Příspěvky uživatele

< návrat zpět

27. Azrael

Sledovala som odhodlanie onoho mladého vlka. Bolo pozoruhodné. Sama som od neho nebola extra staršia. Minimálne fyzicky nie. Avšak mentálne som bola niekde v staršom veku. O čom svedčili i moje znalosti. Stále som sa však mala čo učiť a práve na Azraelovi som videla chyby, ktorých sa mladí vlci dopúšťali na svojej ceste k moci. Pokiaľ mu to odhodlanie vydrží, určite to niekam dotiahne. No potreboval by schopného mentora, ktorý by ho viedol po tej ceste, premýšľala som, zatiaľ čo sa snažil vytvoriť ďalšiu vlnu ako som sa dovtípila. No maximálne mi zamočil laby a riť, keďže som sedela na zemi. Povzdychla som si. "S impulzom emocionálneho vykoľajenia to ide jednoduchšie, však?" preniesla som k nemu s uskrnom. Aspoň to skúšal. "Azda až prídeš na trik, ktorý magické schopnosti vyvoláva jednoduchšie, nebudeš sa tak moc trápiť zbytočne," pokračovala som a pozorne si ho prezrela. Potreboval lepší tréning ak to chcel niekam dosiahnuť. I keď som o miestnych vlkoch pochybovala, že by boli schopní väčšieho boja s kuzlami... Mojol byť preto o dosť lepši než zvyšok. Možno by nabudúce i prekonal Darkey, ktorej šetrenie a logické využívanie schopnosti nič nehovorilo. Oblizla som si ňufák a ešte raz si ho prezrela. "Taktiež by si mal začať rozmýšľať ako narábať so svojou energiou. Nie že sa zosypes na ceste k vášmu jazeru," skonštatovala som nakoniec a pobavene sa zasmiala. Niesť som ho tam cez hory nemienila ale i tak som sa chcela stretnúť s alfami. No bude jednoduchšie ak ich stretnem po jednej. Avšak z myšlienok som si už urobila obraz i z rozprávania. Mozgom ich zoskupenia bol Čierny, ktorého prezývali Milosť. A pokiaľ som sa nemýlila, jeho práce meno bolo Scar ako mi rozprávala Shay. Avšak túto informáciu som si musela ešte potvrdiť. Jedného dňa.

26 (sekla som sa tri neboli zapisane xD) Azrael

Keď sa hlinený kryt rozpadol pod náporom vody, vlna už bola rozplesknutá bohvie kde za mnou. Nebola to moja starosť. Pohľad mi klesol na Azraela, ktorý sa stále snažil vyzerať ostro. Uškrnula som sa pobavene. Medzitým mi však do mysli zabehli myšlienky Milosti i Usmievavej a jej spoločníka, ktorí sa dotrepali na územia. Pomaly som pohľadom prešla na drobného čierneho vlka, ktorý zmizol smerom k jazeru. Zachytila som jeho myšlienky, tak ako všetkých na tomto území. Naozaj to bola veľmi únavná schopnosť, ale na druhú stranu bola i fajn. Hlavne pri takýchto príležitostiach. Z mojich myšlienok ma ale vytrhol jeho hlas. Prekvapil ma, že na mňa hneď nezaútočil, len kričal. Bol vysilený a bolo to poznať. Ďalším náporom vetru by som ho položila na zem. Napriek okolnostiam som si pokojne sadla do trávy. "Nebezpečný? A čo mi také urobíš, vĺča?" riekla som smerom k nemu a privrela oči. "Trasiem sa celá strachom," dodala som napokon s hlasom hysterickej vlčici v nesnázich. Naozaj ma zaujímal jeho ďalší krok. Nemal dôvod bojovať a i ten, pomyselný, ktorý mal, sa mu už naplnil. Bol vysilený a potreboval oddych. O čom ma presvedčilo i vytie ich alfy. Bude mať rozum?

22. Azrael

Azrael nevyzeral vôbec, že by mal aspoň trošku zdravého rozumu a prestal v tomto nezmyselnom boji. Videla som mu však do hlavy a preto mi bolo jasné, akú motiváciu mal k boju. Privrela som zraky. Bolo to presne také ako spomínala Stray. Takže toto bol ich dôvod? Urobím všetko, čo mi prikážu za lepší titul? Zacvakala som zubami o seba. Nepáčilo sa mi to. Mágia ma však varovala i pred jeho ďalším krokom. V sekunde, keď vystrelil pavučiny, sa predo mnou zdvihla hlinené stena, ktorá ma v konečnom dôsledku úplne zakryla a stvrdla na kameň. Vzhľadom na môj ťah som prešla i jeho ďalší útok. Dúfala som, že Darkey sa stiahla. Kamenná krytka sa začala pomaly rozpadať, avšak medzitým prešlo niekoľko chvíľ. Od vyvolania vlny sa mohol Azrael priblížiť. Zaujímalo ma, čo sa stane, až ma spozná. Avšak vedela som jedno. Z tej jeho sprostej mladej hlavy to musím dostať. Či chce alebo nie. Hlineno kamenná ochrana nakoniec praskla úplne a zosypala sa na zem.

Post 21 -> Darkey, Azrael

//Rest

Vrátila som sa na planinu, ktorá sa rozliehala pozdĺž pohorí a veľkej prepadliny. Zastavila som sa hneď na začiatku, keď sa mi v hlave vyrojilo niekoľko myšlienok vlkov, ktorí tu bojovali. Našla som medzi nimi svoju alfu, predsa len Dorya žila, no i alfu Chaosu, či dokonca Darkey a... Azraela. Nastražila som uši a pozrela sa smerom, odkiaľ vial jeho pach. Pomaly som sa tým smerom rozišla. Už z diaľky som mohla vidieť niekoľko ich posledných útočných ťahov. Bože, to naozaj sa snažia vyčerpať na smrť? pomyslela som si a zamračila sa. Čo mal ten vlk v hlave? Skúmala som ich myšlienkové pochody, ale v zápale boja na nič podstatné nemysleli. Očividne. Podišla som k nim bližšie a keď som videla, že sa Darkey pustila ešte tvrdšie do Azraela, kde som vôbec nechápala, odkiaľ berie ešte energiu... Privolala som silný vietor, ktorý svojou nárazovou silou rozbil ľad a odhodil oboch vlkov od seba niekoľko desiatok metrov. Pri tom kotúľaní sa udusil i oheň na Azraelovej srsti. zamračila som sa a pohliadla priamo na neho. O čo mu sakra išlo? Chcel sa nechať zabiť? A čo Darkey? Vyčerpať sa na smrť? O to jej išlo? V čom bola tak silná? V demencii? Zaťala som tesáky a potichu zavrčala. Prečo boli všetci takí idioti.

//Úkryt

Keď som vyšla von, do ňufáku ma ovalil pach niekoľkých vlkov, rovnako tak i ich hlasy. Medzi nimi som našla dokonca jeden nový. Aspoň podľa mojich znalostí. Zastrihala som ušami a prešla pohľadom po brehu. Na jednom konci som zbadala Dail, s jednou z álf a Alduinom. To mu to nestačilo? Avšak zarazil ma štvrtý, ktorý sa k nim pridal. Poznala som ho. Po vzhľade áno, no netušila som, čo je zač. Nezdalo sa však, že by sa chystal priamo útočiť. Nebolo ich nejako veľa? K tomu všetkému Dail ustála útok alfy, čo o nej dosť vypovedalo. Uškrnula som sa. Tak predsa len ich alfy stoja za starú bačkoru. Zdĺhavo som si zívla, stále som bola vcelku unavená, no chcela som si prezrieť terén. V tomto bode som si nemyslela, že by mal ktokoľvek z nich problém. Maximálne tak Dail, no nezdalo sa, že by sa chýlilo ku boju. Zatiaľ. A i tak vlk bol napoly slepý, to musela ustáť. Odfrkla som si a pokračovala ďalej, smerom odkiaľ som pôvodne prišla. Vedela som, že i tam ešte niekoľko jedincov pred nedávnom bojovalo. Potrebovala som skontrolovať, či sú všetci v poriadku.

//Sokolí zrak

Spala som. Dlho. Možno až príliš na moje doterajšie pomery. Cítila som sa viac unavená, než som bola predtým. Zdĺhavo som si zívla, keď som sa prebudila a cez polootvorené oči sa zadívala na svoje okolie. Zinek spal vedľa mňa. Ešte stále. Dokonca dlhšie než ja. Uškrnula som sa. Tí ťa museli veľmi dobre unaviť, že si sa tomu poddal, pomyslela som si k nemu sarkasticky a vyškriabala sa na rovné labky. Otriasla som sa a pohľadom prešla cez celú jaskyňu. Bolo na čase sa vydať smerom von. Skontrolovať dianie, ktoré sa robilo na okolí. Už ich to prešlo alebo nie? Ktovie. Zaujímalo ma to, no vedela som, že sa určite nájdu jedinci, ktorým to je úplne u prdele a budú sa biť hlava nehlava. Odfrkla som si a privrela oči. Mala by som to pekne prejsť a hádam nájdem nejakého normálneho. Nemohli byť všetci takí idioti, za akých sa vydávali, veď to nebolo ani možné! A tak som sa vydala von z úkrytu, niekam do svetla pochmúrneho počasia, ktoré stále prevládalo.

//Rest cez územie svorky

Počet herných príspevkov za Júl: 55
Čo vlk urobil pre svorku? Zúčastnila sa v obrane a i keď nebojovala, pomohla zranenému Zinkovi.
Zhrnutie: Zažila sfetovanu akciu na Kvitnúcej lúke, po ktorej bola vtiahnuta do zrkadla s bandou vlkov kde zažila podivne cukrové dobrodružstvo. Objavila a preskúmala malý ostrov na severe. Vrátila sa do svorky aby bola svedkom zrodu vojny. Začala pochybovať o Doryi ako vodkyni. Zucastnila sa obrany i ked nebojovala a zistila cenne informácie o Chaose od dvoch clenov. Následne pomohla fenixom Zinkovi i Alduinovi. Zinka odvliekla do úkrytu a i ona sama upadla do spanku.

//daen

Počúvala som Zinka jedným uchom. Veľmi ma to už nezaujímalo a sama som chcela trochu oddychu. Zívlo sa mi. Boli sme tu sami. Čoskoro sa sem však dotrepe i zvyšok a budú si liečiť rany. Len aby to už bolo. Chce to koniec toho nezmyslu, pomyslela som si a pokrutila hlavou zo strany na stranu. Dalo by sa povedať, že som bol úplne ponorená vo vlastných myšlienkach, preto som Zinka takmer vôbec nepočúvala. I tak som o túto debatu nakoniec ani tak nestála. Potrebovala som si prv utriedit vlastné veci v hlave. "Hm, tak nejak," odvetila som na jeho otázku nezaujato a prešla si úkryt. Hľadala som miesto, kde nefhala kedysi Shay telo Felicia. No z tohto miesta som ho nemohla vidieť. Čo to bolo za divnu chorobu, ktorá sa tu diala niektorým vlkom? "Hm" zamumlala som si sama pre seba a pozrela sa na Zinka. Jeho myšlienky mi bili do hlavy a ja ich chcdla umlčať. Povzdychla som si. "Síce tu nemáme drevo na oheň, ale hádam postačí toto," riekla som a privolala teplejší vietor, ktorý nám po chvíli vysušil srsť. Nakoniec ustal a ja si zdĺhavo uivla. "Asi je vhodný čas na spánok," skonštatovala som. I keď vonka bojovali ešte nejako jedinci, nemala som im ako pomôcť. Bolo to zbytočne. Museli si nejako poradiť i sami. Položila som hlavu na labky a zavrela oči. Spánok prišiel čoskoro.

20.
Jeho slová by mi nedávali význam, keby sa mi neprelievali i s jeho myšlienkami a spomienkami, ktoré mu v hlave vyvolala moja otázka a Bohyňa pred chvíľou. Nič som mu na to neodpovedala, len som prikývla a pohľad odvrátila smerom, kam sa zadíval. Neďaleko nás sme mohli na jednom z trávnatých výšin vidieť štvoricu vlkov. Privrela som oči, keď Zinek prehlásil očividný fakt. Mala som chuť preniesť ironickú poznámku, no zadržala som ju v sebe. Miesto toho som pokojne reagovala: "Samozrejme, tí dvaja si vedú, ale až prehnane dobre." Zamračila som sa. Možno som sa mýlila, no nikdy predtým som ich nevidela použiť žiadnu mágiu. Nemohli mať v tom prax a i tak v tom, čo som postrehla, ich vedomosti v mágiách nemohli byť až tak dobré. Odfrkla som si. Nepáčilo sa mi, keď niečo nedávalo logiku. "Nemyslím si, buď sú to blázni alebo prahnú viac po moci, než rovnosti. Preto ich filozofia nebude nikdy fungovať, nie s ich alfami," riekla som smerom k nemu a zavspomínala na Angela. Ach, ako by sa tu teraz hodil. Nakoniec som ho predsa presvedčila, aby sme sa vybrali do úkrytu. nasledovala som ho mlčky. Amorphisa som nechala na kraji chodby, ktorá viedla do úkrytu. Po tom, až skončí tento bordel tam vonku, ho budeme musieť niekde zahrabať. Do tej doby hádam jeho mäso nespáchnivie tak rýchlo. Pokračovala som ďalej do tmavej jaskyne.

//úkryt

19.

Sledovala som Zinka, keď v tom nás niečo prerušilo. Inštinktívne mnou trhlo mi náhlom ohlušujúcom zvuku, ktorý bol mojim ušiam neznámy. Otočila som sa a uvidela iskru, ktorá zapálila oheň. Vyzeralo to, ako keď som vyvolávala fénixa. Stiahla som uši vzad. Nebolo mi to príjemné, no keď som zistila, že plameň nepáli okolie... mágia. Zamračila som sa a rozhliadla sa, či si z nás nejaký Chaosan nerobí srandu, no v tom všetky moje negatívne pocity odplávali. Pohľadom som skĺzla späť k plameňu a sledovala i Zinka. Ten vyzeral, akoby mu to úplne učarovalo. V čom bol problém? Ďalšie okamihy ma nijako nezarazili. Len som to sledovala. Zinek však vyzeral, akoby bol z toho celého v tranze. Z jeho myšlienok mi bolo jasné, že je to jedna z bohýň z jeho krajiny. Oblizla som si ňufák a zamračila sa. Mala som jasný pohľad na božské sily a iné bytosti, ktoré si mysleli, že si môžu robiť čo chcú kvôli ich moci. Počkala som, až Hestia zmizla, ako ju nazval v mysli Zinek a pohliadla na prívesok, ktorý od nej dostal. Keď sa spustil znovu dážď, zamľaskala som a riekla: "Až budeš pri vedomí, mali by sme ísť do jaskyne." Avšak nemyslela som si, že ma bude hneď počúvať. Povzdychla som si. Bolo to ťažké, aby som si ušetrila nejakú poznámku. "Čo tam je?" opýtala som sa ho a natiahla krk, keď som si všimla, že na jeho prívesku sú akési ikonky. Zastrihala som ušami a spoznala v nich povedomé tvary. Došlo mi, že ide o cyklus mesiacu. Čo to však znamenalo pre neho?

18

Prekvapilo ma, že sa Zinek rovno rozhovoril. Poznala som plno vlkov, ktorí sa bránili tomu, aby čokoľvek zo svojej minulosti prezradili. Počúvala som ho, vnímala i názvy, ktoré vyslovoval. Hm, bujná minulosť, koľko mu môže byť tak zím? pomyslela som si a premerala som si jeho telo. Nevyzeral úplne ako nejaký starec, ale zase ani ako najmladší jedinec. Mohol byť tak v strednom veku. Azda preto ho ten mladý tak ľahko prebil? "Hm, samozrejme. Mágia je veľmi zradná, skôr ma zaujíma, podľa čoho si vyberá svoje obete, ktoré sem pritiahne," preniesla som a zamyslela sa nad tým. Pretože keď som si spomenula na niektorých jedincov, radšej by som ich nechala v tej vode utonúť. "Mal si rušný život, to musím uznať. Aspoň si užiješ pokojný dôchodok na ostrovoch," odvetila som pobavene a pozrela sa smerom k úkrytu. Asi by sa patrilo, aby tam zaliezol a odpočinul si. "Nechceš si pospať? Pomôže to ranám," navrhla som a pohľadom zase skontrolovala okolie. Nezdalo sa, že by niekto potreboval pomoc. Dúfala som, že všetci odpadnú únavou tak ako Zinek s Alduinom. Zívla som si. Bola som z toho unavená. Príliš veľa dementnosti sa nachádzalo okolo mňa.

17.????

Počúvala som Zinka, keď sa mi snažil vysvetliť, čo vlastne vidí. Sám si odpovedal na svoju otázku, keď sa pýtal, čo to vlastne znamená. Povzdychla som si a len to okomentovala: "Hm, znie to ako vyžarovanie energie a rozpoloženia daného jedinca. Netušila som, že nejaká taká schopnosť existuje. A čo s tým dokážeš okrem toho, že ich vidíš?" Nadvihla som spýtavo obočie a pozrela sa na neho. Neprišlo mi to príliš... funkčné. Nie v normálnom živote. Avšak, vedel, ako na tom kto je. I keď som nerozumela farbám, ktoré niečo museli značiť. Oblizla som si ňufák. "Dalo by sa to tak nazvať. Ten prapodivný vlk ich predáva oveľa viacej. Rozprával mi i o ovládaní snov, či obrannej mágii. Je ich tu kopec, možno mi ani všetky neprezradil," riekla som nakoniec a mykla plecami. Mala som potrebu vyzvedať. Zinek dával veľa náznakov, ale potrebovala som tie informácie nejako prepojiť. "Odkiaľ to vlastne si?" otázala som sa nakoniec. Niečo už naznačil, ale stále som nepoznala všetko. Zaujímal ma hlavne jeho kraj a kultúra. Ovládanie času a priestoru znelo neskutočne! A taktiež jeho znalosti v bylinách? Síce na tom nič úžasného nebolo, ale málokedy som stretla vlka, ktorý mi rozlíšil púpavu od podbeľu. Oblizla som si ňufák a pohodila chvostom.

16???

"To teda je. Možno je to len taký hlupák, čo nevníma jasne dôležitosť okolností," uzavrela som to. Síce nad tým budem rozhodne ešte nejaký čas rozmýšľať avšak v momentálnej situácii by som tým ničomu nepomohla. Potrebovala som sa hlavne porozprávať s Hraninom a pohrabať sa mu trošku v tej jeho sproste gebuli. Ako nemohli dvaja poraziť jedného vlka? Nešlo mi to do hlavy. Zamračila som sa. Nie, nemohla som sa tým teraz zaoberať. Hranin má čo vysvetľovať, pomyslela som si, keď mi nakoniec prezradil, že nepomohol ani jemu. Pokrútila som nad tým hlavou. Strašné. Radšej som prešla pre mňa príjemnejšiu tému. A tým boli mágie. Počúvala som ho, keď o tom rozprával. Zvláštne. Videl farby? "Hm, doteraz si videl čiernobielo?" musela som ho podpichnúť. Pousmiala som sa nad tým. "Ako si to mám predstaviť?" otázala som sa ho nakoniec, aby som si vedela urobiť obrázok o tom, čo vôbec vidí. To som i ja mohla povedať, že počujem hlasy. "Hmm, z toho, čo som mala tú česť si všimnú a vyskúšať..." začala som a prešla si to prv v hlave. Niektoré som používala často, iné menej, pretože sa nehodili. "Pokiaľ sa nemýlim, ovládam tri elementy - zem, oheň a vzduch. Ten mi výrazne pomáha pri pohybe s.... týmto," začala som a ukázala na svoj šál. Keby som slabo nemanipulovala vzduchom pri chôdzi, behu, či nebodaj iných aktivitách, asi by som pekne padala na hubu. "Ďalej som objavila okrem toho horiaceho vtáka i schopnosť manipulovať s druhou mysľou. Čo znamená, že ťa viem prinútiť vidieť a cítiť čokoľvek chcem. Inak povedané iluzionistické prvky," pokračovala som a zvráštila čelo. Naozaj som mu nechcela prezradiť moju schopnosť čítať myšlienky, preto som mu prezradila poslednú mágiu, ktorú som poznala: "Nuž a ešte som tak nejak zistila a naučila sa používať i schopnosť tvorenia pavučiny. Je to fajn vec, keď chceš niekoho spacifikovať alebo mu zavrieť papuľu." Usmiala som sa spokojne. A nie raz som to použila! Vzhľadom na to, že pavučina sa i ťažšie dáva dole, bolo to ticho pekná slasť.

15??

Zadumane som premýšľala, ignorujúc zarazenosť Zinka. Až keď prehovoril, zastrihala som ušami a pozrela sa smerom na neho. Zamrkala som očami a zamyslene sa zatvárila. "Hm, to je dosť priame obvinenie," skonštatovala som. Toto nebol môj štýl, preto som sa znova zamyslela a rozpomínala sa na to, čo som vlastne vedela. "Pri návrate z toho neznámeho ostrovu, doviedli so sebou démona, ktorý zabil Kyle. Podľa slov Shay to bola chyba v obrane, ktorú spôsobil Hranin, pretože sa dostatočne nesnažil," začala som a vážila slová skôr, než som ich vyslovila. Ničoho z toho som nebola svedkom, preto som sa musela spoliehať len na výpovede svedkov. "Neskôr, sám Hranin povedal, že Shay sa pri prechode horami len tak zrútila do priepasti a zlomila si väz. Shay, ktorá ovládala množstvo mágií, ktorú Hranin nestihol schmatnúť a pomôcť jej," pokračovala som. Privrela som oči ešte väčšmi. Naozaj tu niečo nehralo. "A teraz? Smrť Amorphisa? Som zvedavá, čo povie na svoju obranu," dopovedala som a pokrútila hlavou zo strany na stranu. Nepáčilo sa mi to. Ani trochu.
Prešla som i na debatu ohľadom mágií, pretože ma zaujímalo, či Zinek ovláda niečo viac. Oblizla som si ňufák a počúvala ho, čo mi hovoril. "Myslím si, že Bohovia ťa tým jedného dňa obdarovať stále môžu. Stretla som množstvo vlkov i mágií. Niektoré sa opakujú, iné som videla len výnimočne. Čo znamená, že tvoj čas i priestor sú stále v hre," skonštatovala som a pozrela sa na neho. Vyzeral už o niečo lepšie, keď prvotný šok zo zranení pominul. Samozrejme. "Každopádne sa môžeš opýtať i Wua, či niečo také nemá v tej svojej hrkotine. Alebo si tak už učinil?" pokračovala som v debate. Čas. Práve nad niečím takým som rozmýšľala už kedysi dávno. Zvláštne. Nikdy som o takej schopnosti nepočula. No zdalo sa, že reálne existovala. Ak ma teda Zinek neťahal za ňufák.

14?

Zinek zdieľal moje pochopenie pre nedokonalosť nového sfarbenia Doryi. Uškrnula som sa, no viac som sa k tomu nevyjadrovala. Nebola to moja vec. Keď chcela vyzerať ako klaun, nech si tak vyzerá. Odfrkla som si a prešla pohľadom po okolí. Rozhodla som sa to ignorovať. Keď sa chceli mlátiť, nech sa mlátia. Vždy existovalo riešenie. Z tej zmesi myšlienok mi vychádzalo, že najlepšie na tom je náš daénsky pár. Nechápala som tomu, boli to predsa mrňaví vlci, i keby sú silnejší, furt sa veľkosť zaprieť nedala. Alebo i ich protivníci boli zakrslí trpaslíci? Ktovie. Nechcela som sa moc vyjadrovať viac k Doryi a radšej som prešla na Hranina a Morpha. Potrebovala som vedieť, čo sa tam stalo. "To je už tretí vlk, pri ktorého smrti stál a bezmocne sa prizeral," skonštatovala som a zamračila sa. "myslíš, že je to náhoda?" opýtala som sa ho, pretože som nechcela uzatvárať verdikt. Ale toto bolo až príliš podozrivé. Moju ponuku ohľadom zranení odmietol. Preto som si sadla a len tak sa na neho dívala. "Neviem, ako ho pomenovať. Nikdy som o ničom podobnom nepočula. Úprimne som ani netušila, že jeho oheň nespáli všetko čoho sa dotkne," riekla som s úškrnom. Našťastie nepálil. "Každopádne ten starý prašivec mi toho dal veľa a som tu nejaký ten čas. Stihla som sa v mágiach dosť zlepšiť, i keď mám neustále plno otázok a učím sa novým veciam," odvetila som úprimne a pohliadla niekam na jazero. "Čo ty a mágia? Či si kamarát len s bylinami ako Stray?" opýtala som sa ho pobavene. To by bol o to väčší podivín, než za akého som ho mala doteraz.