Příspěvky uživatele

< návrat zpět

4. Wiss

Zastrihala som ušami a sledovala jeho tok slov. Počula som v ňom menšie zaváhania a chaoticky pospájané myšlienky. Avšak v tomto rozpoložení som to tak nevnímala. Skôr som zakaždým utiekla pohľadom k bublinkám, ktoré mu utekali od papule. Zacvakala som tesákmi maličko, ako som ich hypnotizovala pohľadom a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Vďaka tomuto rozptyľovaní som ho ani poriadne nepočúvala. Neprišlo mi to ani zaujímavé. Zastrihala som ušiskami a pomaly sa postavila na laby. Zatočila sa mi však hlava a preto som si musela sadnúť na zadok. Zamľaskala som a pohľadom prešla ku vtákom, ktorí preleteli ponad lúku. Avšak mali podivné farby a zdalo sa mi, že sú to skôr mŕtve, ošklbané, azda i pečené kusy mäsa.
Zašvihala som chvostom a prezerala si i ďalšie prvky, ktoré som mohla vidieť. Zaujali ma vlci v diaľke, i tí, ktorí sa doplahočili bližšie. Videla som tam i... malú verziu vlka? Zamračila som sa. V tom som periférne zbadala jednu z "bublín". Pohla som sa, aby som ju dostala do papuli, pričom som stupila zase na hrudník vlka. "Uhm, prepáč," zamumlala som, keď som zcvakla imaginárnu bublinu a posadila sa späť na zadok. Začínala som sa však nudiť. Mala som náhly príval energie a chcela som sa vydať na prieskum! Preto som sa postavila na labky a pomaly, opatrne som sa vydala k indigovej časti rieky neďaleko nás. Tá voda vyzerala tak lahodne. Trávnatý breh sa príjemne prelínal a mala som pocit, že kolíše do rytmu nejakej hudby, ktorú som však nemohla počuť. Naklonila som hlavu na stranu a pomaly sa priblížila hladine rieky, aby som ju mohla oňuchať. Zašvihala som chvostom a zavrčala na svoj odraz. V mojej hlave to bol nepriateľ, ktorý na mňa taktiež zavrčal. Srsť sa mi naježila.

3. Wisssss

Zamrkala som. Hlas rozbil moje sústredenie, i keď som spočiatku počula jeho tón tlmene, teraz som už zreteľne mohla spoznať jednotlivé slová, ktoré ku mne vlk preniesol. Zastrihala som ušami a pohľad sa mi mierne zamlžil, kým sa mi podarilo preorientovať sústredenie na Čierneho. "Lissandra," zamumlala som pomedzi papuľu a pohliadla na vlka. Zamračila som sa a natočila hlavu mierne do strany. Ťažko povedať, či mi do nej spadla schválne alebo náhodou. "A ty si kto?" povedala som, možno trošku sekanejším štýlom, keďže som nedokázala veľmi udržať pozornosť na jednej veci príliš dlho. Neustále ma fascinovalo okolie, ktoré nás obklopovalo. Viac, než onen vlk. Jeho srsť bola nudne čierna, no ako mi po jeho tele blúdili zraky, našla som konečne niečo, čo upútalo moju pozornosť viac. "Hm?" zamumlala som a preniesla svoju pozornosť k jeho ohnivému náramku, ktorý sa mu vinul okolo ľavej labky. Štuchla som do neho packou, no prekvapivo ma nepopálil. Natočila som hlavu na stranu a vydýchla: "Hustý." Rozhodla som sa to lepšie preskúmať, aj ja som niečo také chcela. Prečo som nič také nemala? Zastrihala som ušami a po dlhých minútach čumenia sa na onen náramok, som otočila hlavu smerom k vlkovej hlave. "Čo to je," položila som mu otázku a zadívala sa mu opäť do očí. Na moment. Pretože moju plnú pozornosť si získal len a len ten ohnivý náramok!

2. WissLiss

Prežúvala som hríb v papuli, užívala si jeho chuť, nad ktorou som premýšľala, ku čomu by som ju najlepšie prirovnala. A i napriek tomu, že v skutočnosti tá huba nemala chuť žiadnu, v mojej hlave vznikla predstava, že chutí ako... sladké, lesné jahody. Bola to taká veľká jahôdka! Spokojne som si chillovala a pochutnávala si na hríbikoch, keď som začula hlas. Nebol môj. To som si uvedomila ako prvé. Preto som pomaly zdvihla zrak s plnou papuľou hríbov a zadívala sa na ten hlas. Chvíľu mi trvalo, kým som našla jeho pôvodcu. Na okolí bolo totiž toľko zaujímavých veci, na ktoré sa môj pohľad dokázal upriamiť! Ostala som však hypnotizovať vlkovu papuľu, z ktorej vypadávali bobule a pripomínali bublinky, aké môžeme vidieť od rýb v jazere. Mala som neskutočné nutkanie ich všetky popraskat! Zašvihala som niekoľko ráz dlhým chvostom a s priblblým úsmevom nechala všetky huby vypadať na zem. Zároveň som sa zdvihla na labky a nemotorne sa priblížila k Čiernemu a nárazom ho musela povaliť k zemi. "aahoj," vyriekla som tlmený hlqsom. I keď sa zdalo, že rozprávam k vlkovi, v skutočnosti som sa prihovárala bobuliam, ktore mu popadali z papule. Hneď som ich z jeho kožuchu a trávy vyzbierala a mlsne spapala. Až potom sa mi môj zrak upriamil do jeho očí, ktoré ma začali neskutočne fascinovať. Až tak, že som s úsmevom a nehybným telom do nich hľadela až neskutočne dlhú dobu. I keď mne to prišlo ako pár sekúnd.

//Pityas

Nutkanie ma dotiahlo až k lúke, ktorá sa tiahla široko ďaleko. Niečo mi na tom nehralo, samozrejme, že už od začiatku. Bolo očividní, že som zmanipulovaná vyššou silou. Potriasla som hlavou a vošla cez neviditeľný závoj, ktorý moje okolie zmenil. Pocítila som povolenie sily, ktorá ma sem priviedla, no hneď ju vystriedala zmena zlúčenín v mojom mozgu. Nemala som potrebu odísť nie, bola som tu spokojná. Dokonca som sa pousmiala a rozišla sa po divne sfarbenej lúke, no neprišlo mi to divné. Ani v najmenšom prípade! Videla som mnoho zaujímavých vecí. Najviac ma však zaujali farebné bobuľky na kríčku. Podišla som k nemu a prešla po ňom ňufákom, aby som oňuchala ako voňajú. Zháčila som sa, pretože to nevyzeralo úplne super. I keď... bola som hladná. Otvorila som papuľu, že ich zjem, lenže v tom... pohľad mi spadol na podivnú vec, ukrytú medzi vetvami kríku. Zastrihala som ušami a sklonila sa. Musela som si ľahnúť na zem, aby som mohla hlavu prepchať popod vetvičky kríku a dostať sa až... k hube??? Spozornela som a usmiala sa od ucha k uchu. Zavrtela som chvostom a chmatla tesákmi po nej. Spokojne som ju začala žuť.

//Laica Mar

Nemohla som popísať tú energiu, ktorá ma tiahla niekam do preč. Zastrihala som ušami a našla horský priechod, ktorý ma dostal na úpätie pohoria. Zastavila som sa a obzrela sa. Niečo v mojom vnútri mi hovorilo, že by som sa mala otočiť a vrátiť sa ku svojim spoločníkom, pretože to, čo som robila nebolo správne... ale nakoniec som sa predsa len otočila dopredu a pokračovala pohorím. Nemohla som vyhnať to nutkanie, ktoré ma neustále tiahlo dopredu. Bolo to tak otravné. Snažila som sa tomu vzdorovať, ale nedalo sa. Podľahla som. Mágia. Vždy za tým stála tá nechutná a otravná mágia! Mohla som len nasledovať to neviditeľné puto, ktoré ma tiahlo vpred. Nech mi ukáže, čo vlastne po mne chce.

//kvitnúca lúka

Vlk: Lissandra
Frakcia: Daén
Čas: pravdepodobne po 23.7.
Boj: Je mi to v podstate jedno, ale ak má dojsť k fyzickému boju, musí byť súper iniciátor a hlavne niekto, kto nepíše post týždeň. Chcem hrať aktívnejšie troška :)

//Most

Privrela som oči a premerala si Hranina. "Len aby si potom neľutoval," odvetila som na jeho slová. Až príliš si veril. Nemala som čas skúmať Beliala, ale vedela som, že Hranin je slabý. Prebila by som ho i ja a to som nepatrila medzi fyzických konfliktných vlkov. "Je, hovorila som už o tom," pripomenula som jej to a zašvihala chvostom. "Každý raz umrie, nie je nad čím sa rozrušovať," uzavrela som túto tému a pozrela sa pred seba niekam na sever, ako sme prechádzali tým nepríjemne tmavým lesom. "Čoskoro sa letné podnebie premení do zimného. Potom nás čaká ešte kus cesty, ale nakoniec narazíme na spievajúce hory," informovala som svojich spoločníkov a pohľadom prešla na Hranina, aby som opäť otvorila tému. "Už si bol za Wuom i za účelom zlepšenia tvojich schopností?" položila som mu opäť otázku, keďže sa mi k tomu predtým nevyjadril. "všetci vo svorke budú potrebovať zosilnieť, hlavne, ak sa Dorya nerozhodne presťahovať z údolia, inak ľutujem tých slabších," riekla som napokon a mykla plecami. Pomaly som pokračovala ďalej.

//ladove plane cez Ice world

//Les pri Moste

Zastrihala som ušami a pozrela sa smerom k vlkom. "Len aby nezakusol on teba. Nechcem ťa spochybňovať, ale navštívil si už opustené ruiny v džungli alebo našiel Wua za chtíčom zosilnieť v mágii?" opýtala som sa ho. Bolo zjavné, že ovláda dva elementy, otázkou ostávalo, na akom stupni. "Pretože Belial bol zmenený, určite má tiež nové schopnosti a bolo by to nepríjemné, keby je mocnejší než ty. Sú určité veci, ktoré neprebiješ ak ich neovládaš dokonale," riekla som smerom k nemu a uškrnula sa. Mohla som ho niečo poučiť. Už som prišla na logiku, akou pracuje mágia. Nebolo to ťažké, nie až tak ako som si mohla myslieť. Len náročné na energiu. "Hm, to bolo veľmi... citlivo povedané," skonštatovala som, no nevadí. Možno to neustojí psychicky alebo áno. Bola to celkom dobrá skúška. Musela som Hranina za to aspoň v duchu pochválit. "To áno, hneď ako sa vrátime. Za týmto mostom je to len... kúsok, dalo by sa tak povedať," zamumlala som pobavene a pokračovala cez most ďalej do lesu a na sever. "Hranin, ty mi povedz. Čo by si chcel loviť?" položila som mu otázku, aby aspoň niečo ďalšie mohol vyriecť.

//Laica Mar cez Temný les

//Lúka

Pozrela som sa smerom k Dail a zastrihala ušami. "Hmm, musím si spomenúť, čo mi hovorili," zamumlala som a v mysli som si narýchlo vybavila slová Shay i Enzoua, keď mi rozprávali bližšie informácie o svorke. "Ak som dobre pochopila, svorku viedli pôvodne rodičia Enza a Shay. Tí však boli starí a prevzal svorku Felicio, ktorý ale bohužiaľ upadol do spánku dlhého. Preto svorku prevzali ako nástupcovia Shay a Enzou. Lenže vzhľadom na situáciu, ktorá sa stala... to padlo na ramená Doryi," objasnila som a nakoniec dodala konečnú odpoveď: "Takže Dorya je štvrtá v poradí, ak predtým nikto iný nebol." Zašvihala som chvostom zo strany na stranu. Prišlo mi to ako prekliate Daénu, že na alfe dlhodobo nikto nevydržal. "Čo sa týka Beliala, ako hovorí Hranin, je nevypočítateľný a myslím si, že pokiaľ by mu to niečo dalo v jeho prospech, nemal by problém zapredať ani vlastného brata," odvetila som napokon a mykla plecami. "Každopádne, presun by som rada prediskutovala tak či tak. údolie je úplne na dve veci pre život vlkov a hlavne keď je svorka v situácii akej je," uzavrela som to a pohľadom prešla po lesu. Pomaly sme sa dostávali k druhému ostrovu. "Nuž, uvidíme ako to dopadne. Vie Dorya už o smrti partnera?" opýtala som sa Hranina, keďže sme odišli s Dail takmer okamžite.

//most

Keď sa obaja zoznámili ako tak a Hranin prejavil pozitívnu odozvu na náš menší výlet predtým, než pôjdeme loviť, prikývla som a pomaly sa vydala smerom na sever do kroku. "Stále mám isté pochybnosti, ako dlho jej to vydrží. Povedal si jej už o jej partnerovi? Či radšej nie, aby zase nezmizla na pol roka preč kvôli emočnému kolapsu," zamumlala som smerom k nemu a zašvihala chvostom. Tak to bolo i pri prebratí svorky, ako mi povedal Enzou. Stále som mala pochybnosti, či je vôbec schopná viesť skupinu vlkov, keď ju takéto veci rozhodia. Mala byť silná, nie labilná. Každý sa však menil a možno sa zmenila i ona. "Každopádne si myslím, že Belial odíde. Pridal sa len kvôli Shay a vôbec nie je svorkový typ. Avšak bude to nebezpečné, pretože pozná polohu Daénu a môže veľmi ľahko informovať nepriateľa," odvetila som len tak medzi rečou ako sme kráčali ďalej k lesu. "Naše údolie je i strategicky totálne hlúpo situované, ideálne by boli hory alebo les," pokračovala som ďalej v premýšľaní nahlas hlavne kvôli Hraninovi. Dail moje úvahy už poznala.

//les pri moste

Zastrihala som ušami a otočila sa dozadu. Uvidela som, ako k nám beží čierny vlk. Uškrnula som sa, keď už z diaľky na nás zvolal. "Hovorila som ti to..." odvetila som smerom k Dail, keď začal kydať hejty na Beliala. "Keď nám nebudeš zavadzať v ceste, tak pokojne," odpovedala som mu na jeho otázku. "Mimochodom, Dail, toto je Hranin, Hranin, toto je Dail, zoznámte sa," riekla som k nim a dala im menší priestor na nejaké slušné kecy. Síce vedel jej meno vôli Doryi, ešte sa s ňou inak nemal kedy stretnúť. Aspoň ona ho predtým nepoznala. "Nuž, v prvom rade som ale sľúbila Dail, že jej ukážem spievajúce hory na severe, ak ti nebude prekážať menšia prechádzka," povedala som k nemu a zašvihala chvostom, hľadiac mu do očí.

// hory

"Pochybujem, že o tom vie. Nebola na území od kedy Shay prebrala alfu. Nevie ani to, že jej partner je mŕtvy, ako som si všimla," riekla som smerom k Dail a pomaly pokrútila hlavou. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a pozrela sa niekam pred nás, aby som vedela naplánovať trasu, ktorou naprieč horami pôjdeme. "Musíme prejsť tento ostrov, cez most a potom až ďaleko na sever ďalšieho ostrova ísť," vysvetlila som jej. Bolo to najjednoduchšie. Aspoň sa zase poobzerám po okolí, možno i nejaké nové miesta objavíme. "Môžeme to vyskúšať. Zo začiatku je to veľmi ťažké, vlk sa musí naučiť používať svoj mozog. S tým som ja taký veľký problém nemala," začala som jej vysvetľovať a mávala zo strany na stranu chvostom. "Potom, keď na to prídeš, je to jednoduché. Avšak pobehuje tu jeden starý vlk, ktorý ti vie pomôcť sa lepšie naučiť ovládať tvoje schopnosti, ale i tak musíš prv pochopiť ako používať základy," dopovedala som a oblizla si ňufák ako sme pokračovali po lúke.

//Daén cez Rest

"Nemajú medzi sebou najlepší... vzťah," riekla som a pozrela sa na oboch vlkov, ktorých som si spolupracovať naozaj predstaviť nevedela. U Beliala som pochybovala, že by bol vôbec s niekým schopný spolupracovať v globálnom merítku. Nepáčila sa mi predstava, že by kvôli nemu prišiel niekto pri love k úrazu. On bol samotár, netušila som, ani čo robí vo svorke. "Ak budú chcieť, pridajú sa k nám, môžeme pomaly teda prejsť hory a uvidíme, či nás niekto dobehne," riekla som ďalej a zašvihala chvostom. Neobzerala som sa už viac, pretože to nebolo nutné. Ak nás dobehnú, tak nás dobehnú. A ak nie, tak nie. Tak či onak som sa teraz sústredila len na rozpamätanie si, kadiaľ sa ide k tým spievajúcim horám. "Čaká nás celkom dlhá cesta na sever, ale za pár dní by sme to mohli aj otočiť a uloviť rovno v lesu vedľa jazera nejakú korisť, čo dotiahneme na územie. S pomocou mágií, ktoré som sa naučila ovládať, to nebude hádam taká námaha. Aspoň pre teba nie, mňa bude iba hlava a svaly bolieť," prehodila som pobavene a zamrkala pár ráz očami, keď ma oslepilo slnko, ktoré na mňa zrazu vykuklo spoza jedného štítu. Čoskoro nás hory úplne objali a mohli sme po chodníčku šľapať ďalej na sever.

//Luka

Zastrihala som ušami a pozrela sa smerom k Doryi, ktorá sa konečne pohla. Počúvala som ju, no nepovedala nič nové. Zašvihala som chvostom. Pobavili ma jej reči, ale dávala som jej ešte šancu ukázať, že je schopná zmeniť režim, aký tu panoval. Pozrela som sa smerom k Dail. "Tí dvaja pokope bude problém," skonštatovala som smerom k nej, pretože mali ísť i oni dvaja loviť. Akoby sme ss ani nechystali. Odfrkla som si. Nepáčilo sa mi, keď mi niekto niečo prikazoval. Tak či onak som pozrela smerom k nDail. "Poďme pomaly, ukážem ti tie hory a po ceste si niečo ulovime a dotiahneme na územie, čo povieš?" navrhla som s úsmevom. Tešila som sa na náš menší výlet. Potrebovala som si popreťahovať laby. Pomaly som sa rozišla k hraniciam a čakala na Dail až sa pripojí. Potom som zamierila na sever.

//severne hory cez rest

Pobavene som sa zazubila nad jej komentárom. Naozaj v Chaose vládol chaos. Ani to nemuseli dlho vymýšľať. I tak by som sa najradšej stretla s vodcami tejto skupiny. Možno som ich i stretla, ale nevedela o nich, ktovie. "Väčšina zatiaľ taká je, pravda. Neviem ale, koľko členov má ich zoskupenie. Možno sa medzi nimi nájdu i tí, ktorí majú zdravý rozum," odvetila som, aby som ich mierne obhájila. Nepoznala som celú pravdu o nich, takže som mohla hodnotiť len na vzorke, ktorú som už stretla. "Nepríde mi, že by mali nejaké špecifické, ako mi bolo jedným členom povedané, je viacmenej všade. Ale určite majú nejaké miesta, kde sa najväčšmi lokalizujú. Dosť často som ich stretla neďaleko jazera a na tej lúke za priesmykom. Alebo na severnej lúke plnej kvetín," riekla som, čo som si doteraz pamätala, kde som ich členov postretávala. Zastrihala som ušami. A pousmiala sa, keď so mnou súhlasila. Z jej myšlienok a úvah, nad ktorými dumala som zastrihala ušami. Nebol to pre Doryu dobrý štart. I u Beliala som istotne tieto pochybnosti zachytila. Boli sme nervózni, neistí, netrpezliví... Privrela som zraky a nechala to tak. Slnko už pomaly stúpalo na obzor a bolo vidieť, že zvieratá naokolo sa prebúdzajú. Bolo už ráno. Privrela som oči a zamračila sa.