Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Tichá zátoka cez Zauberwald

Prešla som od zátoky cez celý podivný, rozprávkový les, ako som si ho sama pre seba nazvala. Pomaly som kráčala na sever, pretože som si spomenula na ostrov, ktorý sa nachádzal na severe. Bol malý, no zdalo sa, že je na ňom akési menšie pohorie i pláne. Nebol ani moc vzdialený od pevniny. Preto som chcela preskúmať, či sa naň dá vôbec dostať. Zastavila som sa na pláži, ktorú obmývali morské vlny. Pohľadom som prešla po okolí a sledovala prúdenie vody. Bol to akýsi prieliv. Zamračila som sa a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Naozaj sa nezdalo, že by sa dalo prejsť na druhú stranu, avšak stále som tomu dávala akési nádeje. Zastrihala som ušami a pomaly vošla do vody. Hľadala som plytčinu, ktorá by viedla dlhšie mólo do vody. Skúmala som i silu prúdu vody, hľadajúc priechod, ktorý by mi dovolil tých niekoľko metrov k ostrovu preplávať. Postupným napredovaním a hľadaním vhodného priechodu, sa mi to nakoniec podarilo. Bolo to však namáhavé, pretože to nebola stojata voda a mala som čo robiť, aby ma to nestiahlo na otvorené more. Avšak, napriek všetkému a hlavne môjmu postupnému prieskumu, sa mi to podarilo!

//Maylon (percentá splňujem)

//Kvitnúca lúka
Zápis akcie Obrazy
Nič nemohlo byť normálne ani chvíľku, správne? Miestni bohovia mali veľmi zlý zmysel pre humor. Hneď ako som prišla na pláž zátoky, začali sa tu hrnúť ostatní vlci. Hlavne kvôli predmetu, ktorý si obzeral Biely vlk. Podišla som bližšie a privrela zraky, aby som si prezrela to, na čo sa díval. Zdalo sa, že to reflektuje jeho minulosť. Sama som mala nutkanie to vyskúšať, no hneď ako som sa toho kusu odrazového materiálu dotkla, objavila som sa niekde inde. Avšak, ani nešlo tak o svet, v ktorom sme sa ocitli. To by som ešte predýchala, ale hneď ako som sa pozrela na svoje telo. Mala som chuť vyzvracať dúhu. Znechutenie a opovrhovanie zo mňa len tak sršalo. Nakoniec som však rezignovala a rozhodla sa to čo najrýchlejšie urýchliť. Preto hneď ako sme sa ocitli osamote s niekoľkými vlkmi, dvoma dokonca z mojej svorky, mlčky som sa snažila riešiť problémy čo najrýchlejšie to išlo. Aby som sa z tejto nočnej mory dostala. Od zaplavenej jaskyne, cez podivné lúštenie patvarov a preletu s okrídlenými prasaťami, sme mali tú česť s pokrútenou verziou miestneho obchodníka. Veľmi som celej tejto púti nepochopila. Privodila mi len traumu z toľkej ružovej a cukrovku zo všetkých tých sladkostí. Ani si neviete predstaviť, akú úľavu som pocítila, keď sme konečne sa vrátili do reality!
KONIEC

Otriasla som sa a znechutene nakrčila ňufák. Naozaj som prežila ten najhorší čas v mojom živote. Zamračila som sa. Bolo na čase sa vydať ďalej. I keď som sa celkom obávala toho, kam sa dostanem. Ak narazím ešte na jedno územie, kde sa dejú podivnosti, asi ma naozaj už vystrie!

//Long cez Zauberwald

Z toho všetkého vzrušenia, som musela upadnúť do menšieho výpadku. Pretože keď som opäť začala vnímať moje okolie, zrazu bolo všetko normálne. Privrela som zraky a potriasla hlavou. Namrzene som si niečo zašomrala popod ňufák. Necítila som sa úplne najlepšie. Bola som znudená a unavená. I napriek tomu, že som si musela dobre pospať. Zdĺhavo som si zívla a poobzerala sa okolo. Vlci, ktorí tu boli predtým, sa vyparili. Aspoň väčšina. Pozviechala som sa preto na labky a ponaťahovala si ubolené kríže. Ach, bola som stará. Aspoň mi to tak prišlo. Oblizla som si ňufák a rozišla sa niekam na západ. Chcela som tento ostrov lepšie preskúmať, pretože tu stále boli nejaké časti, ktoré som ešte nenavštívila. Bolo na čase to napraviť. Aspoň niečo pozitívne na tom všetkom, no nie?

//Tichá zátoka

Ďakujem za odmeny i akciu.
Poprosím teda na Tiaru pripísať (aby sa jednoduchšie hľadalo):
- 25 kšm
- 4 rubíny
- 2 mince
- 1 labku do mágie Vody
- 40 % do Obchodu
- mágiu ilúzii
aaa odznáček!

Ešte raz díky tomu kto to bude nahadzovať!

13. Wiss

Otočila som hlavu smerom na Čierneho, ktorého hlas sa rozliehal hádam až na druhý koniec ostrovov. Zamračila som sa. O čo mu vôbec šlo? Veď mne bolo úžasne! Napriek tomu, ako urgentne jeho hlas znel, som sa usmiala a pobavene vedľa neho doskočila. "Hmm, teba asi nebo nechce," skonštatovala som s úškrnom a sledovala jeho boriace sa telo. Sama som si odkusla ďalšie sústo chutnej oblakovej nádielky. Pohľadom som prešla po jeho tmavej srsti. "Mal by si to skúsiť," zopakovala som a ňufákom rozborila kus obláčiku, ktorý sa k nemu pomaly približoval. Urobila som psie očká. Možno sa potom bude cítiť lepšie, ľahšie... pobavene som sa zaškerila a zašvihala chvostom, čím som rozryla i ďalšie kusy oblakovej nádielky.

12. Wiss

Všetky zvyšky toho mála logiky, ktorú ešte táto situácia dávala, sa rozpadli úplne na prach. Hneď po tom, ako som sa odrazila a dokázala letieť až k prvotným oblakom na oblohe. Dokonca sa zdalo, že teraz, keď som sa pozrela hore, práve tráva s ostatnými vlkmi bola naopak a my boli správne. Ako bolo vôbec možné stáť na niečom nehmotnom? V tento moment to však nebolo podstatné. Sklonila som hlavu a nabrala si plnú papuľu onej hmoty. Schuti som kusy oblakov spapala a radostne začala poskakovať. Moje skoky boli ale dlhšie, vyššie a... jednoduchšie! "Aha pozri, to musíš vyskúšať i ty!" riekla som smerom k Wissovi, keď som so smiechom pokračovala vo svojej púti po oblohe, ktorá bola v tomto momente pre mňa zemou. Bolo to tak zvláštne. Vznášala som sa s každým skokom vysoko. Veľmi vysoko a keď som dopadla na oblaky, bolo to ako keby som dosadla na mäkký, snežný poprašok. Oblizla som si ňufáčik. Čo to bolo za čary som nechápala, ale zážitok to bol úžasný! Len keby sa ku mne pridal i Čierny, ktorý sa zatiaľ neodhodlal okúsiť oblaky spapať.

11. Wiss + papám... oblaky? Is that even possible? :DD

Mala som toľko otázok! Nanešťastie som nedokázala ani jednu z nich uchopiť a sústrediť sa na ňu, pretože sa mi nedalo racionálne rozmýšľať. ČIerneho som viacmenej ignorovala, bola som až príliš očarovaná tým stavom, ktorý nás oboch polapil. Zasmiala som sa a pokukla zelenými očami smerom k Wissovi. "Pokiaľ je nebo vždy hore, neznamená to, že je teraz nebom tráva?" riekla som filozofickú otázku, ktorá na naše pomotané hlavy mohla byť až príliš náročná. Namiesto toho som sa nad tým opäť zasmiala a potriasla hlavou. Vyštverala som sa na rovné labky a zatackala sa do strany, čím som vrazila do sediaceho Čierneho. Odfrkla som si s úsmevom a kukla smerom na modré nebo plné oblakov. "Tak to poďme skúsiť," vyzvala som ho s úsmevom a odrazila sa labkami do vzduchu, skúšajúc dosiahnuť oblakov a ochutnať ich ako cukrovú vatu.

Odmeny za tím:
75 kšm + 3 labky 30 kšm + 3 mince

Odmeny z výberu:
100 + 40 = 140 bodov

2x 60 bodov = 2x 6 mincí = 12
1x 20 bodov = 15 kšm

Dokopy pripísať:
120 kšm (75+30+15)
15 mincí (3+6+6)

Hádam dobre...

Akcia bola fajn, len by to chcelo asi menej ľudí, aby sa dokázal dej dynamickejšie formovať. Bolo nás veľa, na veľa ľudí sa čakalo a preto i ten dej bol o ničom. To jediné je také mínus no... Za odmeny ďakujem a určite by som zopakovala dačo obdobné :D

ZAPSÁNO

10. Wiss

"Wiss," zopakovala som zamumlaním po Čiernom a privrela zraky, keď mi chmatol po uchu a tým ho pritiahol viac k sebe. Podvolila som svoju hlavu a nechala ju nakloniť do boku, užívajúc si príjemné mravčenie. "Wiss!" zopakovala som, ale o niečo s väčším naliehaním v hlase. Dívala som sa niekam neurčito kam. Dalo by sa povedať, že môj pohľad smeroval prevažne k oblohe. "Prestaň a pozri," vyriekla som smerom k nemu a vytiahla si z jeho zovretia svoje ucho. Zdvihla som zrak smerom... nadol? Nahor? Kam vlastne? Zamračila som sa. Akoby som... bola hore hlavou? Nedávalo mi to logiku, ale čo tu vlastne dávalo logiku? Jej absencia bola očividná už od začiatku. Vzhľadom na to, že som zase nejakú chvíľu nič nezožrala, nemala som odkiaľ schytať podivné účinky. Okrem... tohto.
"Čo to..." nedoriekla som, keď ma myklo. Zľakla som sa, pretože sa mi zdalo, že každým ďalším pohybom padnem do neznámeho priestoru - do neba. To je... "To je tak super," zamumlala som opäť spokojne a prevalila sa vedľa Wissa na chrbát. Mávajúc labkami k nebesiam. "Aha, padnem," vyriekla som so smiechom, keď som sa dívala na oblohu, akoby bola pod nami a nie nad nami. Žalúdok sa mi až z toho prekrútil, ale v tomto stave som tomu neprikladala nejakú veľkú váhu. Len som sa chcela trošku zabaviť. "Čo sa stane, ak skočím?" opýtala som sa medzi rečou Čierneho a zaujato sledovala nekonečný priestor. Mohla by som si poskákať v mäkkých oblakoch? To by bola pecka!

9. Wiss

Cítila som zrýchlený tep Čierneho. Zastrihala som ušami a užívala si fakt, ako sa jeho telo rozplýva a upadá do nekontrolovatelnej záplavy emócií. Ja som však nemala čo hovoriť, sama som sa ocitla pod hladinou. Oblizla som si ňufák a odtiahla mierne hlavu, keď ma labou prichytil. Privrela som oči a stiahla uši vzad, keď mi oblizol ňufák. Neodpovedala som na jeho slová. Len som vyvinula väčší tlak na jeho nadvihnutú hruď a prevalila ho tak na chrbát. Prehodila som si cez neho labky a sledovala jeho oči. "Hmm, prezradíš mi svoje meno, rytieri?" oslovila som ho a privrela zraky, aby som si ho lepšie prehliadla. Bol silný, zdalo sa. I keď jeho fyzické telo v momentálnom stave nemalo dostatočne vybrúsené svalstvo. nevadí, tréningom by ich nabral a o to viac by bol dokonalejší, perfektnejší... Zastrihala som ušami a pousmiala sa, sledujúc ho hore labami.

8. Wiss

Sledovala som ho pohľadom. Nával emócií, ktoré museli bobule nakopnúť, som nemohla ovládať. Všetok môj racionálny um ostal potlačený hlboko na pozadí môjho mozgu. Emócie, ktoré som normálne takmer nemala, tentoraz vystrelili a zažali plameň v celom mojom tele. Sledovala som Čierneho svojim pohľadom a začala vrtieť chvostom, keď sa ku mne priblížil. U jeho dotyku som pocítila mravčenie, ktoré mi prebehlo po celom tele. Nedokázala som sa jeho dotyku nabažiť a tak som mlčky sa posunula k nemu bližšie, snažiac sa takmer s jeho telom splynúť. Nechcela som sa rozprávať, chcela som cítiť len jeho dotyk a teplo, ktoré jeho telo produkovalo. Bolo to tak intenzívne, až som mala pocit, že prestanem dýchať. Sama som sa mu zaborila ňufákom do srsti a prešla ním po časti jeho teľa, vdychujúc jeho vôňu. Spokojne som sa usmiala a nechala ju na moment spočinúť na jeho krku.

7. Wiss

Sledovala som čierny chvost, ako sa odpotácal preč. S ťažkým povzdychom som si ľahla do trávy a položila na zem i hlavu. Usmievala som sa a radostne si obtierala ňufák vo farebnom koberci nehy. Bolo to tak príjemné. Ako mačka, ktorá cíti príjemnú, feťácku vôňu, som sa začala v tráve váľať. Bolo to tak príjemné! Chcela som s tým trávnatým kobercom splynúť. Pri mojom menšom vyvádzani som však začula na okraji vodomia kroky. Zastavila som sa v pohybe. Ostala som na chrbte, s bruchom k nebesiam a eozcuchanou srsťou, ako to len šlo. Zastrihala som ušami a pohliadla na vlka, ktorý ku mne podišiel. Bol to len on. Zavrtela som malinko chvostom, pretože jeho prítomnosť znamenala len jedno. Jedlo!
Prevalila som sa na bok a potriasla hlavou, snažiac sa zrovnať si chlpy na vvrchnej časti tela. Musela som nejako vyzerať predsa! I keď môj pripitý, mierne mimo pohľad to celé kazil. Opatrne som sa natiahla, aby som ochutnala z bobúľ, ktoré mi Čierny doniesol. Boli úžasné! Spokojne som sa usmiala ako roztomilé charaktery z anime. "Je to vynikajúce! Lepšie by som nenašla, si naozaj môj hrdina!" zatiahla som, pozorujúc ho pohľadom. Obžula som ešte niekoľko bobuliek, než som si oblizla ňufak. Stačilo. Opäť mi zrak padol k tráve, prešla som po nej labkou a vydýchla si. "Aká je príjemná a prekrásna, nemyslíš?" zatiahla som spod "mihalníc" k nemu a nenápadne mu dávala najavo, či sa nechce so mnou rozvaliť na tráve atrošku sa pohrať. Nie tak ako si myslíte vy perverzáci!

6. Nyc, Wiss, AsslslslsIDK

I keď môj mozog bol omámený a mala som pocit, akoby všetko bolo vpohode a na mojej papuli bol roztiahnutý úsmev... i tak som jej venovala jeden z tých pohľadov "oh vážne?". Bolo jedno, ako moc môj mozog omámia podivné látky, stále budem na vyššej úrovni, než oni všetci. Zastrihala som ušami a pozrela sa smerom k Čiernemu, ktorému som konečne rozumela. "Oh, som ti dlžná za svoj život, môj chrabrý ochránca," preniesla som s úsmevom. Bolo nemožné pridať sarkastický tón. Aspoň som nad tým pretočila očami a odfrkla si. Bola som celá zmočená. Vôbec sa mi to nepáčilo. Látka na mojom krku bola taktiež o dosť ťažšia než za sucha.
Nasledovala som vlčicu na breh a otriasla sa. Zatočila sa mi hlava, preto som si sadla na zadok. Pohľadom som prešla k Čiernemu. I keď sa mi podarilo nalogať vody, cítila som podivný pocit v žalúdku. "Ach, asi umriem," zatiahla som, aby som privolala Čierneho pozornosť. Začínala som pociťovať i hlad. Smutne som sa na neho kukla. "Drahý spoločník v týchto mukách, môj žalúdok zviera hlad," informovala som ho, aby som ho vyzvala k tomu vydať sa zohnať mi nejaké šťavnaté bobule! Všimla som si jeho zahľadenosti do mojej maličkosti. Prečo to nevyužiť? Aspoň to usmievanie mi teraz išlo samo od seba. Medzitým sa Šedá vzdialila. Predpokladala som, že sa za ňou vyberie i Hnedá. Ostali by sme tu len my dvaja... len my dvaja. Zavrtela som hlavou nad myšlienkami, ktoré môj zmagorený mozog v spojení inštinktov začínal utvárať.

5. Wiss, Nyct, Asf

Prepadla ma náhla schýza z odrazu, ktorý som v tej vode videla. Cenila som zuby, pretože som v tejto krajine zažila už všelijaké hovadiny. Nečudovala by som sa, ak by na mňa tá modrá obluda z fialovej vody vyskočila! Ale nie, pomyslela som si, keď som spozorovala vedľa seba toho Čierneho. Vyzeral odhodlane, akoby mi chcel s tou príšerou pomôcť. Nemala som však strácať sústredenosť, pretože sa čoskoro prehnala okolo vlčica. Nestála som úplne najstabilnejšie. Zamotala sa mi hlava, stratila som rovnováhu a sama padla do onej rieky. Ponorila som sa pod vodu a vďaka omámeniu, som nedokázala okamžite začať reagovať a fungovať. Avšak, čím dlhšie som sa metala pod vodou, tým väčšmi mi prišlo, že viem pod hladinou dýchať... Ostala som strnulo nehybná. Hľadela pod vodou nemo pred seba a nechápala, čo to má znamenať. Avšak bolo to len chvíľkové. Hneď ako prestrih skončil, voda sa mi dostala do hrdla. Začalo ma topiť. V tom mi, DÚFAM, pomohol niekto nad hladinu. Začala som kašľať a pľula vodu kam len to šlo. Vzhľadom na to, že efekt húb pomaly končil, napila skm sa u tohto topenia vody. Takže sa mi vrátila nálada... Povedzme si na rovno. Dosť výrazne pohodová! Môj pohľad spočinul na vlčici neďaleko. Musela byť tým útočníkom! Privrela som zraky a otrepala sa. I keď som mala úsmev na tvári a cítila sa v pohode, že by som jej odpustila i to, ak by mi zabila matku. "Ty, zabávaš sa dobre?" otázala som sa jej s úsmevom a prezrela si tu prachovku čo mala na krku. Neviem, či som bola totálne mimo alebo naozaj mala na krku vtáka? Tento svet bol čoraz divnejší!

Posty: 33
Pre svorku: Zoznámila sa so všetkými členami svorky. Informovala o určitých okolnostiach niektorých členov a o ďalších i alfu. Naučila člena svorky - Dail, loviť ryby. Vydala sa na poverenie alfy na lov.
Co zazil: Počas čakania na preslov Doryi, sa zoznámila bližšie s Dail. Naučila ju loviť ryby a pomocou mágií ich za vyčerpania upiekla. Potom získala poverenie ísť loviť, čoho sa chopila a vydali sa s Dail a Hraninom na sever.