Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Od prvého momentu som vedela, že je to chyba. O mojej chybe ma presvedčil v momente, keď otvoril papuľu. Z jeho slov som mala pocit, ktorý som nedokázala opísať. Ten je totálne mimo. Totálne, pomyslela som si nechutne smerom k nemu. To tu vážne nežil ani jeden normálny jedinec, ktorý by nebol divný? Sprostý? Alebo totálne neschopný? "Už ti niekedy niekto povedal, že by si nemal jesť alebo piť divné veci od cudzích vlkov?" položila som mu protiotázku, na ktorú si mohol sám aj odpovedať. Povzdychla som si. Buď milá, zopakovala som si. Pretože len tak to bude ako tak fungovať! Fakt, že aspoň zbavil túto časť územia dažďu, mi povedala, že fakt musím byť na neho milá. Lebo ak vedel zastaviť dážď, mohol vytvoriť i monzún! "Čo ti ten starý prašivec dal?" riekla som nakoniec dodatočne a povzdychla si. Nevyzeralo to však na nič dobré. Očividne hho zdrogoval nejakou hubou. "Každopádne, to prejde. Časom. Niekedy sú to hodiny, inokedy celé týždne," ubezpečila som ho so sileným úsmevom. Predstava, že bude trpieť i dlhšie ma z nejakého dôvodu tešilo.

Doryin previs, ktorý vytvorila, zabránil trochu dažďu, aby nezmáčal môj kožuch väčšmi, než už stihol. Povzdychla som si a snažila sa trošku dať dokopy. Po tej ceste som bola unavená. Azda by som si i konečne oddýchla, lenže potom mi do hlavy bodol myšlienkový chaos nového prichádzajúceho vlka. Stiahla som uši k hlave a zavrčala otrávene. Bože, daj sa dokopy preboha, pomyslela som si kyslo k Zinkovi. Bolo na ňom vidieť, že je mimo. Z útržkov myšlienok, ktoré lietali len taká radosť som vyrozumela, že musel prísť do kontaktu s magickou mocou po prvý raz v živote? Azda? Nechcela som to hodnotiť, keď som nemala dostatok poznatkov. Mágia, ktorou ma obdarili bohovia bola užitočná, ale v tomto bode dosť otravná, keď som nedokázala ten tok myšlienok okolo mňa vypnúť. Išla som sa zblázniť! Hlavne, keď prišlo nejaké takéto individuum, ktoré nedokázalo ovládať ani svoju myseľ, nie to telo. Povzdychla som si. Za toto sa budem nenávidieť, pomyslela som si a pretočila som oči v stĺp. "Čo sa ti stalo?" opýtala som sa ho s nezáujmom v hlase a privrela oči. Možno, ak mu dám terapeutické sedenie, tak sa vschopí a jeho myseľ sa upokojí. Bože, aká som bola dobrá duša. Hlavne, že potom budem mať od neho pokoj.

1.

//Severné hory

Už z diaľky ku mne doľahlo zdĺhavé vytie. Hlas pôvodcu som poznala. Išlo o našu novú alfu. Tón a naliehavosť, ktorá z neho sršala, sa nedala prehliadnuť. Zastrihala som ušami a celá zmoknutá v daždi privrela oči, aby som lepšie videla dopredu. O čo išlo? Azda potvrdili moje slová, ktoré som preniesla Dail? Zamračila som sa a zišla z hôr na trávu. Kráčala som vpred, stále rozmýšľajúc. Mala som plno otázok a tak málo odpovedí. Nemá to byť čo iné... premýšľala som, čo mi i potvrdili myšlienky Doryi, ktoré ku mne doľahli. Logicky musela nad tým premýšľať a z útržkov som si vyskladala jasný obraz. Odfrkla som si. Prečo mám vždy pravdu? Teraz záležalo, ako to vlastne bude vyzerať. Vo svorke boli všetci vlci slabí. Taktiež ma zaujímalo, čo vlastne proti našej svorke Chaosania majú. A k tomu všetkému sme na území ani nič nemali, čo by mohli chcieť. Nedávalo mi to vôbec logiku. Ale tú oni predsa nepotrebovali. Boli i tak dostatočne hlúpi a menej inteligentní aby robili unáhlené a prchké rozhodnutia a akcie. Tak či onak som si našla previs od jednej zo skál, ktoré vytvorila Dorya a ľahla si na zem. Potrebovala som si kus oddychnúť a preschnúť, i keď na mňa furt pršalo. Sprosté počasie!

//Les pri Moste cez Lúku

Kráčala som rozsiahlou lúkou, na ktorej opäť nič nebolo. Avšak bolo to skvelé znamenie. Stačilo prejsť k horám v diaľke a potom sa ocitnem u jazera. Avšak, najskôr som sa musela dostať k tým horám. Uškrnula som sa nad tým. Potriasla som hlavou a keď som sa dostala až k horám, bola som už celá mokrá. Prietrž mračien sa predsa len ukázala. Povzdychla som si. No studený dážď bol celkom i príjemný. Oblizla som si ňufák a pokračovala na juh. Musela som vyjsť do pohoria a sledovať už známu cestičku, ktorá ma viedla pomedzi hrebene. Mala som pocit, že čím bližšie som bola k územiu svorky. Tým väčšmi som bola unavená. A tým väčšmi mi to trvalo. Zavrčala som. Nemohla som to vzdať takto pred koncom. Rozhodne, že nie.

//Daén cez Rest

//Spálenisko cez Most

Aj keď som nechcela oddychovať, musela som. Minimálne predtým, než som sa rozhodla prekročiť most. Bola som unavená a predstava, že by sa mi zatočila hlava a zletela by som dole, sa mi moc nepáčila. Radšej som si chvíľu oddýchla a nabudila sa, že už som blízko... Nakoniec som sa postavila na labky a rozhodne sa vydala po drevených latách, ktoré tvorili tento most. Zdĺhavo som si zívla, keď som sa pozrela na to, ako sa hýbu vo vetre. No nevadí. Žijeme len raz, no nie? Už som ho mnoho ráz prešla, preto som pokračovala. Zašvihala som chvostom a snažila sa na moste udržať. Na pár pošmyknutí sa mi však podarilo túto nástrahu zdolať. Otriasla som sa a odfrkla si. No, aspoň že tak. Vydala som sa bez prestávky rovno do lesu. Už som bola príliš blízko na to, aby som teraz sebou hodila o zem.

//Severné hory cez Lúku

//Duny cez Temný les

Došla som medzi stromy. Otriasla som zo seba piesok. Mala som ho i za ušami. Ponaťahovala som si boľavé koštiale. Potrebovala by som si oddýchnuť konečne. Ach, prečo bol Daén tak úplne ďaleko? Od ruky od všetkého potrebného. Zamrkala som a zašvihala chvostom. Musela som pokračovať ďalej. Ak by som si teraz oddýchla, zaspala by som na mieste. Už je to len kúsok, ubezpečila som samú seba a pokračovala ďalej. Les ma zaviedol na otvorené priestranstvo, ktoré som si predtým nevšimla. Sledovala som rozľahlú časť lesu, ktorý bol však zničený. Zamračila som sa. Akoby tu bol kedysi požiar, avšak nemohol to byť len tak hocijaký požiar. Niektoré stromy stáli, kde tu sa dali nájsť i nejaké pozostatky života. Celá tá atmosféra na mňa vplývala veľmi podivne. Chcela som odtiaľto odísť a tak som sa vydala k Mostu.

//Les pri Moste cez Mos

//Palmová pláž

Bola som už celkom znudená všetkým tým pieskom naokolo. Chcela som už niečo normálne, na čo sa dá aspoň dívať. Odfrkla som si a hľadala na horizonte les, ku ktorému som musela čoskoro prísť. Aspoň čo sa týkalo mojich výpočtov a orientácie, ktorú som už za ten čas, čo som tu žila, i nabrala. Prešla som jazykom po tesákoch a vyliezla na jednu z dún. Kráčala som po jej chrbte, pretože to bolo jediné možné riešenie, ako bez ujmy cestovať naprieč púšťou. Ako som však sa dívala na nebo, bolo zjavné, že čím viac na západ som bola, tým hustejšie mračná sa na oblohe ukazovali. Privrela som zraky a odfrkla si. Aspoň mi dážď zmyje tú otravnú soľ, ktorá sa mi nazbierala v srsti! Odfrkla som si. Niečo pozitívne na všetkom musím nájsť, no nie? Keď som uvidela v diaľke les, o niečo málo viac som sa potešila. Konečne som vedela, že som už blízko Mostu. Čoskoro budem doma.

//Spálenisko cez Temný les

//Tichá zátoka cez Púšť

Hneď, ako moje labky sa zaborili v ešte teplom piesku a nič okrem vysokých dún som nevidela, som vedela, kde som. Rozhodla som sa nasledovať pobrežie, aby som sa v púšti nestratila. Poznala som jej silu a nechcela som ju preto pokúšať. Avšak zaujímalo ma, či niekde medzi pieskovými kopcami nie je ukrytý nejaký ten poklad. Prešla som si jazykom po tesákoch a kráčala ďalej na juh. V piesku sa zle behalo, preto môj pohyb bol pomalší. Užívala som si ešte teplý piesok, ktorý ma príjemne na labkách hrial. Ktovie, mala by som sa niekedy vydať i na tento prieskum tu, ale... ako? Cez deň je tu horúčava, v noci chladno. Ešte by som sa stratila, premýšľala som nad tým, no nedalo mi to. Lákala ma predstava toho, že niekde uprostred tohto enviromentu, nájdem niečo neobjavené! Odfrkla som si. Došlo k zmene. Okolo mňa vyrašili z piesku palmy. Netušila som, ako sa týmto druhom stromov? Nazýva. Boli však vysoké, mali dlhé listy a videla som i niekoľko divných plodov, ktoré sa v korunách nachádzali. Bolo to zaujímavé! Tak či onak som však pokračovala ďalej. Potrebovala som sa dostať k Mostu.

//Duny

//Long cez Zauberwald

Po tej námahe som si ani nevšimla poriadne, že som sa vydala automaticky po svojej pachovej stope, ktorá už celkom pekne zoslabla. Avšak, po chvíli kráčania lesom, som si bola vedomá toho, že som tu skutočne bola. Zastrihala som ušami a poobzerala sa okolo seba. Mala som pocit, že týmto lesom chodím častejšie, než je zdravé. Pomaly som sa dostala k zátoke, kde sa strhol ten podivný zážitok. Až ma zamrazilo, že by sa to mohlo zopakovať. Ach, už nechcem mágiu a zázraky ani vidieť nejaký čas, pomyslela som si kyslo a pokračovala po brehu zátoky ďalej na juh. Bola to najrýchlejšia cesta smerom k územiu svorky. Avšak vedela som, že cesta mi ešte tak či onak nejaký ten čas potrvá. Hm, pôjdem cez púšť, uvedomila som si, no nevadilo mi to. Bola noc, takže to bude vcelku vporiadku. Aspoň som si to myslela teda.

//Palmová pláž cez púšť

//Mirror cez Maylon

Keď som došla opäť na pláž a uvedomila si, že som prešla už celý ten malý ostrov. Zastavila som sa. Sadla som si do piesku a zbierala svoje sily, ktoré mi pomôžu na preplávanie tohto prielivu. Zastrihala som ušami a samu seba prehovárala, že to zvládnem. Bola som silná, dosť silná. Verila som si i svojmu rozumu, ktorý mi určite zabezpečí, že preplával tento prieliv zase bez väčších problémov. No nič, poďme na to, pomyslela som si a vošla som do vody. Zopakovala som postup ako predtým. Tentoraz mi však trvalo, než som našla vhodný prúd, ktorý ma neodtiahne niekam do preč okamžite. Pomaly som pokračovala, snažila sa nájsť tú najlepšiu cestu.
Stiahla som uši k hlave, nepáčilo sa mi, keď som bola mokrá. Avšak bolo to nevyhnutné. Až sa dopravím domov, poriadne sa vykúpem v sladkej vody a zmyjem zo seba všetkú tú soľ. Odfrkla som si a pustila sa do plávania. Trvalo to. Prúd ma mierne stiahol na západ. Avšak podarilo sa mi to. Zadýchane som sa dostala na breh. Otriasla som sa a na moment si sadla, aby som si oddýchla. Už mi ostávalo sa len dostať domov. Panebože, to zase bude diaľka! Pretočila som očami. Aspoň pol hodinku som si ešte posedela, než som sa postavila na vysilené labky. Veď ja si pospím a poriadne oddýchnem... hneď ako sa dopravím domov! Skôr rozhodne nie. Musela som si dokázať, že som silná.

//Tichá zátoka cez Zauberwald

//Anu Maru

Pustila som kus mäsa, ktorý som si ukradla na breh jazera. Stále som mala našpicované uši, aby som začula i ten najmenší pohyb, ktorý by mohol byť predzvesťou útoku. Nič veľké tu ale žiť nemôže alebo áno? premýšľala som nad tým, pretože som sa tu s väčším predátorom ešte nestretla. Maximálne medvede. Lenže tie tu žiť nemohli, nedávalo by to logiku. Zamračila som sa. Čo vlastne v tejto krajine dávalo zmysel? Musela som sa nad tým uškrnúť. Zatiaľ som mala čas. Nič mi nehrozilo. No to sa mohlo v sekunde zmeniť. Aspoň umriem s plným žalúdkom, skonštatovala som vo svojej mysli a pustila sa do stehna srny, ktorý som si ukradla.
Prežúvala som mäso. Nebolo staré. Muselo to byť ulovené v dnešný deň. Spokojne som prežúvala a obzerala sa po okolí. Často som stíchla a prezrela si okolie, či náhodou sa odniekaľ ku mne neprikráda. Keďže som bola ako taká lampa, kvôli môjmu prívesku. Nemohla som sa len tak jednoducho skryť v temnote. Ach, i keď celkom to bolo nápomocné v temných lesoch a tuneloch, ktorými som sa prechádzala. Bola som rodený prieskumník, najradšej by som preskúmala každý centimeter tohto kraja. Avšak nebolo to možné. Bola som len vlk. Ale i toto stačilo. Dožrala som svoj kus mäsa, napila sa z jazera, ktoré som už poznala zo svojej minulosti. Preto som sa len napila a ani sa doň nepozrela. Otriasla som hlavou a vydala sa zase na juh. Nechcela som riskovať, že ma ten predátor sledoval.

//Long cez Maylon

//Sakura

Keď som prešla cez menšie pobrežie pozdĺž severnej časti hôr, dostala som sa na otvorenú pláň. V noci tu vládlo ticho. Niekde v diaľke som videla dokonca pasúce sa stáda vysokej. Ako som sa dívala, mala som pocit, že tieto trávnaté kopce príjemne hladili moju dušu. Privrela som očká a rozišla sa s úsmevom pláňou. Nič na nej špecifické nebolo, len tráva. Ako som však kráčala ďalej, mohla som si povšimnúť mŕtvolu nejakého zvierať. Podišla som bližšie. Zdalo sa, že ju musel uloviť nejaký predátor, avšak opustil ju. Najedol sa. I tak som zdvihla zrak. Nebola som úplne hlúpa, musel byť na blízku. Tak či onak som využila situáciu.
Uchmatla som si do papule kus stehenej kosti a rozbehla sa pláňou naprieč smerom na juh. Zdalo sa mi, že som začula v tráve neďaleko mňa akési podivné vrčanie. Nemala som však čas sa obzerať cez rameno. O malú chvíľu som začula zreteľný dupot cudzích láb. Nemohla som však povedať, aké je to zviera. Bola tma a okolo bola tráva vysoká. Avšak, čoskoro, keď som pridala do kroku, dostala som sa dostatočne ďaleko. Očividne to zviera vzdalo. Nepočula som jeho dych ani dupot láb. Preto som spomalila a rozhliadla sa. Nechcela som to však riskovať a tak som sa rozišla ďalej poklusom k lesknúcemu sa jazeru neďaleko.

//Mirror

//Malé hory

Pomaly som schádzala skalnatým briežkom nižšie, aby som sa dostala k lesu, ktorý som mohla z vrcholu hôr vidieť. Zaujal ma svojou farbou, ktorá i v nočných hodinách žiarila široko ďaleko. Zaujímala by ma celková rozloha tohto ostrova. Hm, mala by som sa však vrátiť i do daénu, niekedy sa sem však ešte vydám, premýšľala som, zatiaľ čo som si vychádzkovým tempom vykračovala, keďže ma ešte stále bolelo celé telo po tom preplávaní. Až sa dostanem domov, prespím hádam i tri dni vkuse. Uškrnula som sa nad tou predstavou. Mala som toho vzrušenia na nejakú dobu zase dosť. Zdĺhavo som si zívla, ja som bola naozaj unavená! Pokrútila som hlavou, aby som sa zbavila toho celého otupenia, ktoré na mňa doliehalo. Mierne ma nakoplo, keď som sa dostala medzi stromy. Boli zvláštné. Už som videla rôzne druhy i magických stromov. Avšak tieto mi prišli reálne. Nebol to výplod mágie. To veru nie. Išlo čisto o stromy, ktoré boli len odlišným druhom. Zaujímavé. Nikdy som nič podobné nevidela! Pozorne som si ich obzerala, vďaka svetielku na mojom krku som mohla vidieť celú krásu týchto drevín. Síce som nebola romantický typ, ale dokázala som toto miesto vyhodnotiť ako jedno z tých romantických, ktoré by som mohla doporučiť niektorým známym. Nakoniec som prešla hádam celým lesom, keď som pokračovala na otvorené priestranstvo.

//Anu maru

//Maylon

Zamierila som k horám, ktoré pútali moju pozornosť už i dávno predtým, keď som tento malý ostrov hypnotizovala očami z diaľky. Avšak, nebol až taký malý, ako som si mohla myslieť. Pokojne by tu mohla žiť svorka. Tento nápad sa mi páčil. Bolo to i pekne odrezané a vlci by museli mať lepšie schopnosti i mozgovú kapacitu, aby sa sem dostali. Uškrnula som sa. Dal by sa tu založiť odboj voči vlčej hlúposti. Zohnať však takých vlkov by bolo v týchto časoch márne. Aspoň, čo som mala možnosť si otestovať na niektorých individuách, na ktoré som narazila. Zdĺhavo som si zívla. No nič, bolo na čase sa pohnúť ďalej. Preto som sa vydala nejakým menším horských priechodom, ktorý ma previedol pomedzi malé hrebene hory. Dalo by sa povedať, že mi to prišlo roztomilé. Na ostrovoch som sa stretla len s ohromne vysokými pohoriami a tieto mi prišli proste tak akurát k pomerom ostrova. Mohla som z ich vrcholu vidieť i celý priestor ostrova. Vyzeralo to tu tak pekne! Normálne by som tu najradšej ostala žiť. Nad touto myšlienkou budem určitú dobu stále premýšľať. Oblizla som si ňufák a pokračovala ďalej.

//Sakura

//Long (percentá splňujem)

Objala ma úľava, keď sa moje labky dotkli piesočnatého dna. Vydýchla som si a vyškriabala sa na breh. Mala som čo robiť, aby som sa udržala na labách. Otriasla som sa a posadila som sa do piesku. Oprela som sa o skalu, ktoré sa rozvaľovali po pobreží. Prerývane som oddychovala. Táto púť dala zabrať nie len mojim svalom, ale i výdrži. Našťastie som bola trénovaná a v tejto krajine sa dosť zlepšila vo veľa veciach. Preto som úplne neumierala. Stačilo mi si len nejakú chvíľu oddýchnuť. Ľahla som si preto do piesku a privrela oči. Začala som sa od únavy smiať. Ktorého idiota napadne preplávať morský prieliv? Pokrútila som hlavou, nevadí. Oddýchnem si a potom sa vydám na prieskum ostrova, keď som sa tu už ocitla. Položila som si hlavu na labky a zavrela oči. Upadla som do spánku veľmi rýchlo a musela i dlho spať, pretože keď som sa zobudila, slnko zmizlo a vystriedala ho nočná obloha. Zdvihla som zrak a zívla si. No dobre. Svaly ma stále boleli tupou bolesťou, ale nič, čo by sa nedalo prežiť. Vyškriabala som sa na rovné labky a otriasla z už suchej srsti piesok, ktorý sa mi do nej nalepil. Nakoniec som si ponaťahovala koštiale a vydala sa za ňufákom po brehu. Skúmala som celú štruktúru ostrova. Keby bol deň, mohla by som lepšie zmapovať i hlavný ostrov. No nevadí, prídem sem inokedy aj. Už som vedela ako na to, aby som preplávala ten prieliv. Pomaly som teda nakračovala po ostrove, aby som si ho lepšie prezrela. K jeho prieskumu som sa odhodlávala už dlho, ale nikdy sa mi nenaskytla vhodná príležitosť na to.

//Malé hory