Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Z nejakého dôvodu sa mi urobilo nevoľno. Pokiaľ Dorya nepovedala slová ospravedlnenia a vďaky tisíc ráz, tak ani jeden jediný. Prišlo mi to neskutočne plytké, úbohé ako sa snažila hrať na city. Nezaujímalo ma, čím si prešla. Nič by nemalo ovplyvniť rolu vodcu, pretože pokiaľ je on slabý, sú i tí, čo ho nasledujú. Ani len jediné slovo, ktoré vyriekla z fialovej papule, som nebrala vážne. Dalo by sa povedať, že som bola dosť rozhorčená, hlavne ako veľmi jednoducho prešla smrť Amorphisa. Nemusel by umrieť pri bránení svorky, keby mala rozum. Nikto z nás sa nemusel zraniť. Pohľadom som prešla po ostatných, ktorí sa nachádzali okolo, či i oni skočili na tie sladké dojímavé rečičky. Pretože ja som bola pevne rozhodnutá, že za ňou odmietam stáť. Od prvého momentu spred roka, mi nebola sympatická a i napriek rečiam, akou je skúsenou alfou, som mala pochybnosti, ktoré sa potvrdili.
Aby toho nebolo málo, z ničoho nič sa zjavila velikánska podobizeň Bohyne. S ňou som tú česť ešte nikdy nemala. No pri pohľade na ňu, ma opäť mierne trhlo. Ďalšia autorita, ktorá sa skrýva niekde bohvie kde a prizerá sa tomu utrpeniu tu na zemi. Toľko ráz by mohli zasiahnuť, no neurobia to. Len pokiaľ sa to hodí im. Zamračila som sa a počúvala jej slová, ktoré k nám preniesla. Keď sa jej pohľad upriamil vo mne, pocítila som akoby ma prebodla ostrou čepeľou. Stiahla som uši dozadu. Bohyni som myšlienky čítať nedokázala, ale stačilo mi odhadnúť čo bude nasledovať. "Kde ste, ó mocní bohovia, boli, keď vlci trpeli v nezmyselnom boji, vyvolaného z malichernosti? Kde ste boli, keď Amorphis umieral?" začala som smerom k nej a spravila pár krokov. I napriek tomu, že som bola mierne rozčarovaná, pôsobila som pokojne a neutrálne. No v mojom hlase bola počuť oná rozhorčenosť. Opovrhovanie, ktoré som prechovávala k jej rase. "Táto svorka sa mala rozpadnúť už dávno, ostať pochovaná v popole a nikdy znova nepovstanúť. Nesie so sebou len utrpenie a biedu. Prečo to mám zachrániť práve ja? Pretože sa na tých nebeských oblakoch nudíte z toho večného sedenia na riti a zídete dole len aby ste sa pohrali so životmi smrteľníkov z dlhej chvíle?" pokračovala som smerom k Bohyni a zamračila sa. Bolo vidieť, že by som ju najradšej poslala do teplých miest, odpľula si a už nikdy viac sa na jej obrovský ksicht nepozrela... Lenže pri tom som si všimla vlkov okolo. I Dail, ktorá radšej zdrhla niekam preč. Privrela som oči a spomenula si na Shay. Zaťala som tesáky. Nebudem ich lútka, pomyslela som si a zaryla pazúry do pôdy. To by som sa skôr zabila, aby som niečo urobila po ich vôli. Avšak... čo ak by som to robila pre tých ostatných, ktorí sa pridali do svorky, hľadajúc rodinu a bezpečie? Odfrkla som si. Príliš veľa sentimentu. Ale Shay som sľúbila... V mojom vnútri sa odohrával boj, kedy sa moje zvyšky emócií byli s mojim mozgom.

41. Dorya

//úkryt

Ako som kráčala z úkrytu, ohlušilo ma prenikavé vytie, ktoré sa odrážalo od všetkých strán jaskyne. Stiahla som uši k hlave a zavrčala. Ktorý idiot vyje u vchodu? pomyslela som si, no na moje prekvapenie som v zápätí zbadala a rozpoznala Doryu. Tak predsa len som ju nakoniec našla. Mala som plno otázok, ktoré som jej chcela položiť, avšak v tento moment som ostávala ticho. Prekročila som Amorphisovo telo, ktoré som sem dotiahla z boja a postavila sa neďaleko, upierajúc na vlčicu svoje zraky. Nemienila som nič hovoriť. Ona bola tá, ktorá by mala rozprávať. Dúfam, že máš dobré vysvetlenie, prečo som ťa nikde počas bojov nezahliadla. I keď si nás do toho tak silno tlačila, pomyslela som si smerom k nej, pretože som vedela, že mágiou myšlienok skutočne neoplýva. Dávala som jej čas. Ticho, ktoré mnohoráz bolo najlepšou technikou, ako z niekoho dostať informácie. Avšak vedela som, že čokoľvek povie, bude rovnako chabé a nedostačujúce, že môj momentálny úsudok sa i tak naplní. Od prvého momentu, ako som ju stretla, ma nepresvedčila, že by bola dobrým vodcom, ktorého by som mala nasledovať. Neurobila ani jeden dobrý krok, no i tak som jej dávala toľko ďalších šancí, ktoré zakaždým úplne pokašľala. Len kvôli Shay, pretože som k nej prechovávala dlh. Za všetko... Zaťala som tesáky. A presne kvôli pamiatke Shay som bola mierne nahnevaná na to, ako sa ku svorke postavila Dorya v časoch, ako boli tieto. No i tak som ostala naďalej ticho. Dala som jej poslednú šancu zmeniť môj názor na ňu.

40. Dail

//daén

Prekročila som telo Amorphisa. Museli sme vymyslieť čo s ním, inak sa nám tu začnú hromadiť muchy v tomto teple. Odfrkla som si. Ak sa tu neukáže Dorya do pár dní, budem musieť sa o to postarať sama. Ideálne ho zahrabať niekde na hraniciach, aby sme si do stredu územia nepritiahli ďalších mrchožrútov, premýšľala som ďalej, sledujúc steny jaskyne, keď sme kráčali do jej útrob. Potriasla som hlavou a sadla si na zadok, sledujúc Dail. "Mala by si sa vyspať, máš toho za sebou dosť. Ja sa pôjdem asi pozrieť po ďalších, ako sú na tom," skonštatovala som nakoniec. Nepotrebovala som toľko spánku, pretože som bola dosť vyspatá od minula. Zastrihala som ušami a rozhliadla sa, či v niektorej z jaskyniek nie je iný člen svorky. No boli sme tu samé. Ktovie, kde sú ostatní. Ani len Zinek tu nebol. Odfrkla som si a potriasla som hlavou. Naposledy som i Taylora so Solfatarou videla u jazera. Oblizla som si nervózne ňufák. Ale čo Dorya? Tú som nevidela ani sa mihnúť. S Hraninom som sa mala chuť porozprávať taktiež. Keď si Dail konečne ľahla, počkala som, až zaspí a potom som sa zdvihla a vydala sa späť k jazeru.

//daén

39. Dail

Pozrela som sa na vlčicu. Na chvíľu som sa odmlčala. Nebola som na tieto sentimentálne reči, ani som v podstate nič necítila, no nechcela som Dail raniť. Ona práve patrila k týmto citlivejším povahám. "Nuž, horšie ako Amorphis dopadnúť nemohla," riekla som nakoniec, keď sme sa pomaly pobrali k úkrytu. Bolo na čase si trochu oddýchnuť. Už som mala toho po krk. Chcela som, aby všetci Chaosáci vypadli a ja sa mohla konečne porozprávať s Doryou. Oblizla som si ňufák a zašvihala chvostom. Bola som mierne nervózna, ale čo sa dalo robiť. "Nezakopni o jeho telo," upozornila som Dail, keď sme došli k úkrytu, kam chcela vojsť. Amorphisovo telo ležalo takmer u vstupu. Každý, kto vošiel dnu ho musel viacmenej prekračovať. Ktovie, kam ho odpraceme až to skončí. Alebo skôr ak to skončí. Povzdychla som si. Bolo to celé na dve veci a tak únavné! Potrebovali sme našu alfu a ona tu zase s nami nebola. Alebo som ju niekde prehliadla? Nie. Jej fialová srsť sa nedá len tak prehliadnuť.

//úkryt

38. Dail

Prezrela som si ju od ňufáku po špičku chvostu. Naozaj nevyzerala, že by mala nejaké vážne zranenia. I tak som sa však zamračila. Čo ak bol niekto z tých vlkov, ktorí ju napadli, nejako chorí? Kusance vedeli byť veľmi nevďačné na prenášanie rôznych chorôb. "Dobre, poď teda do vody, nech sa na to pozriem poriadne," riekla som smerom k nej a vydala sa k vode. Prešla som až do miest, kde mi voda siahala na brucho. Nechala som Dail, aby si do vody ľahla tak, že len hlava jej bude trčať. "Aká bola ich alfa?" opýtala som sa jej nakoniec, keď som prešla po jej srsti pod vodou labou, ktorej tlakom som uvoľnovala zaschnutú špinu a krv zlepenú v srsti. "Bola to tá hnedá vlčica s ktorou som ťa videla, keď som pomáhala Zinkovi," dodala som, ak by náhodou nevedela, koho som myslela. Vlka, ktorého som s ňou našla som poznala, ale netušila som, ako sa voalal. Ktovie, či sa to niekedy vôbec dozviem. "Hm, to som Doryu videla i ja vtedy. Vôbec to neznie dobre. Neviem, čo si mám o nej po tomto myslieť už vôbec," riekla som a sťažka si povzdychla. Avšak zamotala hlavy určite viacerým z nás, pretože za ňou stáli len Sofatara a Darkey, pri tom zhromaždení, ktoré mala. Všetci boli proti jej slovám i činom a teraz k tomu všetkému i zmizla bohvie kde... ach jaj.

37. Excel, Dail

Kývla som hlavou smerom k Bielemu, ktorý zjavne pochopil situáciu a radšej sa vydal na odchod. Avšak i tak predtým bojoval, čo sa mi príliš nepáčilo. No čo sa dalo robiť, tí z Chaosu počúvali na slovo ako psy. Aspoň mi to tak prišlo. Otočila som svoj pohľad smerom k Dail, ktorá bola momentálne mojou starosťou. "Máš i nejaké vážnejšie zranenia? Či len škrabance?" otázala som sa jej, aby som sa vedela zariadiť. Pokiaľ to všetko boli len viacmenej povrchové zranenia, nebolo potrebné vyvolávať fénixa. Alduin so Zinkom boli na tom o poznanie horšie. "Ideálne, keby si si rany v jazere umyla i to bahno po tom, čo pršalo niekoľko dní, aby boli rany čisté," pokračovala som a kývla ňufákom smerom k vode. To zvládne i sama, keď dokázala stáť a chodiť. Pri spomienke na Zinka som sa pousmiala. Ten skončil o dosť horšie. "Potom ti srsť osuším a bolo by najlepšie, keby ideš do úkrytu si odpočinúť. Ja potrebujem nájsť Doryu. Nevidela si ju nikde? Od toho zhromaždenia akoby sa pod ňou zľahla zem," riekla som a zamračila som sa. Vôbec sa mi tento prístup nepáčil. Stále tu však bola možnosť, že bola v nebezpečí, ale o tom som pochybovala. Nepriateľské alfy boli stále na území a bojovali, len ona nejako chýbala. Dokonca sa mi zazdalo, že som uvidela i alfu Zlatej svorky. Oblizla som si ňufák. Len tá naša nejako chýbala!

36. Exscel, Dail

Bola v poriadku. Aspoň v takej norme, aby sa nezrútila podobne ako Zinek. Musela som jej toho toľko oznámiť, čo sa tu vlastne udialo, zatiaľ čo sa tu naťahovala s dvoma Chaosanmi. Avšak moje myšlienky pretrhol hlas Bieleho. Natočila som smerom k nemu uši a následne i pohľad. "Hm, Dorya. Fialová vlčica s hrivou, určite ju neprehliadneš. Ak ju nájdeš, budem ti za to vďačná. Pretože po tom, čo celú svorku vyhnala do tohto nezmyselného boja, som ju nikde nevidela," začala som a pokrútila hlavou zo strany na stranu. Možno ju niekde zahliadla Dail? Natočila som na ňu spýtavý pohľad, no pochybovala som o tom. "Nemá cenu riešiť dôvod tohto boja. Žiaden nebol. Jedine sebecký od jednej z vašich álf, ktorá mala nevyriešené účty s bývalou alfou Daénu, ktorý je už i tak mŕtvy," odpovedala som na jeho otázku. Celé to tu bolo zbytočné. Malichernosť álf, ktoré sa nudili a potrebovali si niečo dokazovat. "nech si ho Chaos vezme. O zmene územia, ktoré bude vhodnejšie pre svorku hovorím už dlho. Toto údolie okrem jazera nemá nič," odpovedala som mu i na ďalšie slová a čakala, či ešte niečo bude potrebovať alebo odíde.

35. Excelsior, Dail

Hľadajúc Doryu som sa pomaly začala vracať k jazeru. Na planine nikde nebola. Možno bola v okolí jazera, predsa len som ho celé neprešla. Lenže na moje prekvapenie som ju nevidela ani nikde pozdĺž brehov jazera. Zamračila som sa. Fialová srsť sa nedala len tak jednoducho prehliadnuť alebo snáď áno? Všetko nasvedčovalo tomu, že sa niekam stiahla a nechala problémy, ktoré chcela riešiť vojnou, na pleciach ostatných členov svorky. Dokonca som nikde nevidela ani Enzoua. Pekne. Takže vyššie postavení majú na háku, čo sa stane s tými nižšie postavenými? Zamračila som sa a potichu zavrčala. Nie, toto sa mi vôbec nepáčilo. Do zorného poľa mi však padli dvaja vlci. Oboch som ich poznala, i keď meno Bieleho som si nepamätala. Azda som ho ani nezachytila. Zastavila som sa niekoľko metrov od nich, pozorujúc ako Biely zarýva svoje pazúre do kože Dail. Mali však oveľa viac zranení po celých telách. "vy teda vyzeráte," preniesla som pobavene a prešla si ich. Hľadala som nejaké vážne zranenia, ktoré by bolo nutné náhle ošetriť, zatiaľ však vyzerali byť schopní komunikovať, takže tak hrozné to byť nemohlo. Môj pohľad prešiel na Bieleho. "Usmievavá vás zvolala zavíjaním na ústup späť k jazeru. Sama prešla už portálom ako i Milosť a niekoľko ďalších členov, čo som videla," informovala som vlka, dívajúc sa mu do zakalených zreničiek. Videl vôbec niečo viac než obrysy? Bolo by to zaujímavé na skúmanie, avšak v tejto situácií som chcela skôr vziať Dail do úkrytu a ošetriť jej rany. Potrebovala si oddýchnuť. Naposledy som ju videla naťahovať sa práve s jednou z álf.

34. Azrael

Sledovala som mladého vlka pozorne. Privrela som zraky a pousmiala sa. Zdalo sa, že o mojej ponuke bude premýšľať. Správne. "Možno. Vzhľadom na váš výskyt je to veľmi pravdepodobné. K tým vodopádom chodím vcelku rada," skonštatovala som a sama sa postavila na labky. Otriasla som sa. Zdalo sa, že Azrael už naozaj odíde. V jednu chvíľu som zvažovala, že sa vydám s ním, i keby sa mám ocitnúť medzi všetkými vlkmi z Chaosu. Verila som, že budú všetci vyčerpaní a nikto z nich by sa nezmohol na proti útok. A aj keby... vedela som sa brániť. Mala som určité vedomosti v diskutovaní, ale i v magických zručnostiach, či tých fyzických. I keby som tu narazila na protivníka, ktorý by sa plánoval mlátiť, veľmi ďaleko by nepochodil. Azrael si to mohol odskúšať. "Hm a možno nepriateľ zmení vedúce pozície," nadhodila som smerom k nemu a privrela oči. Verila som, že to dotiahne vysoko. Avšak... otázkou ostávalo, ako veľmi vysoko. Nakoniec som si zívla. Kývla som mu, keď sa vydal k portálu. Ja sama chvíľu ešte oddychovala na tráve, rozhliadala sa po okolí. Zdalo sa však, že všetci odišli. Zamračila som sa. Kde je tá Dorya? pomyslela som si a vyštverala sa na rovné laby. Otriasla som sa a rozhodla sa prejsť, preskúmať okolie a nájsť ju. Fialový kožuch sa musel predsa len dobre hľadať, no nie?

//daén cez rest

33. Azrael

Azrael nevyzeral, že by mal náladu na ďalšie rozprávanie sa. Azda by sa už i vydal za svojou alfou, ktorá postávala u portálu, ako som mohla vytušiť z toho, čo som videla a počula. Oblizla som si ňufák a spýtavo nadvihla obočie. "Hm, vzhľadom na to, že sa vôbec nechytáš, chcela by som ti dať ponuku. Za to, že si jedného času bojoval i s Daénčanmi po boku," začala som a dívala sa mu priamo do očí. Zastrihala som ušami a posadila sa opäť do trávy, vzhľadom na to, že som sa presunula. "Mohla by som ti pomôcť s tvojimi vedomosťami. V každej oblasti, aká ťa len napadne! Len pri otázke mágií som mierne... novic. Ale pochopila som aspoň základom, s ktorými to ide lepšie a lepšie!" povedala som mu a vyčkávala, ako môj návrh vezme. Mohol mať dostatok rozumu na to, aby súhlasil. Avšak potrebovala som potom od neho vedieť viac. Hlavne to, kde by som ho našla, ak by sme si dohodli pravidelné doučovacie hodiny. Keď už rodičia ani svorka si neplnia svoje povinnosti v školení mladých v tom správnom smere.

32. Azrael

"Tak vyzerá väčšina svoriek vlkov. Tí hľadajú útočisko v náručí silných jedincov, ktorí svorku bránia. Takže áno, je to veľmi logické," odvetila som mu a premerala si ho. Síce pochádzal zo Zlate, nezdalo sa, že by mal nejaké svorkové móresy. Musel preto vyrastať od útleho detstva v Chaose. Ach. Prečo kazili tú dnešnú mládež ešte väčšmi? Nechápala som tomu. "Normálne sa vlci naťahujú medzi sebou len kvôli potrave a strategicky položeným miestam, či územiu. Ak by ste sa snažili dobyť údolie, chápala by som to viac. Ale riešiť osobné problémy prostredníctvom vyburcovania všetkých členov... detinské," zatiahla som s prízvukom a pokrútila nad tým hlavou. Nesúhlasila som s tým, ale čo sa dalo robiť. Už sa to stalo a ako sa zdalo, išlo už o koniec tohto fiaska. Odfrkla som si. Avšak kde je Dorya? Stále som ju nikde nevidela. Tiež nás vyburcovala do boja, ale sama sa tu neukázala. Patetické. "Hm, snáď budeš mať dovtedy viac rozumu. Inak povedieš vojnu i proti druhej svorke na väčšom ostrove," podpichla som ho s pobavením v hlase. Rozhodne som mu nasadila chrobáka do hlavy. To sa muselo uznať.

31. Azrael

Jeho pochybnosti mi bodali do mysle len taká radosť. Stiahla som uši mierne vzad, pretože ma z jeho neustávneho premýšľania bolela len hlava. "Mnoho vlkov. Zasľúbenie vyššieho postavenia je lákavejšie, než dôvody, ja viem. Myslím si, že vlkov na šikanovanie si nájdete po ostrovoch aj inde. V Daéne je väčšina slabých, v živote nevidiacich boj. Boli by to jatká, keby sa nenájde pár normálnych jedincov," riekla som a privrela oči, aby som sa pozrela na moment mimo. "Jeden život však vyhasol," dodala som nakoniec a pozrela sa na Azraela. Síce to bola len jedna obeť, preto nešlo hovoriť o vojne. Ale i tak... povzdychla som si. Nesúhlasila som s tým, čo sa tu dialo, ale čas sa vrátiť už nedal. "V tvojich očiach možno, ale to čo som počula ja, tak ružovo nevyzeralo," skonštatovala som pobavene. Sama som to ale nemohla hodnotiť, pretože som tam nebola. Avšak chcela by som o tom zistiť oveľa viac. "Pritom, vaše alfy nemôžu byť tak silné. Azda by si ich v spánku i zahrdúsil, ak budeš viac trénovať. Tak sa vo vašom spoločenstve riešia veci, no nie?" nadhodila som a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Oh, to by bolo také typické. Pekne brutálne a podlé!

30. Az

Privrela som zraky. Konečne mi položil otázku. Predsa len bol zvedavý! Ach, možno sa v tejto konverzácii niekde i dostaneme a ja zistím niečo viac. "Počúvam a pozorujem viac, než napínam svaly za nezmysli vyššie postavených," odpovedala som mu jednoducho a zašvihala chvostom zo strany na stranu. "Žiadne vyššie dobro v tom nehľadaj, vĺča. Jedna z vašich álf mala nevybavené účty s bývalou alfou našej svorky. Bol to len rozmar, nuda. Pri tom našej krajine hrozia horšie problémy," odvetila som mu a premerala som si ho. "Stray mi povedala, že i ty si mal s nimi tú česť. S vlkmi odinakial, ktorí kradnú mágie a energiu života," dodala som, aby ma pochopil, na čo vlastne narážam. Musel si to pamätať, čakala som, až moje slová vyvolajú v jeho hlave spomienky, aby som si ich mohla prečítať. Oblizla som si ňufák a zastrihala ušami. "Pochybujem, že by medzi seba prijali ďalšiu alfu. Pozri sa na to, bolo ich päť, ostali dvaja, tretí je už dlhodobo nezvestný... a bohvie kam zmizli tí pôvodní," skonštatovala som. Nechcela som mu brať ilúzie, ale bolo to viac než nepravdepodobné, že sa mu to podarí. "Hm, mal by si hlavne svojim alfám zopakovať vašich desatoro. V niektorých majú očiviné medzery, ako sa mi sťažoval Balrog so Stray," riekla som nakoniec a pousmiala sa. Mal cieľ. To bolo dobré, ale bol až príliš hŕŕŕ do toho všetkého a hlúpy. Potreboval viac skúseností predtým, než sa na ten post vyškriabe.

29. Az

Prestávala som sa v ňom vyznať. Myšlienky a spomkenky, ktoré mu prúdili momentálne v hlave, boli nadmieru chaotické. Avšak pochopila som, že musel mať veľmi zaujímavý život. Nie však v tom kladnom smere, ale skôr zapornom. Povzdychla som si. "Tvoja odutost ťa privedie ku skaze, mladý. Predtým si bol milší," skonštatovala som smerom k nemu a uskrnula sa. Hľadela som mu do očí a rozmýšľala, čo mu mám vlastne na to všetko povedať. Avsak to aom zatiaľ netušila. Oblizla som si ňufak. "Hm, áno. Avšak niektorí z vašich sa stále naťahujú. Je zaujímavé koľko si toho potrebujete dokazovať. To ste naozaj všetci tak strašne zakomplexovaní?* preniesla som a zavrtela nad tým hlavou. Bolo to na dlhšiu debatu a nezdalo sa, že by tu vlk chcel ostať o niečo dlhšie. Aspoň nejakú dobu nie. Zdĺhavo som si zivla. Stale aom bola dosť unavená ale nie až tak hrozne. Zastrihala som ušami a pohladla na portál v diaľke. To sa im ani cez tie hory nechcelo sLapat. Mkhli byť viac leniví? "Dúfam, že pri ďalšom takomto debilnom nápade už vašim vodcom niečo povieš, keď sa stanes tým vašich vyšším, dôverným členom. Pretože celé toto fiasko bolo zbytočné," dodala som na koniec a zasvihala chvostom zo strany na stranu. Ako sa asi darilo Balovi so Stray? Od jazera yom ich nikde nevidela. Zasmračila som sa.

28. Azrael

Bol tvrdohlavý a mal svoj vlastný rozum. Avšak jeho nadutost ho bude stáť veľa. Všetko sa bude musieť učiť ťažšie a dlhšie, pretože bude pol dňa trvať, než začne vôbec počúvať, čo mu skúsenejší vlk hovorí. "Nabudúce nemusí prísť, ak sa vyčerpáš pri tréningu či inom boji k smrti." odvetila som na jeho slová a zastrihala ušami. Azrael potreboval pevnú labu, no jeho alfy ani rodičia to očividne neurobili dostatočne dobre. Škoda jeho potenciálu, ktorý som v ňom videla. "Potrebuješ si nájsť mentora, ktorého budeš počúvať a brať si jeho rady k srdcu. Inak budes obyčajný priemer ako i henta," odvetila som a kývla hlavou k Darkey, ktorá očividne odpadla niekde bokom alebo čo, keď sa stále nepridala do debaty. Zaujímalo ma, čo mj na toto všetko povie. Očividne bude mať ďalšie drbnute kecy. "Máš v sebe potenciál, Azrael, nemusíš sa báť, alfy si tvojej snahy všimli," riekla som a postavila sa, aby som prešla z tej mláky preč. Otriasla som sa. "Vážne ti je to zaslubene postavenie tak dôležité? I tak tam máte narušené fungovanie," dodala som nakoniec a poškriabala sa za uchom. Bol mladý, jemu by som ešte verila, že mu oblafli mozog. Horšie na tom boli tí ostatní dementi.