Příspěvky uživatele

< návrat zpět

3

//Temný les

Zastavila som sa na jeho začiatku. Hneď u prvej latky. Sklonila som hlavu a pozorne ho preskúmala. Každým jedným razom mi prišiel horšie a horšie schoditeľný. Jedného dňa sa po ňom nebude dať prejsť vôbec. I tak si viem predstaviť idiotov, ktorí by to skúsili, čo i len po zábradlí. Aspoň by sa nasýtili tie beštie dole, pomyslela som si, keď som si spomenula na tie hlasy, ktoré som mohla zakaždým počuť, ako sa ozývajú z hmly. Vedela som, že si ma možno zase všimnú, ale... tentoraz som bola pripravená. Vydala som sa teda na most. Musela som si dávať pozor, kam došľapujem, pretože drevo vŕzgalo a na veľa miestach dosky chýbali. Dokonca v ňom boli i väčšie diery, ktoré som musela preskočiť. Pri tom som rozhýbala celý most a musela chvíľu počkať, kým sa stabilizoval, aby som mohla pokračovať ďalej. Srdce mi búšilo o sto šesť. Avšak nakoniec sa mi podarilo prejsť na druhú stranu v bezpečí. Sťažka som si vydýchla úľavou. Ako som ja neznášala tento prechod... prečo tu nemohol byť radšej portál? I keď ani ten nebol dva krát príjemný. Otriasla som sa teda a vydala sa do lesu, ktorý sa rozpínal na okolí mostu.

//Les u Mostu

2

//Jazero Smrti

Už od prvej sekundy, ako som vošla do objatia stromov, začínala som cítiť podivný pocit, ktorý sa mi zarýval pod kožu. Dokonca ma i striaslo. Azda to bolo tou atmosférou, ktorá tu vládla. Pokrútila som nad tým hlavou a povzdychla si. Toto miesto raz nebudem mať rada. Naozaj nie. Oblizla som si ňufák a pokračovala ďalej na juh. Niekde tam musel byť most. Presnú lokáciu som si nepamätala a hlavne po tom zemetrasení kvôli zrážke sa musel popresúvať. No nie? Hádam sa nerozpadol, to by nebolo dobré znamenie. Zamračila som sa. Až tak to hádam zlé nebude, ako by sme sa inak dopravili na ten druhý ostrov? Nedávalo by to logiku, bohovia sa o to hádam postarali, pomyslela som si a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Nechcela som si pripustiť túto možnosť, pretože to by znamenalo, že by som sa tam možno už nikdy nedokázala vrátiť. Na druhú stranu, aspoň by som ostala uväznená na tom väčšom ostrove. Pousmiala som sa nad tou myšlienkou. Lenže nemusela som sa vôbec obávať. Čoskoro sa predo mnou vyjavil most, ako som si ho pamätala. Úľavne som si vydýchla a pomaly to k nemu smerovala.

// Most

1

//Laica mar cez pityas

Bola som vyčerpaná. Stretnutie s Wuom bolo vždy pozoruhodné, ale zároveň i otravné. Netušila som, ako sa mám u toho cítiť. Povzdychla som si, keď som zišla z hôr a ocitla sa u jazera, ktoré nebolo vôbec vábivé. Nakrčila som ňufák a zašvihala chvostom. A to som sa mala v pláne napiť, zamumlala som v mysli a pokrútila hlavou. Nepáčilo sa mi to. Bola som takmer dehydratovaná, ale zatiaľ sa mi nepodarilo naraziť na nič pitné. Asi som len nemala šťastie. Mala by som sa tak či onak vydať smerom domov. Nebola som tam už pekne dlhú dobu. Bohvie, čo sa tam mohlo ešte udiať. Azda sa nejaká iná obluda vrátila a všetko to tam rozbombardovala. Možno. Potriasla som hlavou a vykročila vpred. Zamierila som popri brehu, kopírujúc pohorie až k prvým vrcholcom stromov na západe. Tam, kde bol ten odporný les, cez ktorý som musela prejsť, ak som sa chcela dostať k mostu. Ako veľmi som ho nenávidela... Po ceste by som možno zohnala i toho idiota Sara, ak ešte vôbec žije, pomyslela som si sarkasticky. Dlho som o ňom nepočula, ale je tiež pravda, že ja sama bola dlho mimo. Možno len tak sedí doma na riti a čaká, kedy sa ja hodlám uráčiť sa tam ukázať. To by bol najväčší paradox.

//temný les

//Oprava, pardón to som nevedela bo som zvyknutá z iných webov :'D :D

Inventár: 345 kšm + 4 rubíny + 4 mince
Zmenáreň: 4 rubíny = 40kšm, 4 mince = 160 kšm
Inventár po zmenárni: 545 kšm + 0 rubínov + 0 mincí

Nakupujem:
5 - 10 level Vzduch = 630kšm
2 - 10 level Pavučina = 810kšm
6 level Mysl = 90kšm

Cena dokopy: 1530 kšm
Mám zľavy na nákup: 10 %, 40 % a 30 % (ak kukám dobre :D)
Kombinujem ich na finálnu zľavu: 80 %

Cena po zľave: 306 kšm (1530 - 1224 = 306)
Inventár po zaplatení: 239 kšm + 0 rubínov + 0 mincí

SCHVÁLENO

//Kvitnúca lúka (cez Pityas)
WU I AM COMING FOR YOU

Svah sa začínal prevyšovať. Musela som zapojiť i svoje nie tak úžasné svalstvo, aby som dokázala vyliezť niektorými úsekmi pohoria. Čoskoro sa mi však podarilo vyjsť po horskej ceste až na hrebeň hory, kde som mala chvíľkový oddych. Dokonca som sa mohla rozhliadnuť vôkol seba, aby som pohliadla na ostrovy. Až tak veľmi sa predsa len nezmenili. Začala som pomaly zostupovať, keď v tom mi do zrakov padol určitý predmet v diaľke na pláni. Tak tu si, pomyslela som si a zaostrila na Wuovu barabizňu v diaľke. Mohla by som sa za ním staviť, už dlho som u neho nebola, no nie? Zoskákala som po posledných skalách dolu a rozišla sa smerom, kde som ho z vtáčej perspektívy videla. Po nejakých zdĺhavých minútach som ho konečne zbadala.
Z poklusu som prešla do chôdze a úplne v pohode podišla k jeho stánku. Očividne sa na moment zastavil, aby si oddýchol, nebol predsa najmladší. "Ti zas?!" vyhŕkol a v očiach sa mu zablyslo. Bol zvyknutý, že som mu zakaždým nechala celý majetok. Očividne som bola jeden z tých vítanejších klientov. "Hm, si predstav. Ako vždy, chcela by som byť lepšia v ovládaní mágie," začala som a naznačila, že peniaze mám. Dosť. "Ak sa osvedčíš, azda ti dám i viac," dodala som a nadvihla zrak, keď sa okamžite začal hrabať vo svojom vozíku. Čoskoro pre mňa vytiahol niekoľko podivných mištičiek a predmetov, ktoré boli asi nejaké kúzelné korienky a kusy mäsa. "Ťi zjesť, moc bude!" riekol a pokýval hlavou. Povzdychla som si. Ak tu umriem, budem ťa do smrti strašiť, pomyslela som si a vzala si k sebe predmety určené na konzumáciu a všetky ich do seba hodila. Zháčila som sa. Chutilo to odporne, ako vždy. Oh bože, teraz by sa mi zišla voda, prebehlo mi hlavou a kývla som Wuovi, že nech si vezme nejakým spôsobom všetko čo mám v úkryte skryté. "Mal by si zmeniť príchute," začala som kritizovať, ale to ma už po hlave trafila nejaká očarovaná palica. "ťi ísť!" zamračene na mňa zahundral. Potichu som si odfrkla a potriasla hlavou, kde ma stále bolelo po náraze. "Fajn," zamumlala som a vybrala sa pomaly preč. To mi bolo toto správanie ku zákazníkom. Avšak, nevedela som sa dočkať, až jeho elixíry začnú účinkovať a ja si budem môcť skúmať moje nové schopnosti.

//Jazero smrti (cez Pityas)

O B J E D N Á V K A:
Inventár: 345 kšm + 4 rubíny + 4 mince
Zmenáreň: 4 rubíny = 40kšm, 4 mince = 160 kšm
Inventár po zmenárni: 545 kšm + 0 rubínov + 0 mincí

Nakupujem:
6. slot na mágiu = 200kšm
element VODA = 180kšm
5 - 10 level Vzduch = 630kšm
2 - 10 level Pavučina = 810kšm
2 - 10 level Voda = 810kšm
6 level Mysl = 90kšm

Cena dokopy: 2720 kšm
Mám zľavy na nákup: 10 %, 40 % a 30 % (ak kukám dobre :D)
Kombinujem ich na finálnu zľavu: 80 %

Cena po zľave: 544 kšm (2720 - 2176 = 544)
Inventár po zaplatení: 1 kšm + 0 rubínov + 0 mincí

Fuuuu hádam je to dobre ._.

Už máš celkově šest magií (element se do nich počítá také), není možné si koupit sedmou

//Hmlisté pláne (cez Zauberwald)

Počasie mi neprialo. Na konci pláne som sa zastavila a dívala sa na rozbúrené more, ktoré mi vôbec nevyhovovalo. Ostrov, ktorý bol severnejšie od pobrežia nebol ďaleko, ale v tomto som si netrúfala tam preplávať. Švihla som chvostom. Potrebovala som, aby sa počasie vyčasilo skôr, než sa vydám na preplávanie tohto prietoku. Povzdychla som si. Tak hádam nabudúce, pomyslela som si smerom k divne sfarbeným stromom, ktoré sa skrývali na obzore za výčnelkom pohoria. Ten ostrov ma zaujímal. Určite sa na ňom nachádzalo niečo epické. Avšak svoj prieskum som si musela odložiť na inú dobu. Otočila som sa teda na päte a vydala sa opäť k lesu. Aby som sa konečne vydala smerom domov.
Listy stromov zmiernili menšie prehánky, ktoré sa kde-tu objavili. Privrela som oči a trošku oddychovala, keď som cestovala. Samota mi vyhovovala. Aspoň som si poriadila svoj chaos, ktorý som mala za posledné týždne v myšlienkach. Oblizla som si ňufák. Čakala ma ešte dlhá cesta smerom na juh. Avšak nemala som sa kam ponáhľať. Les čoskoro skončil a ja vyšla na obrovskej pláni, ktorú som už veľmi dobre poznala. Nakrčila som ňufák, keď mi do neho vletelo niekoľko vôni prvých kvetín, ktoré sa rozhodli privítať jar medzi prvými. Potriasla som hlavou a rozklusala sa. Chcela som to mať z krku čo najskôr, ešte by som náhodou schytala nejakú alergickú reakciu. Uškrnula som sa nad tou predstavou a pohľad stočila k horám.

//Laica Mar (cez Pityas)

Na Lissandru, díky

Zapsáno
Sekretářka říká, že nemáš za co c:

//Bašta (cez Bull Meadow)

Na ňufák mi dopadli ďalšie kvapky vody, padajúce z neba. Zdvihla som hlavu na zamračenú oblohu a sťažka si povzdychla. To nemohlo byť aspoň jeden deň naozaj pekne? Pokrútila som nad tým hlavou a radšej pomaly pokračovala vpred. Bahno na labách mi ani nestačilo zaschnúť ako ho neustále rozmočovala tá otravná dažďová voda. Potrebovala som sa niekde zašiť. Ideálne v nejakej suchej jaskyni, kde budem mať svätý pokoj od celého šíreho svetu a budem môcť načerpať nové sily a očistiť sa od toho blbého bahna. Že mi aspoň za niečo ten výlet stál inak by som bola naozaj nepríjemná. Zistila som aspoň niečo nové, i keď som možno čakala viac než to, čo som videla. No to nevadilo. Bolo to aspoň niečo. Stále som sa mohla radšej nudiť niekde na území svorky, no nie? I tak tam nikdy nikto nebol. Som sa až čudovala, že na nás ešte nikto nikdy nezaútočil. Avšak zo slov Shay bolo zjavné, že nemáme extra vrelý vzťah s Chaosom. Lenže to aai nikto na tomto ostrove. Musela som sa nad tým pousmiať. Aspoň tú vládlo nejaké vzrušenie, keď už inak bol život náramne nudný. Opäť ma pohltila hmla, ktorá nebola tak úplne príjemná. Mala som pocit, že si nevidím ani na špičku ňufáku, nie to, aby som dovidela niekam inam. Napriek tomu sa zdalo, že aspoň počasie tam hore sa trošku unormálnilo. Minimálne som necítila už žiadne dažďové kvapky, ktoré by mi dopadali na telo. Až sa dostanem späť do údolia, budem spať tak tri týždne, pomyslela som si pobavene a zašvihala chvostom. Ak vôbec ešte nejaká svorka existuje. To by nebolo príliš milé zistenie.

//Kvitnúca lúka (cez Zauberwald)

//Mangrovy (cez Močiare)

Nedokázala som opísať ten pocit, ktorý ma naplnil hneď, ako som sa vymotala spomedzi tej spleti stromov a mokrej pôdy. Už mi to celé liezlo hore krkom, ale potrebovala som sa uistiť, že ostrov nikam ďalej nepokračuje. Tak to by sme mali. Teraz by to chcelo dostať sa na ten malý ostrov, pomyslela som si zachmúrene. Oblizla som si ňufák a zašvihala chvostom, keď som pohliadla na sever, kam som sa pomaly blížila. Najradšej by som sa prešla i pohorím, ale to som už videla a vedela, že susedí priamo s oceánom. Švihla som chvostom a pozrela sa smerom na zlatý les, v ktorom som nechala toho idiota Frekiho. Ktovie, ako si asi tak vedie. Možno ho už za tú chvíľu i zožrali, pomyslela som si pobavene. Nečudovala by som sa tomu. Bol dosť svojský.
Radšej som svoje myšlienky smerovala na moje nové objavovanie. Chcela som mať dokonalý prehľad o tom, ako sa krajina zmenila a kde čo bolo. Privrela som zraky a pokračovala po pláni ďalej. Čakala ma veľmi dlhá púť späť na sever. Aspoň som mala čas premýšľať nad svojim životom. V mysli som sa vrátila i k Sarovi. Kde sa tak asi flákal a žil ešte vôbec? Netušila som. Možno ani nežil alebo niekam zmizol. Netrápilo by ma to, ak som mala pravdu povedať. Avšak... malo by ma to trápiť, nie? Stále som bola v týchto vzťahoch nováčik a nerozumela tomu príliš. Každopádne som nechávala možnosť len tak otvorenú. Veď on sa raz ukáže a ak nie, tak nie. Pohodila som nad tým chvostom a zdĺhavo si zívla. Azda si na tom ostrove i oddýchnem niekde. Vyzeralo to, že tam boli i hory, keď som sa na to dívala z diaľky.

//Hmlisté pláne cez Bull Meadow

//Močiare

Keď som pokračovala ďalej, začínala som pociťovať zmenu v poraste. Korene stromov začínali byť vyššie. Podliezla som jeden z koreňov a pokračovala ďalej. Kam to asi tak povedie? zaujímalo ma, keď som zastavila polovicou láb vo vode. Zdalo sa, akoby močiare nemali konca kraja. Normálne som začínala myslieť, že sa hádam tiahnu bohvie ako ďaleko. K tomu, aby som dokázala prejsť pomedzi niektoré vetvy a konáre som musela vynaložiť veľa úsilia. Ešte, že som bola tak ohybná. Chcela by som tu vidieť nejaké vlka ako Freki. By sa zasekol u prvého kmeňu, pomyslela som si a nad touto myšlienkou sa pobavene uculila. Pohla som sa ďalej. Zazdalo sa mi, že som niečo v diaľke zahliadla.
Zastrihala som ušami a pokračovala ďalej. Podliezla som ďalší kmeň a obišla niekoľko ďalších stromov, ktoré mi stáli v ceste. Nakoniec som sa dostala na koniec močiaru. Rozmočená pôda ústila priamo do mora. Vyskočila som na posledný kus pevnejšej pôdy a sledovala more v diaľke. Vzduch, ktorý od neho vial mi čeril srsť. Privrela som mentolové zraky a pousmiala sa. Prírodu som mala neskutočne rada. Nebolo sa čomu diviť, keď to bol môj element. No nič, ďalej to nevedie, pomyslela som si a otočila sa na mieste, aby som sa vydala späť. Mala som čo robiť i na tejto ceste. Všetky korene boli tak blízko seba, že som mala problém sa pomedzi niektoré prepliesť. Zavrčala som. Vďaka mágii sa mi podarilo uvoľniť zakliesnenú labu. Bola som rada, že niečo také ovládam. Čoskoro sa močiare začali zase uvoľňovať. Vydýchla som si.

//Bašta (cez Močiare)

//Zlaťák (cez Baštu)

Vliezla som medzi prvé stromy, kde som sa zastavila a otriasla zo seba všetku vlhkosť, ktorú som na svojej ceste pochytala na seba. Toto počasie je tak hrozná otrava, pomyslela som si a povzdychla si. Oblizla som si jazyk a pohľadom prešla na močiare, v ktorých som sa ocitla. Pripomínali mi... zarazene som ostala stáť a rozhliadala sa okolo seba. Bolo mi to tu nejaké povedomé. To si robíš srandu, prekvapivo som zastrihala ušami. To sa takto divne popresúvali tie kusy ostrovov po náraze? Zvláštne. Otriasla som sa. Táto krajina bola divná. Povzdychla som si. Áno, práve tu som zažila menšie dobrodružstvo, keď som narazila na to monštrum. Azda ma tu zase prekvapí? Teraz som silnejšia, by som ho nakopala do zadku i sama, pomyslela som si a rozhliadla sa, či tu niekde neuvidím niečo podozrivé.
Zhnusene som nakrčila ňufák, keď sa mi podarilo stupiť do bahna. "Prečo sa sem vôbec trepem," preniesla som cez zuby. Bolo to odporné. Ale niečo ma sem tiahlo. Tento kút sa tu nemohol objaviť len tak. Určite v tom bolo niečo viac. Chcela som zistiť, čo je na konci, či tam niečo náhodou ešte nebude. Oblizla som si ňufák a pokračovala ďalej. Predierala som sa pomedzi korene a vetve, brodila sa v bahne. Snažila som sa vyberať si trasu, ktorá nebola tak hrozne na houby. Medzi koreňmi som pátrala po nejakom svetle, ktoré by značilo koniec týchto úmorných bažín. Chcela som vidieť more, počuť šum vĺn, aby som sa uistila, že už nič ďalej nie je. Povzdychla som si. Preklínala som tento nápad, ale nemala som na výber.

//Mangrovy

//Zlatý les (cez Baštu)

Ako som pokračovala z lesu ďalej, zdalo sa, že na oblohe bude svietiť jasné slnko. Lenže čo by čert nechcel, z ničoho nič sa obloha pomaly zaťahovala. Verila som, že je to len prehnaná oblačnosť a čoskoro sa rozplynie. Ktovie, či je rovnaké počasie všade na ostrovoch? Keď neberiem v potaz ľadovú a púštnu časť ostrovov, tam určite nie je to isté, čo aj inde, premýšľala som ďalej, aby som sa trochu zabavila. Čoskoro som v diaľke zahliadla odlesk posledných zatúlaných lúčov slnka, ktoré sa odrážali od menšieho jazera na pláni. Natiahla som krk a pomaly sa tým smerom vydala. Keď som sa k nemu blížila, na ňufák mi dopadla prvá kvapka. Zdvihla som zrak a pozrela sa na oblohu, z ktorej začínali padať prvé kvapky.
Voda mi nevadila. V diaľke som videla i stromy, ktoré by mi mohli poskytnúť akúsi strechu nad hlavou, aby som zas až tak veľmi nenamokla. Síce bola jar, ale ešte stále nebolo úplne najteplejšie. Hádam nedôjde k búrke. To by mi už celkom prekážalo, pomyslela som si a oblizla si ňufák. Strihla som ušami a podišla k jazeru. Lesklo sa, ale nie tak veľmi, ako keby bolo jasné počasie. Sklonila som hlavu k hladine a začala piť vodu. Hltavo. Oblizla som si mokrý ňufák, keď som uhasila smäd. Voda mi stekala z papule a dopadla späť na hladinu. Potriasla som hlavou a vydala sa nakoniec k stromom. Kožuch mi za tú chvíľu už celkom slušne navlhol. Zdĺhavo som si zívla. Po ceste by som si mohla i niekde oddýchnuť. Ešte furt ma čakal i ten malý ostrov, na severe, ktorý som zahliadla keď som putovala zasneženou krajinou.

//Močiare (cez Baštu)

//Hmlisté pláne (cez Bull Meadow)

Čoskoro sa pomedzi hmlu na obzore objavili prvé siluety stromov lesu, ku ktorému sme smerovali celú našu cestu. Oblizla som si ňufák a švihla chvostom, čím som rozvírila hmlu okolo seba. Takže tu kedysi sídlil Daén? Zaujímavé, oni naozaj nemajú dobrý vkus na výber územia, pomyslela som si a pokrútila nad tým hlavou. Bolo to hrozne vtipné. Ktorý vlk by dobrovoľne žil na otvorenom priestranstve? Pokrútila som nad tým hlavou a zdĺhavo si vydýchla. Čoskoro hmla úplne zmizla a pred nami sa rozprestrela pláň. Veľká pláň. Oblizla som si ňufák a premýšľala, či by som si po ceste niečo neulovila. Mala som celkom hlad. Avšak, sama som si na nič extra netrúfala. Možno keby som sa vrátila do svorky, mohli by sme ísť na svorkový lov? To by bolo fajn.
Aspoň v niečom by som sa konečne uvoľnila a možno i vcelku zapadla medzi ostatných vlkov. Už aby sme tam boli, pomyslela som si a pohľadom sledovala pohorie, ktoré sa zatáčalo okolo ostrovu. Avšak, keď sme skoro boli u lesu, pohľad som stočila smerom ku koncu pohoria. Nastražila som uši. Ostrov pokračoval ďalej, viac, než predtým. Pomaly sme prešli medzi stromy, ktorých zlaté listy boli vidieť široko ďaleko. "Tak, keď pôjdeš hlbšie do lesu, narazíš na ich územie," vysvetlila som mu a zašvihala chvostom. "Nechám ťa tvojmu osudu," odvetila som pobavene a privrela oči. "Potom mi o tom porozprávaš. Rada som ťa stretla, Freki," rozlúčila som sa s čierno-bielym vlkom a rozišla sa preč. Kývla som mu hlavou a rozklusala sa pomedzi stromy ďalej, až kým som z lesu nevyšla von.

//Zlaťák (cez Baštu)

//Kvitnúca lúka (cez Zauberwald)

Vkĺzla som medzi stromy, pohľadom prechádzajúc po divných kmeňoch stromov, ktoré boli typické pre tento zvláštny les. Zaujímalo ma, čím to bolo spôsobené. Chápala som, že z pôdy dýcha mágia, ktorá bola extrémne silná, ale i tak to bolo zvláštne. Pretože som videla v krajine len niekoľko miest, kde by to bolo tak intenzívne. Možno i nejaké nové územia sa objavili po tom náraze? prebehlo mi hlavou, keď som si prezerala nafialované listy jedného zo stromov, popod ktorý sme prechádzali. Strihla som ušami a pohľadom prešla na Frekiho, ktorý ma mlčky nasledoval. "Už nie sme ďaleko od zlatého lesu, kde sídli svorka. Budeš si ich môcť preskúmať, či sú vhodní tvojho prijatia," riekla som pobavene a zašvihala chvostom. Lesom sme prešli pomerne rýchlo. Čoskoro nás pohltila hmla, ktorá pokrývala pláne.
I ja sama by som sa mala vrátiť domov, eh... domov, pomyslela som si a švihla chvostom. Nevedela som, či tomu miestu tak môžem hovoriť. Nebol to ani len les, len hlúpe holé trávnaté kopce s údolím, v ktorého srdci sa črtalo jazero. Úplne typické prostredie pre vlka, všakže. Privrela som oči a povzdychla si, keď som nad tým nemohla prestať premýšľať. Potrebovala som sa odpojiť od Frekiho, aby som mala trošku pokoj a mohla si utriediť svoje myšlienky v ktorých som mala dobrý chaos. Oblizla som si bledý ňufák. "Ja sama sa tiež vrátim na územie tej mojej. Ak ešte nezabudli, že tam vôbec patrím," riekla som nakoniec a zašvihala chvostom, keď som preskočila jednu skalu, ktorá sa na mňa vynorila v hmle. Šla som stále na juh, kde sa mal les nachádzať, aby sme sa vôbec vynorili z tejto hmlistej pláne.

//Zlatý les cez Bull Meadow

//Poprosím teda zapísať tie 3 rubíny, mincu a 12 percent do lovu. Náramok poprosím nezakreslovať, by sa nehodil, ďakujem :)

Zapsáno