Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Prišlo mi vhod, že Dail neodmietla moju ponuku k lovu rýb. Aspoň som sa mohla konečne normálne nažrať. No, ako sa to vezme. Určite by som uvítala skôr nejakého jeleňa, ale to nebolo príliš reálne v tomto údolí a hlavne, boli sme len dve. "Fajn, tak poďme skúsiť prv nájsť tie ryby, či tu vôbec nejaké žijú," navrhla som a kývla hlavou smerom k jazeru. Zdvihla som sa na labky a pomaly zamierila k hladine jazera. Najskôr som sa sklonila a sama sa prv napila vody. Celkom mi vysmädlo, nakoniec som do vody vkročila a prešla pár metrov od brehu do miest, kde bola voda hlbšia, no stále mi siahala maximálne len po brucho. "Nuž, bude to zaujímavé, či sa nám niečo podarí uloviť, ale veľa šťastia," riekla som smerom k Dail, ktorá sa isto tiež pridala. Museli sme teraz ostať chvíľu nehybne, aby sa k nám začali ryby vôbec približovať. Vo vode som niekoľko kusov zahliadla, ale boli ešte príliš ďaleko. Museli sme chvíľu proste ostáť stáť, než budeme môcť nejakú chytiť.

Musela som ju sklamať. Pokrútila som hlavou zo strany na stranu a preniesla: "Ju som za tú dobu nestretla, ale až na niekoho takého narazím, poviem mu, kde ťa nájde." Možno som ju niekde zahliadla, ale bolo ťažké zistiť o niekom, kým je, pokiaľ mi to sám nepovie. Našťastie som objavila a trénovala posledné mesiace svoju novú schopnosť, ktorá bola miestami i celkom otravná. No na druhú stranu veľmi užitočná a nemienila som ju niekomu prezradiť, už len kvôli ich postoju voči mne. "Netuším, možno len hľadá správne slová. Z toho čo viem, tak je to na ňu v poslednej dobe veľa. Kyle bol jej partner, k Shay neviem aký vzťah mala a teraz jej Enzou odovzdal svorku... každopádne si mohla svoj preslov už pripraviť, bola dosť dlho preč," odvetila som na jej otázku a zastrihala ušami. "Som celkom hladná, môžeme si k jazeru ísť uloviť nejaké ryby, ak ti nevadí ich pachuť alebo si ich upiecť! Pečené mäso je veľmi chutné a ja sa naučila ako ovládnuť tento element," navrhla som jej. "Budeme i dosť blízko na to, aby sme počuli Doryu, až sa pustí do prehovoru," dodala som s úsmevom a zavrtela chvostom. Bola som naozaj už dosť hladná.

Musela som na moment privrieť oči a zamyslieť sa nad jej otázkou, ktorú mi položila. Nakoniec som jej venovala pohľad a odpovedala: "Neviem, či to môžem tak brať. Nevidela som ho už nejaký čas, možno ani už nežije." Hovorila som to veľmi neutrálne, možno i ľahostajne. Nebola som veľmi citovo založený jedinec, radšej som sa na všetko dívala objektívne a odosobnene. "Ale nevadí mi to, i keby som sama. Nemám veľmi predpoklady na rodinné zázemie, ani mi to nechýba, neviem ako sa ani o vĺča postarať," riekla som s úškrnom. "Obdivujem vlkov, ktorí si zaobstarajú vĺča a vychovajú z nich normálnych jedincov, ktorí to i prežijú. Niekoľko vĺčat som už strážila, ale bolo to o dušu. Neviem... možno by ma to niekto mohol naučiť," dopovedala som nakoniec. V niektorých veciach som bola neschopná, i keď som mala hádam všetky znalosti vlčieho sveta.

Zastrihala som ušami a počúvala ju, keď mi prezradila, že i ona zažila nejaké podivnosti. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a pousmiala sa. "Byť morským koníkom musela byť zábava a plávať a dýchať pod vodou," skonštatovala som a pokývala hlavou. Chcela by som to skúsiť a aj lietať. To by boli super zážitky plné nových poznatkov. "Nie príliš dlho, od minulej jari. Ale zažila som tu toho viac než tam, odkiaľ pochádzam," riekla som. Bola tu dlho, ale zažila som toho viac než ona. Zaujímavé. Mala som asi šťastie v nešťastí! "Nuž, prajem veľa šťastia. Ešte som nikoho takého nestretla ak sa mám priznať, oh, možno jedného," riekla som a zaspomínala na tie zahmlené spomienky, ktoré som mala zo severu. "Volal sa Kerber, vyzeral dobre, akoby bol v minulosti vysoko postavený, i keď pôsobil tvrdo, prišiel mi ako správny vlk," opísala som mu ho. "Netuším však kde je, ale možno ho na svojich cestách po ostrove niekde stretneš," dopovedala som nakoniec a usmiala sa. "Alebo k nám do svorky zavíta nejaký iný nádejný kandidát, v poslednej dobe som našla plno vlkov a vlčíc, ktorí boli na ostrovoch v podstate noví," dodala som a spomenula si i na tých jedincov z Chaosu, ktorých som stretla. Tí však neboli úplne top parketa.

"Určite si na svojich túlkach niečo zažila, no nie? Je tu toho veľa zvláštneho, občas až príliš," riekla som, keď som si spomenula na to všetko, čo sa mi tu podarilo zažiť, odkedy ma na breh vypľulo more. "To ma privádza k otázke, ak to nebude prekážať. Ako dlho sa už pohybuješ na ostrovoch? Je tu tak mnoho vlkov a neustále vidím nových prichádzať," opýtala som sa jej a zašvihala chvostom. Azda som tu nespoznala ani jedného vlka, ktorí by bol priamo tu narodení, okrem vĺčat, čo som nedávno postretávala. "Uvidíme ako to bude. Hranin je celkom fajn, i keď občas mierne jednoduchší. Ale rád sa určite zoznámi s tebou tiež!" povzbudila som ju a podporne sa usmiala. Aj jemu by sa zišli nejakí kamaráti, síce som nevedela, či sa s niekým zo svorky baví viac. Avšak bolo isté, že s Belialom dobré vzťahy nemá. A to bolo ďalšie, čo ma napadlo povedať: "Na Beliala by som si dávala ale pozor. Nemá úplne najpríjemnejšiu povahu." Dail mi prišla ako veľmi milá a dobrá vlčica, preto som sa obávala, aby neprišla k nejakému úrazu. Minule ho totiž Hranin vyprovokoval a to ani nič neurobil poriadne. "Partnera... tak to ti držím labky. Máš i nejaké predstavy, aký by mal tvoj partner v ideálnom smere byť?" opýtala som sa jej zo zvedavosti a spomenula si na Sara. Niektorí partneri nestáli ani za starú bačkoru.

Kývla som hlavou na znak, že rozumiem. Bolo by fajn jej ich predstaviť, aby dostala aspoň ako taký pohľad. "Tak ja ti ich pomenujem," riekla som s úsmevom a prešla na vlkov, ktorí tu boli rozostavení. "Ten šedý vlk so zubom na krku je Zinek, nový člen. Hnedý malý vlk je Taylor, taktiež nový člen. Jeho partnerka fialová Solfatara ho sem priviedla. Čierny vlk s dvojfarebnými očami je Hranin, Hnedý s odznakmi je Amorphis a ten čierny čo postáva obďaleč je Belial," v skratke som jej ich pomenovala. Chýbal tu už len Sar a Enzou. I keď s ani jedným som priveľmi nepočítala. Hlavne nie s Enzom po smrti Shay, muselo ho to položiť. "Ešte začiatkom minulého leta. Spoločne s Darkey sme ich museli ustrážiť, aby sa im nič nestalo. Hlavne Feliciovi, ktorí ako drobné vĺča stratil tú vec, čo mu zakrývala oči," riekla som. "Dorya nás za pomoci Shay zavrela do podzemného väzenia, ale dostali sme sa a vďaka schopnosti Darkey vyvolať pavučinu, sme ich nejako spacifikovali a prežili našťastie všetci," dopovedala som pobavene. Naozaj to bola celkom vtipná historka, i keď vtedy som sa naozaj nesmiala. "Po tom čo s Enzom prebrali svorku sa vydala na prieskum nového ostrova, ktorý vrazil do našich," začala som pomaly. "Priviedli odtiaľ do svorky démona, ktorý zabil Kyle. Potom niekam zase zmizla a od Hranina viem, čo sa stalo," pokračovala som, dúfajúc, že jej dôjde, čo chcem povedať skôr, než to vyslovím. "I ona mala nehodu v horách a zahynula. Preto to jej brat nezvládol a svorka spadla ako bremeno na Doryu." Mykla som plecami a zamračila sa. "Alfy v tejto svorke majú nešťastnú minulosť, normálne premýšľam, či i ju niekde nechytí šľak," riekla som a pousmiala sa. Myslela som to s nádychom humoru. "Vzhladom na to, že prebrala svorku bude chcieť nás všetkých informovať. Mnoho z vás tu nebolo celé mesiace a preto neviete o všetkom, čo sa stalo a pravdepodobne bude chcieť povedať, ako to bude so svorkou ďalej," odvetila som jej. Dávalo to logiku. "Na tie budúce kroky čakám najviac, pretože ma zaujíma, či sa mi tu oplatí ostávať alebo to tu bude naďalej nefungovať," priznala som sa. Z úcty k pamiatke Shay som sa to však rozhodla aspoň skúsiť, či ma Dorya osloví viac, než doteraz.

Svojim predstavením mi potvrdila, že je to Dail, o ktorej mi rozprával Enzou. Prikývla som hlavou ešte raz a počúvala, keď mi naozaj prezradila, prečo som ju nemohla nikde vidieť. Zdalo sa, že na rovnakom princípe funguje väčšina členov, čo nebolo dobrým znamením. Svorka by mala dobré vzťahy medzi sebou udržiavať a nie ich pochovávať. Chápavo som prikývla, keď dorozprávala. "Bohužiaľ, na území nebýva nikto. Sama som tu veľa raz celé týždne. Chcelo by to nejakú zmenu, možno sa častejšie stretávať alebo uskutočňovať i spoločné lovy," zadumane som rozprávala a v tom mi napadlo ako vhodným riešením dodať: "Ja som rada, že som ťa konečne mohla spoznať. Určite by som ťa neignoroval, keby tu si. Aspoň nejaká živá duša by mi spríjemnila život." Mrkla som na ňu a pomaly sa posadila do trávy, aby som tu nestála ako taký idiot. Nakoniec prišlo moje kolo rozprávania a i keď sa mi do toho veľmi nechcelo, tak som sa pustila do reči. "Spoznala som Shay ešte za čias, kedy sa Daén presúval z pláni k jazeru. Narazila som na vašu svorku v púšti, kde sa stala dosť podivná vec, kedy sa väčšina daénčanov premenila na vĺčatá," riekla som a mierne sa nad tým i uškrnula. "Neskôr som Shay stretla ešte niekoľko ráz, než som nakoniec uznala, že by som mohla jej vyhovieť a pridať sa k vám," dodala som nakoniec a pohľadom prebehla členov neďaleko. "No príde mi to tu, že sú vzťahy naozaj kadejaké a skôr sa tu vlci skupinkujú. Tiež si občas prídem ignorovaná alebo opustená. Ale ja som na to zvyknutá, len ma fascinuje, ako to tu viac nefunguje ako funguje," nakoniec som dopovedala a pohodila chvostom zo strany na stranu. "Dorya sa chopila vedenia, možno prídu lepšie zmeny, uvidíme čo nám chce povedať. Ale je to tu až príliš kadejaké. Som zvyknutá na iný poriadok," prehodila som ešte a mykla plecami. "Ale musím uznať, že aspoň prostredie je tu pekné, čo myslíš?" riekla som a usmiala sa, keď som hlavou kývla smerom k jazeru a trávnatým kopcom, ktoré tvorili toto prekrásne údolie.

Vlci sa sem zbehli, dokonca i tí, ktorých som tu nevidela... vlastne nikdy. Ani dokonca keď sa svorka sťahovala, či od kedy ma sem Shay prijala. Bolo to zvláštne, že sa až teraz sem prišli ukázať, pomaly dobre že nie po celom roku. Nakoniec, i tak som predpokladala, že po tomto zhromaždení sa zase rozpŕchnu a pôjdu si po svojom. Málokto mi z nich prišiel ako svorkový typ, ktorý by sedel väčšinu života na jednom mieste a staral sa o komunitu a územie. Bolo naivné si to vôbec myslieť. Zastrihala som ušami. Všetkých som tu poznala, stretla sa s nimi. Až na jednu vlčicu, ktorú som videla prvý raz, no vďaka Enzovi som vedela o koho ide. Vlastne to ani nikto iný byť nemohol z tých, čo mi ostali. Zašvihala som chvostom a vzhľadom na to, že Dorya nič iné nepovie a Hranin má zaujímavý spôsob ako niekoho informovať o smrti, vydala som sa k nej.
Zdržiavala sa stranou. "Ahoj, nemali sme ešte tú česť. Moje meno je Lissandra," predstavila som sa jej neutrálnym hlasom, no i tak sa usmiala priateľsky. Bol to polovičný úspech, keď ste pôsobili príjemne. Nakoniec, zo slov, ktoré som o nej počula, tu bola pomerne dlho. Ešte za čias Felicia. "S Daénom som už nejaký ten čas a teba som ešte ani raz nezahliadla," skonštatovala som a dávala jej tak priestor, aby mi povedala, kde ju čerti vláčili, ak bude o tom chcieť povedať. "Mnohé sa však za ten dlhý čas i zmenilo, pokúšam sa zistiť, či k lepšiemu alebo horšiemu," pokračovala som a pozrela sa na Doryu neďaleko nás i so skupinkou vlkov. I Belial sa držal obďaleč, ako som si mohla všimnúť. Nečudovala som sa tomu. "Dúfam, že ti moja vlezlosť neprekáža, ale som len zvedavá. Čo si myslíš od Doryi?" opýtala som sa jej a zastrihala ušami. Boli sme od všetkých dosť ďaleko, preto nás nemohli počuť, pokiaľ neovládali čítanie myšlienok alebo zosilnenie sluchu. Svoju otázku som nemienila zle. Zaujímali ma názory druhých, aby som si potom na základe i vlastného mohla utvoriť nejaký ucelenejší obraz na základe ktorého budem ďalej napredovať.

Posty: 11 (mám luck na brzdy podniku)
Pre svorku: Zase sa vrátila na prázdne územie, kde ho zase strážila. Vyspovedala následne Taylora, aby zistila, kto sa k ním chce vlastne pridať.
Co zazil: Po kratšom stretnutí s členom Chaosu sa vydala s novými schopnosťami na územie svorky, kde bola sklamaná, že zase nikto nie je. Následne stretla Hranina ktorý ju informoval o zmenách vo svorke. Potom šla za Solf a Taylorom, vzhľadom na to, že šlo o cudzinca a rozhodla sa ho aspoň slovne preveriť aby to nebol len nejaký nájdený odpad.
Do budúcna: samozrejme že čo najvyššie a z funkcií určite prieskumníka, sekundárne možno lovca alebo niečo čo tam nie je ako "velvyslanec/diplomat" nebo radca vzhladom na to ze ten charakter je stavany ako bbc sherlock teda vie toho hrozne vela a nema myslenie obmedzene kvoli absencii vacsieho emocionalneho vnimania tho

Pohliadla som na Hranina, ktorý zdieľal rovnaké myšlienky ako Hnedý. Privrela som zelené oči a preniesla tichším hlasom smerom k Hraninovi: “Pokiaľ bude svorka prijímať každého, koho nájde po ceste, skončíme na tom horšie, než tá zberba v Chaose.“ Vedela som o vypätých vzťahoch a niekto ako Taylor sa nám príliš nehodil. Síce o sebe následne hovoril ako o vojakovi, to, ako zareagoval na ďalšie správy od Hranina a na svoje vlastné spomienky, ma priviedli k záveru. Nie, tento malý vlk predo mnou nebol vojak, možno kedysi v minulosti áno. Ale to, čo z neho zostalo, bolo prirovnateľné k preživšiemu z vojny. Bol zlomený, precitlivený, nedisciplinovaný. Presne takýchto vlkov sme nepotrebovali. Stiahla som uši dozadu, sledujúc mentálne zrútenie Solfatary. Pokiaľ sme mali v svorke len takéto krehké stvorenia, ktoré nedokázali racionálne uvažovať, boli sme pekne v riti, pokiaľ nájde Chaos naše nové územie. Povzdychla som si a venovala pohľad Hraninovi, či to bolo nutné takto oznamovať. A možno si zaslúžia dostať krutú facku reality. Pridávajú sa na stranu, ktorá nemá príliš veľké šance vyhrať. Idioti, pomyslela som si a zašvihala chvostom. Viera v Doryu ma udivovala. Zatiaľ som ju však nevidela urobiť nič, čo by mi dokázalo, že za ňou mám stáť. Vo svorke som ostávala len z úcty k pamiatke Shay, pretože som vedela, ako jej na nej záležalo. Avšak ak ma Dorya sklame, pochybovala som, že tu ostanem ďalšiu zimu.
Nakoniec som ucítila dva pachy, ktoré ku nám dovial vietor. Zdvihla som zrak a sledovala miesto, odkiaľ pachy vietor vial ku nám. Zastrihala som ušami a po chvíli uvidela Doryu i jej spoločníka. Tak preto bola mimo tak dlho? Od zimy... a už bolo leto. Prešla som si jazykom po tesákoch. Kývla som jej na pozdrav, sledujúc skôr nového vlka, ktorého k nám pritiahla. Jeho pach sa silno miešal s výrazným pachom alfy. Museli spolu stráviť viac času. “Hm,“ zamumlala som si niečo sama pre seba, zatiaľ čo som pohľad stočila k Doryi. Takže to stále nevie? prebehlo mi mysľou a pohľad som stočila k Hraninovi. Každému na počkanie povie o Shay, ale zabudne sa Doryi zmieniť o jej partnerovi? Hodila som na neho pohľad „to myslíš vážne“ a povzdychla si. Čakalo nás ďalšie psychické zrútenie a odchod z územia, aby to predýchala? Prečo všetci v tejto svorke boli tak labilní. Emócie a vzťahy stáli za starú bačkoru. Bola som rada, že nado mnou nemali žiadnu moc. "Poznáme sa od minulej jari, moje meno ti však očividne uniklo. Lissandra," reagovala som na jej myšlienky, ktoré boli prázdne, kde som začula každého meno až na moje a Taylora. Nevedela ho. "V tvojej neprítomnosti sa stalo mnohé, určite sú tu i iní členovia, o ktorých nevieš. Hnedý vlk Sar a čierny Belial," riekla som k nej. "Na území som už dlhšie nevidela Darkey, Dail, Sara, Beliala, ani Enzoua či Amorphisa. Naposledy pred zimou," pokračovala som, aby si dokázala utvoriť obraz o tom, kto sa sem vracia pravidelne a kto na to kašle. Dokonca s Dail som sa ešte ani nevidela. Okrem nej som však mala česť z oči do očí s každým členom. "Tento vlk má za sebou určitú minulosť, bolestivú minulosť, ktorá na jeho duši zanechala šrámy. I keď je mierne labilný a rozhodia ho emociálne zafarbené informácie, mohol by byť užitočné. Hlavne v prípade vyhrotenia vzťahov s Chaosom," dodala som nakoniec. Nepredstavovala som ho, to som nechávala na ňom. Ani som nespomenula jeho vzťah so Solf.
Medzitým, ako sa vydala k brehu jazera a demonštráciou svojej magickej sily si vytvorila „pódium“, som prešla zrakmi na Zinka. Neprišiel mi ako najlepší rečník, ani len ako spoločenský typ. Na prvý pohľad. Z jeho slov som toho priveľa nepobrala, chápala som len, že sa musí radiť k samozvaným liečiteľom. Privrela som zraky a premerala si ho. Podivín. Azda by som mu to i verila, zaujímala ma však realita, či rozpozná vôbec podbeľ od púpavy. Prešla som si jazykom po tesákoch a strihla uchom. A preto sa pridávaš do početnej svorky, reagovala som sarkasticky v mysli na jeho slová, ktoré mi rezonovali v hlave. Niekedy som rozhodnutiam vlkom nerozumela. Niekedy boli ich správania tak iracionálne, až to bolelo.

dakujem za odmeny! Tlapku do mysle a percenta do lovu ďakujem

ZAPSÁNO

Sledovala som fialovú vlčicu, ktorej postoj sa zmiernil po našom príchode. Bolo očividné, že ma nepozná, čomu som sa nečudovala. Možno až prezradím svoje meno, niečo jej to pripomenie. Záležalo na tom, ako veľmi sa zaujímala o svorku pri prijímaní a následných okolností. Veď prehľad o členoch bol prvoradý. Ja sama poznala všetkých minimálne podľa mena a popisu. Z väčšinou som sa už i stretla, dokonca takmer so všetkými! Jedinú vlčicu, ktorú som ešte ani len nevidela, bola vlčica Dail. Inak som mala tú česť so všetkými. Zaujímalo by ma, kde sú ostatní. Dlho sa tu neukázali a pochybujem celkom, že sa tu ukážu, uvažovala som v duchu, zatiaľ, čo mi vlčica povedala, že vlk, ktorého priviedla je záujemca o svorku. Zastrihala som ušami a pozorne sa na neho zadívala. Zmena reči tela i výrazov Taylora mi toho dosť prezradili. Moje domnienky potvrdili i jeho myšlienky, ktoré dokazovali, že s touto vlčicou niečo má spoločné. Niečo viac, očividne. Takže záujem o svorku bol predpokladateľný a ani som sa nepotrebovala pýtať, prečo sa vlastne pridať chce. Dôvod bol viac než zreteľný. U toho som sa zamyslela nad Sarom. Nevidela som ho už od zimy. Bohvie, kde zmizol alebo možno i skapal. Nezáležalo mi na ňom až tak, aby som z toho šialela, len som mala rada poriadok a informovanosť. A touto nevedomosťou ma dosť nasieral. Avšak musela som pomaly zvážiť, že by bolo najlepšie na neho zabudnúť úplne, pretože sa nevráti pravdepodobne nikdy.
Slova sa chopil následne Hranin, nechala som ho rozprávať. Slová, ktoré vyriekol však neboli úplne rozumné len tak vykrikovať. Upriamila som na neho dlhý pohľad, ktorý hovoril sám za seba. Niektoré veci sa naozaj oznamovali iným spôsobom alebo sa úplne zamlčovali. Avšak zdalo sa, že vzhľadom na okolnosti, tento vlk sa pridá do svorky, kde je jeho mladická láska i keby tu máme zombie vlkov. „Solfatara a Taylor,“ zopakovala som na otázku Hranina, ktorý očividne nedával pozor, pretože obe mená už v rozhovore padli. Moje zraky sa zase vrátili smerom k hnedému vlkovi s elementom ohňu v žilách. Predsa len som neodolala a opýtala sa to: „Prečo sa chceš pridať práve k tejto svorke? Predpokladám, že Solfatara poskytla potrebné informácie, na základe ktorých si usúdil, že by si tu mohol nájsť svoj nový domov.“ Privrela som zraky a prezrela si ho. Pomaly som sa pustila do kroku a ležérne okolo neho urobila jeden, dva kruhy, než som sa vrátila na svoje pôvodné miesto. „Hm, povedz mi, drahý Taylor, prečo si myslíš, že by si bol svorke prospešný? Čo nám môžeš ponúknuť?“ položila som mu ďalšiu otázku, pretože som chcela vedieť, že to nie je ďalší príživník, ale niečo dokáže. Vzhľadom na neprítomnosť alfy som mohla aspoň niečo z neho vypáčiť prostredníctvom tohto kratšieho pohovoru, aby som jej to mohla zhrnúť a dať svoj posudok, až sa uráči na územie vôbec prísť. Pochybovala som, že od smrti jej partnera sa vôbec pri jazere ukázala.

"Ďalšej? To by potom osud tejto svorky bol naozaj spečatený," riekla som na jeho ospravedlnenie, ktoré dával Doryinej neprítomnosti. Avšak, mala som tušenie, že rozhodne to nie je len preto. I alfy predtým zmizli, pretože sa tu nudili. A ako to skončilo. Povzdychla som si. Niektorí sa na túto pozíciu naozaj nehodili. "Hm, hľadať ju nemá zmysel, ostrovy sú veľké," preniesla som ďalej a privrela zraky. Na jeho ďalšiu otázku som len kývla a pomaly sa pozbierala na rovné laby. Ponaťahovala som si koštiale a prešla k vode, z ktorej som sa napila. Otriasla som sa a kývla smerom, odkiaľ viali neznáme pachy. "Je tu cudzinec, i keď je z členom, chcela by som zistiť, kto to je," riekla som a pomaly sa vydala ich smerom. Čoskoro sme zbadali dvoch nižších vlkov. Vlčicu som spoznala hneď z rozprávania Enza. I keď som ju ešte nevidela tvárou v tvár. "Zdravím, Sofatara," pozdravila som sa a pohľadom prešla na vlka vedľa nej. "a taktiež tvojho..." nechala som jej priestor, aby ma doplnila. Nakrčila som ňufák. Jeho pach ma štípal v nose, pretože k nám nepatril. Ostala som stáť, vietor sa mi medzi tým hral s príveskami i šálou, ktorá vyzerala, akoby i mierne levitovala, čo mal za následok menší vetrík, ktorý som ovládala mágiou, aby som si na jej konce nestúpala.

//keďže to tu ešte je, použijem 30 % bonus získaný v Postovanej ↓↓↓

6 mincí = 48 %
30 % bonus z 25% je 7,5 = 25 + 8 = 33 % pridať do vytrvalosti (5 + 33 = 38%)
30 % bonus z 23% je 6,9 = 23 + 7 = 30 % pridať do obratnosti (2 + 30 = 32%)

Hádam som to s bonusmi pochopila správne. Vďaka.

Svoje zraky som mala upriamené na vzdialené siluety, ktorých pach k nám fúkal vietor. Najväčšmi ma znepokojoval cudzinec, ale viacmenej nemal ako svorke ublížiť. Nič sme nemali ulovené, nemali sme vĺčatá a dokonca ani členov, ktorí by sa zdržiavali na území a oddychovali. Teda okrem nás troch, ale tretí člen bol práve s cudzincom. Niečo mi hovorilo, že to nie je len tak obyčajný návštevník, ale hádam i záujemca o svorku? Prečo by ho sem inak brala, ak nebol zranený alebo jej rodinný príslušník. Odfrkla som si. Kde sa flákali vyššie postavení a alfa? To bola skvelá reklama pre ňu v mojich očiach. Tak rýchlo si ten rešpekt naozaj nezíska. "Nuž, nepríde mi v poriadku, keď sa alfa zdržiava mimo územie dlhšie, než niekoľko dní. Je to alfa, raz si svorku vzala na krk, tak by sa o ňu mala starať so všetkým, čo to obnáša," riekla som na začiatok a ku svojim prvotným slovám dodala: "Hlavným bodom je jej skresanie voľného času a slobody. Nemôže si behať kde chce a kedy chce. Ohrozuje tak celé územie a členov." Pokrútila som nad tým hlavou. Bolo to nezodpovedné. Pri tých vĺčatách, ktoré sa k vedeniu dostali som to rozumela. Ale Dorya bola už dosť stará a podľa slov Hranina už svorku viedla. Mala preto tieto veci ovládať a plniť si svoje povinnosti. "Pri jednej situácii som mala česť ju spoznať ako vĺča. Rovnako tak i v dospelej forme. Či z rozprávania druhých. Mala som dosť času si vytvoriť o jej charaktere mienku, ktorú si týmto vĺčacím správaním nezlepšuje," vysvetlila som mu a pohliadla mu do očí. "Vodca potrebuje rozum a silu, nie ego a moc," dodala som nakoniec a švihla chvostom zo strany na stranu. "K tomu všetkému mi prišla vždy ako emočne labilná, to nie je vhodná vlastnosť pre vodcu," riekla som ešte nakoniec a povzdychla si. Ak som tu mala zostať, musela ma presvedčiť. Pridala som sa do svorky kvôli Shay, ktorá si dokázala u mňa urobiť dobrú mienku a dala mi dôvod, prečo by som jej mala veriť, nasledovať a rešpektovať ju. Na jej pamiatku som hodlala to s Doryou aspoň skúsiť, no zatiaľ sa jej to veľmi nedarilo jej neprítomnosťou a totálnou detinskosťou, akou sa stavala k celej situácií. Mala sem prísť, sadnúť si na riť, zvolať svorku a strážiť územie, venovať sa členom a novým záujemcom. Už je dokonca dávno po zime a svorka ešte stále nebola na love doplniť zásoby. Vlastne tu ani neboli členi, prečo vlastne? Na území sa nič nedialo. Nemali dôvod sa sem vracať a tráviť tu čas. Toto sa už nedalo inak okomentovať len zdĺhavým povzdychom a nesúhlasným pokrútením hlavou.