Příspěvky uživatele

< návrat zpět

13. Zinek

//Rest

Ani len on nevidel Doryu. Zaujímavé. Zamračila som sa. To naozaj zmizla? Jednu alfu som videla, druhú nie. Bolo možné, že sa bila práve s ňou? A čo tí zo Zlatej svorky? Mala som v tom všetkom mierny chaos. "Mala, ale ako hovorím, od toho vypuknutia som ju nikde nevidela. Fialovú srsť len tak neprehliadneš," riekla som pobavene a zastrihala ušami. Predsa len bolo kus hlúpe si nechať od Wua zmeniť srsť na tak farebnú. I pri love to musí byť trošku na houby. Ale, čo ma bolo vlastne do toho. "Ktovie kde sa ukáže nakoniec, možno ju niekto dobre ovalí a zrovná sa jej to v hlave," povedala som celkom úplne vážne, vzhľadom na tú scénu pred začatím vojny. Pomaly sme sa priblížili do dosahu frekvencie mysli vlkov a čoskoro som počula všetkých na území. Našťastie som to vedela aspoň potlačiť na minimum, inak by som sa z toho všetkému zbláznila. Našťastie tu boli všetci živí. "Čo sa vlastne stalo? A prečo tam Hranin len tak postával celý čas?" opýtala som sa ho, aby som vedela viac o ich situácii, ktorú tam mali. Morph bohužial zahynul. Nebola to nikoho vina, len tých, ktorí túto vojnu začali a tá, ktorá ju prijala. Stále som jej to zazlievala, veru áno. "Nebuď tak mrzutý, všetci žijú a podľa všetkého na tom nie sú tak kriticky ako ty," zmienila som a zastavila sa až u brehu, ktorý bol neďaleko úkrytu. Takto hlboko nebojoval nikto. Podišla som ku skalám a zhodila Morphove telo k zemi, aby bol aspoň ako tak chránený pred dažďom. Bude ho potreba pochovať. Ale až potom. Následne som sa vrátila späť k Zinkovi. "Potrebuješ sa zbaviť tej špiny," zamumlala som smerom k nemu a pohľadom prešla na jazero. I keď bol celý mokrý, nestačilo to. Musela som mu pomôcť, i keď som dúfala, že to odmietne. Až tak veľmi nápomocná sa mi byť nechcelo.

12. Zinek, okrajovo Bal a spol

Výhovorky. Hľadela som na Zinka a niečo si sama pre seba zamumlala. "A nebol tu náhodou i tretí dúhový?" odvetila som mu pobavene. Mal asi perný deň, no nemohla som si odpustiť ho podpichovať. Ako som hovorila, Daénčania neboli pripravení na boj, ani zďaleka. Povzdychla som si. Ako sa asi darilo Dail? Zaujímalo ma, či vlastne ešte dýcha. Hádam hej. Horšie ako Zinek skončiť nemohla. Teda, dúfam. Avšak, nechcela som sa teraz väčšmi hrabať v tomto. To počká, až sa oddelíme od týchto Chaosanov. Potrebovala som sa dostať na územie, lenže nemohli sme tu nechať Morphove telo len tak. Veď by ho rozobrali mrchožrúti. Oblizla som si ňufák a sledovala Stray s Balom. Poradia si. Dúfam. Avšak, ponuka, ktorú mi dal Balrog, ma prekvapila. Zastrihala som ušami a pokrútila hlavou. "Zvládneme to sami, ale ďakujem. Postarajte sa o svojich, určite ich bude zranených oveľa viac," odpovedala som mu na jeho ponuku a keď mi Zinek povedal, že to prejde po svojich, podišla som k Morphovi. Tiež patril k tým nižším vlkom a vzhľadom na jeho neaktívnosť posledné mesiace, bol i pochudnutejší. Strčila som ňufák pod jeho bok a nasúkala si ho tak na chrbát. Postavila som sa a otočila sa k Zinkovi.
Zinek už pomaly šiel ďalej po brehu k hraniciam svorky. "Držte sa," riekla som ešte trojici a rozišla sa za Šedým. Keď som ho dobehla, čo bolo takmer hneď, vzhľadom na to že kríval a očividne nemal ani dostatok energie... preniesla som k nemu: "Mali ste tu rušno, musím uznať. V prednej línii je to samá nuda. Nevidel si inak Doryu?" Pozrela som sa na neho, vzhľadom na to, že na lúke som jej srsť zazrela naposledy na začiatku. Odvtedy akoby sa po nej zľahla zem. Zdĺhavo som si zívla. "Bola to vcelku nuda, ale aspoň som zistila viac o ich Spoločenstve," skonštatovala som a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Prezrela som si jeho telo. Zdalo sa, že fénix ucelil viacmenej všetky rany. Aspoň niečo. "Zaujíma ma, ako to vyzerá na území svorky," riekla som, viacmenej sama pre seba. Zamračila som sa a dívala sa pred nás. Už v diaľke som mohla vidieť niekoľko vlkov. Boli to však len siluety, zatiaľ, preto som nedokázala určiť, kto je kto. Ani len frekvencia myšlienok ešte nebola dostatočne blízko, aby som ich počula.

//Daén

11. Zinek, Alduin, Stray, Bal

Mračila som sa. Nebola som nadšená z toho, čo sa tu dialo. Hlavne kvôli tomu, že Zinek mal byť ten, ktorý tu mal rozum. Odfrkla som si a pokrútila hlavou zo strany na stranu, keď sa začal stažovať. "Mi nehovor, že neodkážeš takého krpca spacifikovať, aby vychladol," preniesla som smerom k nemu a pohliadla na Alduina. Oproti mne boli nízky obaja. Povzdychla som si. "Hádam vám to za to stálo, teraz si trpte pri regenerácii," zamumlala som si popod ňufák a premýšľala, čo teraz so Zinkom. Fénix mu rany ucelil, ale nevyliečil. Potreboval rany umyť a ísť do tepla jaskyne si odpočinúť. Pomohli by i nejaké rastliny, ktoré zbierala Stray, ja som však nemala na to náladu ich ísť hľadať. Až tak veľmi sa mi pomáhať nechcelo teda.
Zastrihala som ušami, keď som začula dunivý pád za mojim chrbtom. Otočila som hlavu smerom k Alduinovi, ktorého laby vypovedali očividne službu. S koľkými vlkmi sa preboha bil? Zinek ho nemohol takto zničiť. Až tak som mu v tomto neverila. Hlavne, keď sám skončil na tom rovnako zle. Alebo boli obaja až tak neschopní? "Toto ešte oľutujem," zašomrala som si sama pre seba a pozrela sa na Fénixa, ktorý sa vzniesol na tú krátku vzdialenosť a dopadol i na Alduinovo telo. Zacelil mu tie najhlbšie zranenia, no rovnako ako pri Zinkovi, nevyliečil ich v plnom rozsahu. Na to bola i mágia slabá, takto moc sme nemohli prírodu ošalievať. Avšak, prestal krvácať a vnútorné zranenia ak nejaké boli, sa zacelili taktiež. Prežije. Aspoň zatiaľ, kým sa nevrhne do nejakého ďalšieho bezhlavého boja.
Medzitým sem prišli i Stray s Balrogom. Uškrnula som sa. "Dlho sme sa nevideli," zamumlala som k nim a nechala fénixa, aby zhorel na prach. "Rany mu už nekrvácajú, ale i tak potrebuje ošetriť a odpočívať, už je celý váš," skonštatovala som smerom k nim a s kývnutím hlavy sa s nimi ako tak rozlúčila. Zinka som mala v pláne dostať na územie svorky a ideálne i do úkrytu. Vyzeral asi zo všetkých najhoršie.Ak som nepočítala Morpha. "Oh a hentá je asi tiež od vás," riekla som a ukázala labou na zmočené telo Azzip neďaleko. Následne som sa upriamila na Zinka. "Až sa odtiaľto dostaneme, povieš mi, čo sa tu sakra stalo," preniesla som k nemu a zamračila sa. Museli sme so sebou vziať i Morpha."Zvládneš kráčať?" opýtala som sa ho a premerala si ho pohľadom. Niekto musel vziať to telo.

12. Alduin, Zinek

//Sokolí zrak

Portál ma vypľul na brehu jazera. Doslova. Zaryla som ňufákom v piesku zmiešanom s trávou, ktorí tvorili peknú bahenú kúpeľ, vďaka búrkam krúžiacich nad územím. Ja toho starého dementa nájdem a roztrhnem na dve polovice, nadávala som si sama pre seba. Tie jeho čínske predmety nikdy nefungovali tak ako mali. Otrávene som sa vyštverala na laby, otriasla zo seba tú špinu a začala prezerať svoje telo, či som neutrpela väčšiu újmu na zdraví, než na mojej hrdosti. Zaujímalo ma, kde sa ten jeho krám nachádza teraz, by som ho najradšej podpálila ohňom, ktorého moc mi zveril do labiek, pokračovala som vo svojom rozhorčení a chystala sa Wuovi napísať veľmi kritickú recenziu, kde mu hodnotenie stiahnem na záporné čísla hviezdičiek. Nemala by som nikdy veriť pofidérnym vlkom, ktorí mi núkajú lacné cetky...
V tom všetkom rozčarovaní nad nefunkčným teleportom, mi do ňufáku udrel prenikavý zápach krvi, ktorý si ku mne razil cestu i napriek dažďu. Zdvihla som zrak a spozornela. Zastrihala som ušami a pohliadla na tú prekrásnu scenériu okolo. Stála som doslova niekoľko metrov od tých dvoch, takže museli moje antré vidieť dokonale. Sakra, ušlo mi a zaťala som tesáky. Neostával mi však čas na to, aby som to väčšmi riešila. Boli tu väčšie problémy. Oveľa. Na zemi som uvidela dve bezvládne telá, neďaleko od seba. Hranina v pozadí a tých dvoch idiotov, ktorí sa rozhodli zaúčať v anatómii a vlčej chirurgii. Prevrátila som oči v stĺp a povzdychla si. Spravila som prvý krok a bolo mi jasné, že obaja sú tesne pred kolapsom organizmu. Potrebovali pomoc, obaja. A hlavne oddych. Privrela som zraky a v záblesku plameňu ohňa vyvolala ohnivého vtáka, ktorý sa vzniesol na oblohu a niekoľko ráz nad nami zakrúžil. Mierne mnou trhlo pri tom nápore energie, ktorú som musela vyvinúť pri jeho vyvolaní. Následne som vykročila bližšie k Zinkovi. Ten debil vyzeral horšie, než som si myslela.
Fénix sa zniesol a dopadol na jeho doráňané telo. Plamene srsť nepálili, práve naopak. Zinek mohol cítiť príjemné teplo, ktoré jeho zranené telo potrebovalo, aby nedostal šok. Mlčky som prešla pohľadom na Čierneho, ktorého meno som si nepamätala, ale vedela som, že patril k tým menej inteligentným, s ktorými som mala tú česť sa stretnúť. O čom svedčili i jeho zranenia. "Balrog a Stray hľadajú zranených smerom k pláni za údolím, pomôžu ti," riekla som smerom k nemu a rozhodla sa, že ho ďalej riešiť nemienim. Mohol si za svoju hlúposť sám. Omylom som pri mojom ďalšom pohybe stupila i na Zinkove zranenie (idk jaké), čo ho muselo poriadne zabolieť. "Prepáč, bolelo to?" zatiahla som sarkasticky smerom k nemu a otočila sa mu čelom. I keď som mala Alduina za chrbtom, počula som jeho myšlienky, preto som vedela skôr čo urobí než to reálne urobí. Táto schopnosť bola niekedy otravná, pretože nešla vypnúť, no v konečnom dôsledku sa i občas hodila. Väčšmi ma znepokojovalo, že som počula blízke myšlienky len štyroch vlkov. Piata frekvencia ostávala ticho. Smrť. Privrela som oči a kývla vtákovi, ktorý svojimi slzami zacelil i tie najhlbšie rany, aby nevykrvácal na mieste. Neboli však plne zahojené, to si musel odtrpieť klasickou cestou. Káravo som sa na neho zadívala.

11. Bal, Stray

Pozrela som sa smerom na vlčicu, ktorá mi lepšie priblížila, kde sa ich svorka nachádza. Respektíve Spoločenstvo väčšinu času. Pokývala som hlavou. "Ďakujem za informácie a taktiež si cením tvoju dôveru mi zveriť polohu úkrytu," riekla som smerom k nej a pokúsila sa i o menší úsmev. Oblizla som si ňufák a pohľadom prešla po okolí. Nepáčilo sa mi to a mala som pocit, akoby som mala byť niekde inde, než som bola práve teraz. Potrebovala som sa uistiť, že sú všetci v poriadku. Aspoň ako takom. Povzdychla som si. Milosť a Usmievavá, panebože, kto si dá také prezývky? pomyslela som si pohoršene a zavrtela hlavou. Nič tu na tomto konflikte nedávalo rozum, nemala som sa preto prečo čudovať, keď to nedávali ani ich mená.
"Nuž, schopnosti sa dajú použiť i inak, než na krvilačný boj. Sú dobré i pri obrane druhých, či pomoci zraneným. Rovnako tak i fyzické predispozície, ktoré ti vedia uľahčiť život a znalosti, samozrejme," riekla som smerom k Stray. Vojna bola jedna vec, ale ja do nej nešla s tým, že sa budem biť. Vedela som alebo skôr cítila, že je možné nájsť i kus rozumu i v ich pobláznených alfách. Chcelo to len kus prefíkanosti, ako to z nich vydolovať. "Dúfam, že tvoje znalosti byliniek poslúžia k pomoci druhým. Budú ich určite niektorí potrebovať. Tí, ktorí sa sem prišli naozaj len mlátiť a bol im nejaký dôvod ukradnutý," riekla som nakoniec a potriasla hlavou. Bohužiaľ áno, aj taký sa tu našli.
Privrela som oči. Balrog mal pravdu. I oni cítili, že je potreba niečo začať robiť. Pousmiala som sa. "Som rada, že sa medzi vlkmi Chaosu nájdu i tí ktorí tvoria mozog a nie len svaly a tesáky," odvetila som nakoniec a postavila sa. otriasla som sa a ponaťahovala si svoje stuhnuté svaly. Sedeli sme tu príliš dlho. "Veľa šťastia, bolo mi cťou sa s vami obomi stretnúť. Snáď ešte na seba narazíme a možno práve pri útoku spoločného nepriateľa," rozlúčila som sa nakoniec a kývla obom hlavou. Otočila som sa a použila svoj prsteň, ktorý som mala na krku, aby som sa dostala čo najrýchlejšie k jazeru. Nepoužívala som ho príliš často, preto som nevedela, ako to presne skončí. Nuž... predstavila som si breh jazera a vkročila do portálu, ktorý sa vytvoril.

//Rest

10. Stray, Bal

Bola som až príliš zahĺbená do vlastných myšlienok, že som prestala na moment vnímať svoje okolie. Zvažovala som všetky skutočnosti, ktoré by nám mohli pomôcť vyriešiť otázky, ktoré mi napadali. Niečo mi tu stále nesedí, pomyslela som si a rozhliadla sa po okolí. Naozaj som mala pocit, akoby mi niečo unikalo. Potriasla som hlavou a pohľadom sa vrátila k dvojici vlkov. Posedávali sme tu ako staré babky. Zatiaľ čo naokolo vlci krvácali. Privrela som oči. Mala by som sa vydať a pomôcť členom Daénu, i keď som sa nehrnula moc do pomoci mojej alfe, či Darkey. Nech ich hrdosť a pýcha zadusia. S takými vlkmi som sa nechcela moc naťahovať. Oblizla som si ňufák a vrátila svoju pozornosť k Balrogovi a Stray.
"Prv by som to chcela preskúmať a zistiť, ako vôbec funguje ten magický systém krýh. Nechcem, aby sa tam niekto zranil nebodaj utonul. Voda je na severe ľadová, spôsobuje kŕče a nemožnosť sa nadýchnuť," odvetila som na Balrogovu reakciu, keď som skonštatovala, že by sa mi zišla jeho pomoc. "Hm, spomenuli ste jazero. Vaše Spoločenstvo nemá jednotné územie, ale ak môžem implikovať z toho, čo som počula. Kľúčovým bodom je pre vás jazero. Na tomto ostrove alebo hlavnom?" otázala som sa a zastrihala ušami. Potrebovala som to vedieť, ak som ich mala niekedy vyhľadať na pomoc pri prieskume toho podivného ostrovu. Privrela som zraky a zašvihala chvostom. Ten ostrov mi bol záhadou.
Avšak, keď Balrog navrhol, aby sme sa začali tváriť... uškrnula som sa. "Ja by som sa skôr pobrala zbierať tých, ktorí nemali šťastie na tak rozumných oponentov v tejto absurdnej situácii," povedala som úprimne a pokrútila hlavou. Skutočne som toto tu nepodporovala. "Neušiel mi tvoj pohľad, ten čierny vlk na obzore. Milosť?" preniesla som smerom k Balrogovi a sama sa zahľadela do diaľky. Vlka alebo vlčicu s ktorou mal tú česť som nepoznala. Minimálne mi nič to sfarbenie nehovorilo. "Hm, s akými schopnosťami ste sa vôbec hrnuli do tohoto boja? Príde mi, že v niektorých situáciach by boli sily nevyrovnané," zamumlala som smerom k nim dvom. Bola som fascinovaná magickou silou, možno preto som sa v nej celý čas, čo som tu žila, snažila zlepšovať. Bolo to však namáhavé a vedela som, že s nedostatočným tréningom je vlk v tejto krajine nahraný.

9. mostly Bal

Zamračila som sa. Naozaj netušili, čo je s ich alfou? Vlastne, to som ani nevedela ja. Od jej posledného predslovu som ju nikde nevidela. Zamračila som sa. Tie alfy stáli za starú bačkoru. Už som chápala, prečo som neznášala autority. Pretože sa väčšina správala ako totálni idioti posadnutí mocou. "Naozaj by som si s nimi chcela prehovoriť," skonštatovala som nad Balrogovým vysvetlím ohľadom zmiznutia Angela. "Ako sa môže najväčší čierny vlk s krídlami a zlatými znakmi len tak stratiť z ostrovov? Hm, azda uletel," premýšľala som nahlas, avšak nedávalo to logiku. Prečo by odchádzal? Zdal sa byť spokojný s tým, čo mal. Aspoň čo som ho stretla a čo mi rozprávala Shine... to rozhodne nebol jeho štýl.
"Milosť?" zopakovala som mierne nechápavo a zadržiavala smiech, ktorý ma chcel popadnúť. Azda sa vyžíval v paradoxoch? "Vaše Spoločenstvo musí byť teda úplne funkčné a harmonické, všetci viete o všetkom a hlavne poznáte svoje alfy," zhrnula som to so sarkastickým podtónom, takže sa k tomu nemuseli vyjadrovať. Prišlo mi to absurdné. Boli na tom ešte horšie, než to naše zoskupenie, ktoré sa snažilo tváriť ako svorka. "Buď sa Bohovia tak hrozne moc nudia, že nám karty života takto zamiešali alebo je tu naozaj niečo podivné na tom všetkom," musela som priznať k Balovým slovám o tom, ako je to celé na hlavu. Pokrútila som nad tým hlavou a povzdychla si. Pohľadom som si premerala Balroga. Prišiel mi naozaj rozumný.
"Musím priznať, že táto myšlienka sa mi páči. Ako znie zvyšných deväť prikázaní?" otázala som sa na neho, aby som mala prehľad o ich Spoločenstve. Konečne som narazila na niekoho normálneho s kým sa dalo rozumne rozprávať a vedel dokonca viac, než nezmyselne žvatlať. "Mrzí ma, čo sa z vašeho Spoločenstva stalo. Určite bolo založené s dobrou myšlienkou i keď nie ste zlatíčka. Nepodporujem pohľad na veci v mantineloch dobra a zla. Preto sa mi táto idea, akú položil Angel páči," konštatovala som nahlas a premýšľala, či sa neskúsim po tom Čiernom porozhliadnuť. Možno by som ho dokázala nájsť i keď som pochybovala. Ak ho doteraz nikto nevidel... bola malá pravdepodobnosť, že ho nájdem ja.
"Najradšej by som sa na onen ostrov vydala. Sama či s inými vlkmi. No neviem presne, ako to vlastne funguje. Kry nie sú vždy zoskupené v poradí, v akom by sa pomocou nich dalo dostať k portálu, musím to lepšie preskúmať," riekla som a povzdychla si. "Hm, tvoje telo by sa tam ale zišlo. Neutrpíš takmer žiadne škody," zaujato som preniesla a prezrela si jeho telo. "Smiem?" otázala som sa, pretože som to chcela preskúmať i dotykom. Bola som prieskumník, vedec a teoretik. Potrebovala som vedieť čo najviac, aby som dokázala pracovať s ďalšími krokmi ako budem postupovať, až k tomu príde. Balrog bol naozaj veľkým favoritom v mojich očiach. Bol niečim novým, niečo, čo som ešte nevidela.
Na tvári sa mi rozšíril úsmev a pohľad, ktorý hovoril sám za seba. "S tým počítam," odvetila som a naďalej hľadela na Balroga. Verila som svojim schopnostiam i mozgu. "Mám isté... spôsoby. V konečnom dôsledku by sa rozprávali. Veru, že áno," zamumlala som skôr sama pre seba. Musela som sa usmiať ešte raz. Naozaj sa mi moje plány páčili. Otázka bola, kde by som tých dvoch našla. Rozhliadla som sa. Nezdalo sa, že by nás tu veľa bolo. V diaľke som zbadala ohnivú guľu. Zastrihala som ušami a v dvojici spoznala Darkey a Azraela. zamračila som sa. Len jej daj, Azrael. Zraň jej ego, zaslúži si túto tvrdú lekciu, pomyslela som si pobavene smerom k nemu a napokon prešla pohľadom späť ku svojej dvojici.

8. Bal, Stray

Samozrejme, zdalo sa, že so zmiznutím Angela, sa zmenila i politika svorky. Pokrútila som hlavou. Bolo to horšie než zmeny v Daéne. "Bohužiaľ, Angel sa zdá, že je nezvestný, čo znamená, že máte nový rád od vašich zvyšných alf. Ako sa volajú a vyzerajú? Ak smiem vedieť? Dosť ma to zaujíma," otázala som sa. Myšlienka, ktorú mi predostreli ohľadom ich svorky, bola logická a vcelku normálna. No to, čo robili teraz, nedávalo žiadnu. Akoby sa celý filozofia ich svorky rozpadla na prach. "I naša svorka prešla dvoma zmenami álf a neveští to nič dobré. Terajšia mi príde, že je nerozhodná, nevie, čo je správne a čo nie, netuší, kam chce smerovať a trpia tým členovia. Dávala som jej alternatíva, ako by sa dalo celému tomuto sporu predísť, keďže sa o ňom vie už dlho. Avšak, nikto ma nepočúval," riekla som a pokrútila hlavou zo strany na stranu. Bolo to hrozné a unavujúce. "Rozprávať sa s vodcami je naozaj únavné, hlavne, keď nepočúvajú, pretože vedia najlepšie," uzavrela som to a zdrvene si vydýchla. Zastrihala som ušami, pretože ma reč ohľadom nepriateľov dosť zaujala.
"Nuž, tento ostrov zapríčinil i zmeny v enviromente ostrovov. Vedie naň portál na konci kryhového poľa, no je ťažké sa naň dostať. Čo je na ostrove nikto nevie, ale naši vlci zo svorky prišli do kontaktu s monštrami a démonom. Dokonca i váš člen Azrael. Sú tam veľmi nebezpečné tvory, o vlkoch, čo by kradli mágie a energiu neviem," odvetila som hneď na začiatok a zamračila sa. To vážne ich alfy boli tak retardované, že nehľadeli na závažnejší problém, než detské naťahovanie sa o pomstu? Zavrčala som potichu. "Nechápem, ako sa môžu zabávať takouto malichernosťou, keď je zjavné, že čelíme väčšiemu problému. To je nehorázne. Keby sa mi teraz dostali tie vaše alfy pod labky, veľmi rada by som s nimi viedla debatu, či chcú alebo nie, budú sa rozprávať," riekla som až príliš pokojne. Uvedomovala som si svoju silu a schopnosti, ktoré som ovládala. Preto som si bola istá, že ich prinútim rozprávať a vychladnúť ich hnev.

7. Bal, Stray

Balrog mi rozprával to, čo byť povedané nemuselo. Videla som to, no udivovalo ma to. Meno vlka, ktoré spomenul mi bolo známe. Pravda, pomohol mi. Naozaj nebol ako súčasné alfy ich Spoločenstva. Zaujímalo ma, čo sa s ním stalo, no bola malá pravdepodobnosť, že práve on bude vedieť, čo sa udialo s jeho osobou. Sledovala som pohľadom vlčicu, ako sa vydala v búrke niekam ďalej na lúku a začala zbierať všemožné byliny. Keď ich priniesla a položila na zem, prešla som ich pohľadom. Všetko to boli liečivé a podporné rastliny. Netušila som, že sa vyznala do flóry. Máloktorí vlci s tým mali skúsenosti a väčšinou išlo o tých, ktorí ovládali práve mágiu zeme. Začínala v mojich očiach dobre. Získala si ďalšie, bezvýznamné, malé plus za túto znalosť. Oblizla som si ňufák a skôr, než začal Balrog rozprávať, vyjadrila som sa k jej slovám, smerovaných na túto drámu s vojnou. "Neviem, či je to vôbec potrebné. Onen vlk už nie je nejakú zimu schopný ničoho. Upadol do hlbokého spánku, magického, vzhľadom na jeho organizmus, ktorý ho ešte stále drží pri živote," vysvetlila som jej ako sa veci majú. "V podstate už mŕtvy dávno je," dodala som nakoniec, ak by náhodou z mojich slov to nebolo dostatočne jasné. Nakoniec som pohľadom prešla zo Stray na Balroga.
Do ich rozhovoru som im nezasahovala. Práve naopak. Analyzovala som slová, ktoré povedal Balrog a vyčkávala na reakciu Stray. Podal to skutočne zaujímavo, preto ma vcelku napínalo pokračovanie tejto zamilovanej telenovely z ktorej mi bolo na zvracanie. Nemala som priveľa pochopenia v emóciach druhých, no i tak ma to bavilo skúmať. I keď práve táto varianta bola až príliš presladená. Tak či tak som dúfala v podarení koniec. Vyzerali, že sa k sebe hodia. Aspoň, čo som ich mala možnosť sledovať i oddelene a pri rôznych udalostiach. Oblizla som si ňufák a mlčky čakala, kým sa Balrog zahľadel i mojim smerom.
Opäť som svoju pozornosť zaostrila na Balroga a pokývala hlavou. "Samozrejme, inak vás degradujú alebo potrestajú," odvetila som a zamerala sa na jeho druhú časť slov, ktoré ku mne preniesol. "Nie som si úplne istá. Ten vlk, o ktorom som hovorila predtým, bol kedysi alfou našej svorky," začala som rozprávať a pozrela sa i na Stray, než som pokračovala: "Tento vlk, Felicio, mal určitú minulosť s vašou aflou, Scarom. Kvôli ich konfliktu sa svorka musela presťahovať z Hmlistých pláni sem, do údolia. Snažiac sa zmiznúť pred Chaosom, hlavne Scarom." Oblizla som si ňufák a pokrútila nakoniec hlavou zo strany na stranu. "Netuším, aké sú v tom tie hlbšie dôvody. A tie sa asi len tak nedozvieme. No v konečnom dôsledku je toto divadlo... zbytočné a ničomu neprospeje," dodala som nakoniec a povzdychla si. Nepáčilo sa mi to, nesúhlasila som s tým... hlavne preto, že to nedávalo žiaden zmysel. Nevyhrá ani jedna strana, tak či onak. "Namiesto toho, aby skôr úsilie vyvinuli na objavovanie nového ostrova, kde je oveľa viac výziev, kde si môžu svoju krvilačnosť vybiť... Nedáva to vôbec logiku. Čo povedali Vám?" otázala som sa nakoniec a pozrela sa zo Stray na Balroga a naspäť. Zaujímalo ma, čo prinútilo i vlkov ako bol Azrael k tomu, aby sa vrhol do boja. Čo im sĺúbili?

6.
Sledovala som Pruhovaného, ktorý sa mi nakoniec predstavil. Veľmi hrôzostrašné a krvilačné. Musela som uznať. "Teší ma Balrog, moje meno v tomto svete je Lissandra," odvetila som mu, aby sme boli voči sebe fér a ak by tu niekto z nás zásluhou druhých naozaj skonal, tak aby sme vedeli aspoň svoje mená, keď už nič. Otázka, ktorú mi venoval vzápätí, ma mierne prekvapila. No keď ku mne doľahlo niekoľko jeho myšlienkových pochodov a spomienok, hneď mi v tom bolo jasnejšie, že ako to myslí. "Úprimne, nespozorovala som na sebe žiadne zmeny. Rozhodne nie v takom rozsahu, ako ty," odpovedala som mu jednoducho. Sama som sa však nad tým zamyslela. Vážne som prešla nezmenená? Nechcelo sa mi tomu veriť. A tak som sa poriadne zamyslela. Bolo tu možno niekoľko faktorov, ktoré by sa dali považovať ako zmeny. Napríklad som znenavidela vtáčie mäso, čo mi však nijako neprekážalo. Prešla som si jazykom po tesákoch a tentoraz mu ja položila niekoľko otázok.
Jeho odpoveď ma zaujala. Nevyzeral, že patril medzi tých iracionálnych idiotov s ktorými som mala tú česť. Prišiel mi vcelku rozumný. Aspoň v nejakých medziach. Musela som sa však k jeho slovám i nejako vyjadriť. "O mne hovoria, že som arogantná a otravná, tiež však nedrancujem náhodne svorky, či nesikanujem vlkov pri prvom stretnutí," skonštatovala som nad jeho slovami o jeho dobrote. "Vaše alfy majú pomýlené hodnoty a ich cieľ spočíva hlavne v jednom vlkovi a zvrátenej filozofii, ktorú očividne nie všetci nasledujú," riekla som mu na zvyšok jeho slov a porozhliadla sa okolo. Niektorí vlci sa proste biť chceli len preto, že mohli. Nestihla som však povedať nič iné, keď ds tu zjavila druhá vlčica. Videla som ju. A nie raz. Dokonca naposledy i dva razy po sebe. "Hmm máme šťastie," zamumlala som skôr pre seba a pobavene sa uskrnula. Bola to fakt veľká náhoda, že práve na nich dvoch som narazila. "Súhlasím, i naša alfa bola ako vymenená, iracionálna a správala sa odlišne od jej normálneho ja. Možno sa len bohovia nudia a skúšaju nás," odvetila som svoj pohľad na vec a i ja sa posadila do trávy. Očividne medzi nami bude panovať pokoj, bohvis však dokedy. Našťastie som mohla predvídať ich útok ak by na mňa niečo hrali. Nie len kvôli mojej znalosti neverbálnych znakov, ale i vďaka myšlienkam. Vedela som, že vlci z chaosu sú nevypočitateľní. Nechcela som ich však hneď odsudzovať. Preto som im dala šancu a taktiež, strávila som s obomi dostatok času na to, aby som si na nich urobila svoj obrázok.

5.

Z modrého portálu sršala energia, ktorá sa miesila ako elektrický výboj. Vyčkávala som, kým skrzeň neprejde jeden z tých zabednených bláznov. Bola som zvedavá, proti komu budem stáť. Spomínala som na všetkých, ktorých som z Chaosu poznala. Avšak kládla som si otázku, koľko som ich vlastne nepoznala. Pach hniloby a skazy z ich srsti páchol na sto honov, no i tak som nemala tú česť so všetkými. Nakoniec, po zdĺhavých minútach, keď som si myslela, že sa na to celé vykašlem, pretože je to jeden veľmi zlý vtip, postrehla som pohyb. Nastražila som uši a zadívala sa na mohutného vlka, ktorý vykročil z portálu. Nezastrašoval ma svojou veľkosťou, pretože ja sama nebola o nič moc nižšia než on. Niečo na jeho vzhľade ma však udrelo do pamäti. Poznala som ho. Tú pruhovanú riť som už videla.
Predbehol ma však v spomínaní, keď vyslovil meno, ktoré som si pamätala z toho oného sveta, kde sme sa na moment ocitli len na to, aby sme ho pomohli zničiť a znovu stvoriť. Nikto ma však vtedy nepočúval. "Hm, áno, ale tvoje tajné meno si nepamätám. Nekládla som tomu príliš veľa pozornosti, keď sa svet rozpadal," riekla som normálnym, neutrálnym tónom a premerala si ho. Cítila som z neho podivný zápach hrdzi a železa, no netušila som prečo. Oblizla som si ňufák a premýšľala nad touto skutočnosťou, prečo je tomu tak. No moje myšlienky sa museli pobrať i iným smerom. "Zdá sa, že tentoraz nebojuješ na strane tých milých," riekla som ďalej. Schválne som neuviedla slovo "dobrých", pretože som bojkotovala tento pojem s iných, racionálnych a filozofických rovín. Celkom ma však prekvapovalo, že sa do boja pustil i on, keď predtým bol schopný zachrániť celú krajinu vlčíc. "Členovia našej svorky nie sú bojovníci, ani vrahovia. Premýšľam, čo si vaša alfa myslí o tejto genocíde," pokračovala som a pozorne som ho sledovala. Či má kus rozumu a ukáže sa ako normálny vlk alebo patrí k tým potratom, ktorí nevidia nič iné len bolesť a utrpenie.

4.
//Daén

Nebola som nadšená, ako ani nikto iný. Síce som v nich videla odhodlanie, ale pochybovala som v ich schopnosti. Vzhľadom na to, čo som mohla vidieť doteraz. Pokiaľ niekto dokáže ovládať nejakú mágiu, stále to z neho nerobí víťaza. Pokiaľ nevie ako správne ju použiť a kedy a ako, je mu i tak na dve veci. To isté i svaly. Zdravý rozum a strategické uvažovanie je vždy viac, než hrubá sila, či magická moc. Veď i malý vlci ulovia losa, avšak pri spolupráci. Sám jedinec je slabý. Musela som pokrútiť hlavou i nad ďalším rozhodnutím Doryi. Prezrela som i alfu druhej svorky. Kde boli teraz jej slová, že v jednote je sila a spolu to zvládneme? Keď nás len rozdeľovala... Chápala som logiku za rozložením síl, ale stále to bolo v tomto prípade dosť zlým riešením. Pozrela som sa smerom na Zinka. "Neumri," zamumlala som smerom k nemu a sama sa rozišla na miesto, kam ma vyslala alfa. Okamžite som zbadala i onen portál, ktorý ma neprekvapil. Videla som ich tu už mnoho. Privrela som oči a bola zaujatá, ktorí idioti ešte do toho Spoločenstva vôbec patria.

3. Joj neviem
Očakávala som, že moje slová si vezme Dorya osobne. O mnohom som ju informovala hneď po jej návrate, mala teda možnosť pripraviť sa už skôr. Zanedbala to a teraz na to doplatila celá svorka. Nebola dobrým vodcom, o čom som sa presviedčala už od samého začiatku. Jej debilnosť a argumenty, ktoré boli mimo, ma len o tom viac presviedčali. I z jej prejavov som mala pocit, že ona sama patrí medzi tých labilných psychopatických vlkov. Možno by mala zvážiť pridanie sa do ich Spoločenstva. Shay bola mladá, ale mala viac rozumu než ty a tvoja družka dokopy, pomyslela som si kyslo a prešla pohľadom na Darkey, ktorá si až na môj vkus príliš úsečne zastala svoju alfu.Už skôr som sa presvedčila, že si majú blízko a preto ma to ani neprekvapilo.
Musela som výrazne pokrútiť hlavou zo strany na stranu. Tie dve boli tvrdohlavé a hlúpe. Žiadne moje slová, či argumenty by ich nepresvedčili o opaku. Bolo by to ako hrach na stenu hádzať. Preto som len privrela oči a preniesla jednoduchú vetu: "Kvôli vlkom ako ste vy, prichádzajú v bojoch o životy nevinní, nasledujúc príkazy vyššie postavených bez štipky zdravého rozumu." Nebolo potrebné to ďalej rozpytvávať, avšak moje pochybnosti v jej autoritu sa úplne rozpadli. Nechať bojovať niekoho ako je Dail mi neprišlo úplne v poriadku. Hranin si taktiež skôr ublíži, než niekoho prebije. Hlavne v prípade vlkov z Chaosu. Mala som s nimi už tú česť. Už o niečo tichšie som dodala: "Pokiaľ sú pre teba vlci vo svorke len čísla, nie si správny vodca." Reagovala som hlavne na jej argumenty v počte je sila a ako do toho namočila i cudziu svorku. Ohrozila len viac a viac životov. Im silným sa nič nestane. Ale tí slabí a neskúsení budú trpieť. Úžasný krok. Moje posledné slová mohol počuť len Zinek, poprípade ak bol niekto bližšie pri nás. Pokrútila som hlavou, no i tak som sa pohla za Doryou. Nechcela som, aby to skončilo úplným krviprelievaním. Ešte som venovala pohľad Zinkovi. "Gratulujem k pridaniu sa k idiotom," vyriekla som s miernym úškrnom, no nebolo mi do smiechu. Vzápätí som zvážnela a zamračila sa. Cítila som, že to nedopadne dobre. A nechcela som sa prizerať, ako Dail, či Hranin padajú k zemi.

//Sokolí zrak

2. hrám so všetkými!

Privrela som oči a počúvala jeho slová. Veľa rozprával, ale o to menej myslel a mňa nemuseli sužovať tie otravné myšlienky. "Skúsenosti a vedomosti," zopakovala som po ňom, i keď som sa tvárila normálne, rovnako tak i tón hlasu bol normálny... no bolo očividné, že to myslím sarkasticky. Aj by som pokračovala v rozhovore so Zinkom, lenže do toho celého sa konečne rozhovorila Dorya. "Bojovať s vlkmi, ktorí nepotrebujú dôvod na boj..." zašomrala som si popod ňufák a ešte dodala: "A s takými vlkmi, ktorí zbierajú len kytičky a sledujú sfetovane okolie." Zamračila som sa. Nechápala som, o čo ide im a ani o čo ide jej. Nerozumela som jej motivácii vyhovieť tomuto nezmyselnému prelievaniu krvi. Neskončí to dobre.
"Možno by bolo lepšie, ak by svorka nemala svoje územie na otvorenom priestranstve, to za prvé," začala som už hlasnejšie, pomaly som sa postavila na rovné laby. Otriasla som sa. "Za druhé, vlci, ktorí tu sú, nie sú pripravení stáť zoči voči tým bláznom," pokračovala som a pokrútila hlavou zo strany na stranu. "A za tretie. Je hlúposť odpovedať násilím na iné násilie," dodala som. V čom si lepšie od nich? pomyslela som si už v duchu. V tomto rozhodnutí, ktoré nebolo racionálne, Dorya upadla v mojich očiach veľmi nízko. Napadalo ma niekoľko iných stratégií, ako by sa dal tento konflikt vyriešiť bez krvi. Povzdychla som si. Hlúposť v tejto krajine len kvitla. Smrť jej partnera jej musela zatemniť mozog. Nebola normálna.

Privrela som oči a kútik úst sa mi zvýšil do úškrnu. "Ja viem, ale čo si beriem," skonštatovala som nad jeho slovami. Bola som až príliš múdra na to, aby ma niekto oklamal. Preto som sa nebála, že by mi Wu predal niečo, čo som si neobjednala. "Je to až tak strašné? Vyzeráš v poriadku podľa mňa," odvetila som na jeho slová a prešla si jazykom po tesákoch. Bolo mi jasné, ako na hovno mu je. Ale prečo si trošku nepopichať do osieho hniezda? Nudila som sa. "Nevyzeráš ako vlk, ktorý by vyhľadával prítomnosť druhých vlkov," pokračovala som, aby som prerušila ticho, ktoré medzi nami nastalo. Pohodila som chvostom a premerala si ho pohľadom pozorne. "Čo ti Dorya nasľubovala? Nedeľné hostiny mäsa, kopu byliniek a spoločné kurzy dôvery?" opýtala som sa ho pobavene. Ja sama som netušila, čo som v tejto svorke robila. Azda som tu ostávala len z úcty k Shay. Povzdychla som si a pozrela sa na Hranina, ktorý sa tu objavil tiež. Zdalo sa, že je takmer na spadnutie toho, čo sa má stať. Tak neoriginálne. Zaútočiť s úsvitom slnka? Priehľadné. O čo tým pomätencom išlo?