomalými krokmi a vykukla spoza jednej z húštiny. Čo to je? prebehlo mi v mysli, nno vzhľadom na veľkosť to nemohlo byť nič iné než... Vĺča! zrazu sa mi rozžiarilo v hlave a ja zhrozene zastavila. Nechcela som prísť do kontaktu s malým deckom. Rozhliadla som sa okolo, no nikde som necítila ani nepočula myšlienky iných vlkov. Vlastne ani myšlienky toho vĺčaťa som predchvíľou ešte nepočula! Čo to sakra bolo? Kardinál nakoniec pristál pred vĺčaťom a zvedavo pred ním skackal. Bol zvedavý. Asi ešte nikdy nevidel tak malého vlka. Ja som postávala neďaleko a skôr čakala na reakciu toho mladého vlčka.

Po tom, čo som sa porozprávala so Zeinab a Korrenom, obaja mi odkývali, že by tu chceli ostať. Usmiala som sa na nich a prikývla. "Dobre, budem len rada, ak sa tu ukážete častejšie," skonštatovala som a kývla im na rozlúčenie. Chcela som si trochu oddýchnuť, preto som sa vydala smerom k východnej časti lesu, kde som zaľahla na zem a schúlila sa vo vchode do jaskyne. Zavrela som oči a zaspala. Svaly sa mi konečne uvoľnili a ja som upadla do ríše snov. Tie však neboli príjemné, ako by si niekto mohol myslieť. Prečo? Lebo sa mi zdali strašidelné veci. Moje fyzické telo trhalo kde-tu a mala som problém sa udržať v spánku dlhšie než pár hodín. Nakoniec som sa prebrala a zdĺhavo si zívla. Skutočne som nespala príliš dlho. Povzdychla som si. No nič. Začal ma trápiť smäd. Preto som sa zdvihla a vydala sa niekam do lesu, kde by som sa dostala k rieke. zastrihala som ušami a počúvala zvuky lesu. na území som vnímala len pár vlkov, ktorý i tak časom odišli a ja tu osamela. Nevadí, veď oni sa raz vrátia. Pohľadom som prešla smerom niekam na juh. Mohla by som sa dostať k moru tam, kde sa korytá riek zlievajú do slanej vody. A tak som vykročila vpred.

//les

Sledovala som Zeinab, keď mi svoje myšlienkové pochody rozprávala. Nereagovala som na to nijak. Nebolo potreba. Mala pravdu a tak som len prikývla. Aspoň v niečom mala kus rozumu, možno bude patriť medzi tých inteligentnejších obyvateľov. Ešte keby aj loviť vedeli, to by bolo priam perfektné. Je potrebné zohnať viac lovcov, pomyslela som si a poškrabala sa za uchom. Bola som unavená a zdalo sa, že moja práca je tu tak nejak hotová. Nepotrebovalo sa to naťahovať. Aspoň som si to myslela. "Myslím si, že pomocné labky sa určite zídu. Hlavne po tom všetkom," skonštatovala som nakoniec a pozrela sa na vtáka, ktorý sa ku mne vrátil. Našiel Solf s Taylorom, ale boli niekde mimo hraníc. Preto som si pomyslela, že si asi užívajú kus romanŤiky. "I teda, ak tu chcete ostať, nikto vám nebráni skúmať ostrovy, ale prosím, ak máte skutočne záujem o svorku, aspoň raz za čas sa vrátťe a pobudnite tu chvíľu času. Príde mi, že na týchto ostrovoch je trendom tvoriť svorku z tulákov," skonštatovlaa som, keď som si spomenula, ako to fungovalo v starom Daéne. A i keď som sa rozprávala s vlkom zo Zlatej, povedal mi to isté. Chcela som preto zmenu. Aspoň nejakú menšiu rodinu, aby som si nepripadala tak sama. "Okrem vás je vo svorke asi ďalších desať vlkov, z ktorých však si som istá len u štyroch, že sú skutočnými členmi. Aby ste vedeli do čoho vlastne idete," odvetila som a privrela oči, keď som dodala: "Tí ostatní skôr žijú tuláckym životom, preto som spomínala, že by som bola rada, ak by ste sa tu raz za čas ukázali." Oblizla som si bledý ňufák a premýšľala, čo im vlastne mám ešte povedať. Bola som unavená a chcela som si trošku pospať. "Neďaleko tohto mieste, keď budete sledovať začiatky hornatenia pohoria v západnej časti lesu, nájdete vchod do jaskyne, ktorú obývame. Sú tam i svietiace rastliny, takže sa nemusíte báť, že v tme zakopnete a rozbijete si ňufák," dodala som pobavene a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Dívala som sa na nich, či budú mať ešte nejaké otázky alebo odídu.

TAK%ZE PISEM

TIARA 45 bodov!
za 40b mágia do prázdneho slotu AURA
za 5 bodov 1 mincu
30kšm, 2 mince a 10%! -> 6 % sila (50/40) a 4% na kšm

LISSANDRA zevraj 44 odov!
za 40 bodov -> 8 minci ( 40 / 5 počítala Vino)
za 4 zvyšné body kšm teda 8 kšm
30kšm, 2 mince a 10%! percentá na kšm

DZIKY BUBIM DOVI

Zapsáno

//furijské hory

Pomaly sme začali klesať dole do lesa. Potriasla som hlavou a sledovala kardinála, ako sa rozletel medzi stromami niekde napred nás. Povzdychla som si a zamierila rovno k jednému lesnému potoku. Sklonila som hlavu a napila sa zo studenej vody. "Prečo práve táto svorka, Zeinab? Viem minimálne ešte o jednej, ktorá na ostrovoch žije," opýtala som sa vlčice, keď som zdvihla hlavu od vodnej hladiny. Prešla som pohľadom i na Korrena. Zazubila som sa nad jeho poznámkou. "Určite by ste tu tvorili veľmi pekný párik," pritakala som pobavene a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Bola pravda, že už jeden sme tu mali a cítila som ich niekde v lese, i keď bolo otázne, či sú priamo na území alebo nie. Zastrihala som ušami a pozrela sa na vtáka, ktorý sa vydal za tými dvomi, aby overil ich polohu. Medzitým som sa pozrela späť na Zeinab a Korrena, či budú mať nejaké otázky alebo priame vyzvania na to, aby tu mohli skutočne ostať. Predsa len toto doberanie a konštatovanie nestačí. Svorka sa dosť preriedila a ak by sa ukázali, že sú skutočne nápomocní, boli by výbornou pomocou pre svorku.

//Rest

Napriek tomu, že mala Zeinab určite víziu toho, že hory nebude problém prejsť, ja som mala dosť veľké obavy. Hlavne o nováčika. Bol ešte vysilení z krutobitia vĺn. Privrela som zraky. Ak by som mu pomohla mierne vzduchom, určite by sa mu šlo horami ľahšie. Ale to by som sa skutočne už naozaj vyčerpala na smrť. Povzdychla som si. "V horách už v túto dobu mrzne a z mračien prší ľadový dážď. Nebude to až taká hračka, ako si myslíš, Zeinab," odvetila som smerom k nej a zašvihala chvostom. I Kardinál sa mi zakuklil v šatke, len aby nemusel na svetlo. Studený severák vadil jeho riedkym pierkam. "Ale verím, že sú Bohovia na našej strane dnes," aspoň to mi tí hajzli dlhujú, domyslela som si v duchu a odfrkla si. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a začala pomaly stúpať po horskej cestičke do hôr. Nakoniec sme sa dostali až na vrchol. Ako som hovorila, v horách už mrzlo a na niektorých skalách mi ušla labka. Dokázala som však ostať stáť na rovných labkách. Hneď ako sme dosiahli hrebeňu, pod nami sa rozprestrel priestraný les. "Čo vás oboch vlastne privádza k tomu vyhľadať onú svorku?" opýtala som sa ich oboch po dobe mlčania. Možno tam mali len príbuzných alebo kamarátov, ktorých chceli navštíviť. To by dávalo logiku. Tak či onak som pokračovala ďalej, až som pomaly začala klesať. Čoskoro sme prenikli do kosodreviny a bolo otázkou niekoľkých minút, kým dorazíme priamo do lesa.

//Daén

Tí dvaja sa medzi sebou hašterili ako malé štence. Privrela som oči a sledovala ich. Pre niekoho by to možno pôsobilo roztomilo, no ja nemala v sebe zabudovaný tento faktor. Chcela som sa s nimi len pobaviť o tom, čo ich zaujímalo a možno zistím aj to, čo by mohlo zaujímať i mňa. Obchod s informáciami bol predsa len veľmi cenný. Najväčší záujem vynaložila Zeinab pre informácie o Daéne. "Áno, patrila som k starej skupine i tejto novej. Väčšinu tvoria bývalí členovia svorky, ktorú si na tomto mieste hľadala, ale ocitli sa tam už i nové tváre, či tie staršie z nej zmizli. Nie každému sa páči nový smer," zamumlala som, aby som jej odpovedala. Medzitým sa začal jej spoločník pýtať na Chaos. Vzhľadom na to, že musel byť v okolí nový, ako som už odhadla, veľa toho nevedel a moje slová mu museli prísť cudzie. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a zamyslela sa, ako mu to najlepšie vysvetliť.
"Predstav si skupinu vlkov, ktorí neuznávajú autority len hrubú silu. Sú zviazaní len nejakými základnými pravidlami, nemožno hovoriť ani tak o svorke, ale skôr o spoločenstve vlkov. Ich jediným cieľom je sa pohybovať po ostrovoch, rabovať, ubližovať, zaberať územia a doberať si slabších vlkov. Vyžívajú sa v utrpení a strachu. Pre slabého vlka ako si ty, by mohlo byť potulovanie sa ostrovmi osamote dosť nebezpečné," skonštatovala som a prezrela si jeho ochabnuté svalstvo a vytŕčajúce rebrá. Prečo tak strhane vyzeral každý, kto prvý raz vkročil na tieto brehy? "Každopádne, nájdeš tu množstvo príležitostí ako sa zlepšiť či už vo fyzických schopnostiach alebo mágiách," dodala som nakoniec. Bolo to len otázkou času, kedy nájde dostatok kamienkov, aby skočil za Wuom a potom už len bude musieť nájsť niekoho, kto mu ukáže, ako sa používa magická moc.
Otočila som sa na Zeinab, ktorá mi položila otázku a predstavila seba i svojho spoločníka. Kývla som jej i jeho smerom hlavou. "Moje meno je Lissandra a pokojne vás tam zavediem. Tak či onak tak mám namierené," skonštatovala som a pokývala hlavou. Otočila som sa smerom na východ. "Musíme sa len dostať cez tie hory, obchádzať sa mi ich moc nechce," informovala som ich a pozrela sa na mračná, ktoré boli zatiahnuté. Možno nám i na ceste spŕchne a vzhľadom na chlad, ktorý už v okolí bolo cítiť, to mohlo znamenať problém na horskom priechode. Pokiaľ narazíme na poľadovicu, bude sa nám pekne šmýkať. Najväčšie obavy som mala o Korrena, ale aspoň uvidím, či je dosť silná jeho vnútorná sila prekonať i takúto prekážku. A tak som vykročila.

//Furijské hory

Zinek = 15 kšm + 1 %
(percento previesť kvôli full stavu na kšm takže zapísať 16 kšm)
Vino = 15 kšm + 1 % sila
(za akciu nižšie stále treba zapísať 20 kšm + 2 % do sily)
Solfatara = 15 kšm
Belial = 10 kšm

Zapsáno