Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Našľapovala som po lese a dívala sa pred seba. Vĺčatá sa bavili medzi sebou. Vyčkávala som, ignorujúc poznámku Niyari. Niektoré jedy neboli tak prudké, niektoré nespôsobovali smrť. Ale na to bola príliš mladá, aby to pochopila. Sama musela viac cestovať a poznávať svet. Zbierat nové znalosti a podobne. Pokračovali sme po hraniciach, nikoho som tu však necítila. Aspoň v miestach, ktorých sme sa pohybovali. Od mora pravdepodobne nikto nepríde, ale i tade som sa chcela íst radšej prejsť. Len tak pre istotu. Co ak by tu vyplavilo nejakého nováčika? Ktovie. "Hm," zadumala som sa nad tým a premýšľala... "Pôjdem sa prejsť i po zvyšku územia. Môžete ísť so mnou ak chcete," riekla som smerom k nim, ale či ma budú nasledovať, to bola ich vec. Pokývla som hlavou a pohliadla na oboch. Chcela som niečo povedať, ale napokon som to nechala tak. Rozišla som sa do hlbín lesa pomalým krokom, čiže ma mohli velmi lahko dobehnut

//pokojne sa oddeľte alebo icte za mamčou... pomalé tempo mi nevadí na nej xdd

Privrela som oči, keď som sa pozrela na Niyari. Hrozbu v kvetinách nevidela. Ja však áno. A oprávnene. "Existujú kvetiny, ktoré ťa dokážu zabiť len tým, že sa ich dotkneš, či nadýchneš ich vône. Môžu otráviť aj vodné zdroje a potom umrieme na smäd. Môžu otráviť biom lesa... trávu, stromy... lesná zver sa tým nakazí a pomrie. Sú to prehnané závery, ale nie nereálne," riekla som. Možností, ako by kvetiny vedeli byť nebezpečné, bolo mnoho. Nastražila som ušiská a zadívala sa niekam medzi stromy. Premýšľala som, kedy sa asi tak Vino vráti. Vedela som, že do prvého snehu to nebude. U toho som počúvala odpovede mojich mláďať na otázku, ktorú som im položila. "Hm, v poriadku. Až odíde zima, azda by ste sa mohli pozrieť i po Wuovi alebo zájsť do svätyne. S pár mincami a kameňmi dosiahnete oveľa väčších a lepších výsledkov. Hlavne rýchlejšie. Mala by som mať nejaké, čo som kedysi našla, ešte niekde odložené," dodala som a nejako sa vyhýbala dôvodu, prečo som na ne vlastne tlačila, aby zosilneli. Museli sme mať silných členov svorky, keď už sme s Vinom čakali ďalšie prírastky, o ktorých som potrebovala informovať i svoje mláďatá. Nejak.

Meno vlka: Sillarei
Počet príspevkov: 26
Postavenie vlka: kappa
Povýšenie: -
Funkcia vlka: liečiteľ (stále nezapísané :()
Aktivita pre svorku: Naučila sa nové liečivé rastlinky (z herbáru) a naviazala kladné diplomatické vzťahy s Daénom.
Krátke zhrnutie: Putovala so synom alfy daénskej svorky, s ktorým nadviazala priateľský vzťah. Dostala pozvanie k nim do lesa, rovnako ako on k nim. Spolu s ním videla svet, preskúmala ďalšie zákutia. Následne stretla Ahvu, ktorý jej rozšíril vedomosti o liečivých i ďalších rastlinkách z herbáru.

Meno vlka: Gabriel
Počet príspevkov: 16
Postavenie vlka: sigma
Povýšenie: -
Funkcia vlka: -
Aktivita pre svorku: Vzdeláva sa, aby bol riadnym členom a nie len vĺčaťom! Taktiež verbuje Keijiho.
Krátke zhrnutie: Stretol Alduina, ktorý mu povedal o mágií viac a o Chaose i o ostrovoch. Následne narazil na Keijiho, ktorého verbuje do Zlatej tým, že ho skúša, či je riadny vlk (či vie loviť, bojovať...).

Meno vlka: Tiara
Počet príspevkov: 7
Postavenie vlka: delta
Povýšenie: -
Funkcia vlka: priezkumník
Aktivita pre svorku: -
Krátke zhrnutie: Šla na priateľskú návštevu do Alatey, aby udržiavala dobré vzťahy medzi svorkami.

Meno vlka: Zeiran
Počet príspevkov: 78
Postavenie vlka: beta
Povýšenie: odmena za povýšenie 30 kšm +3% na kšm = 33 kšm
Aktivita pre svorku: Zoznamoval sa s členmi (Iridan, Rhys), zisťoval o situácií v Zlatej svorke a získal i pozvanie k nim (nikto nič netušiť), plus získal i nové info o neznámej rastline.
Krátke zhrnutie: Po objavení úkrytu so Scalliou, si vyznali city, ktoré k sebe prechovávali už niekoľko mesiacov. Následne sa vydal prečistiť si hlavu, kedy narazil na Iridana, ktorému ponúkol tréning, rovnako ako neskôr i jeho sestre. Zoznámil sa s nimi viac, zistil, aké majú plány do budúcna a čo si myslia o aktuálnom chode spoločenstva. Napokon sa vydal preč, narazil na obchod, kde sa zlepšil vo svojej schopnosti - premene. Následne zamieril špehovať svorku v horách, ale narazil po ceste na Ellie a Ahvu. Vďaka spoločenstvu a tomu, že nepáchne po svorke, získal dôveru od Ahvy a i pozvanie k nim do svorky, čo určite využije na interné špehovanie. Po ich rozlúčení sa vydal k okoliu zlatej, kde narazil na podivný úkaz - kytku Váčkovka.


Meno vlka: Riveneth
Počet príspevkov: 8
Postavenie vlka: sigma
Povýšenie: - (yet)
Aktivita pre svorku: Verbuje Wissa.
Krátke zhrnutie: Riveneth je už nejaký čas s Wisseofom, ktorého spoznala už skôr. Jeho názory a schopnosti sa jej vidia ako prospešné pre Chaos. Bez toho, aby mu zdelila, kam patrí, si ho skúša a pomaly sa jej osvedčuje, že by ho vzala i k nejakej bete/alfe, aby si ho preveril sám.

Meno vlka: Neith
Počet príspevkov: 8
Postavenie vlka: sigma
Povýšenie: -
Funkcia vlka: - /písala som o diplomata/
Aktivita pre svorku: šírila o jej povedomí Nyctey
Krátke zhrnutie: Vydala sa na prieskum okolia jej domova, aby mala prehľad. Narazila na Nycteu, s ktorou následne pokračovala v prieskume. Stretla Wua, kde nakúpila a prijala svoj osud životu na ostrovoch s novým vzhľadom. Následne po rozdelení od Nyctey narazila na Ksadira a potom sa vydala na cestu späť k oáze.

V Ý P L A T Y ~ O K T Ó B E R
Prosím vyplňte nasledujúce kritéria nižšie do komentárov pod tento príspevok, ďakujem!

Meno vlka: Marek
Počet príspevkov: herné príspevky za obdobie 1.10. - 31.10. 2022
Postavenie: aktuálne herne odohrané postavenie
Povýšenie: Ak ste boli tento mesiac povýšený a máte to herne zahraté, môžete si napísať o jednorázovú odmenu...
Funkcia: aktuálna herne pridelená funkcia / funkcia, ktorú by ste chceli pre vášho vlka
napríklad -> lovec / chcel by som byť lovcom
Aktivita pre svorku: Čo ste pre svorku urobili? Zachránili ste niekoho? Zdieľali ste užitočné informácie s členmi? Plnili ste svoju funkciu? (napr. ako lovec som ulovil srnu pre celú svorku)
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): všetko čo ste za tento mesiac stihli zažiť
Questy svorky: -individuálna položka-

Čas máte podľa nových pravidiel do polnoci 19. 11. 2022

Strihla som uchom a ako som postávala v poli kvetín, otočila som sa na Zinka, ktorý sa tu zas objavil z ničoho nič. Informoval ma o kvetine, ktorá sa mi tu rozliezla a bolo očividné, že nebola miestna. Privrela som oči. "Ďakujem za informácie," riekla som a pozrela sa na Niyari, ktorá ho informovala o tom, že Medunka prišla s ňou. Bola som rada, že Nuntis bola ošetrená a i to, že sa bude venovať ďalšiemu robeniu liečivých prípravkov. Pokývala som hlavou a sledovala ho, ako pokračoval ďalej za Trezalkou a Rianom. "Budeme si musieť dávať na tú kvetinu pozor, to áno. Pokiaľ dokáže pracovať s miestnou mágiou a energiou... nemusí to mať len kladné stránky," skonštatovala som napokon, keď som odtrhla pohľad od trojice obďaleč a venovala sa späť svojmu potomstvo. "Poďme sa pozrieť, či sa nerozšírila i niekde inde po území," navrhla som a nechala vĺčatá, aby sa medzi sebou porozprávali o Medunke na ktorú sa pýtal Tebeth. "Ako si vediete s osvojením svojich elementov?" opýtala som sa po chvíli, keď sme prezerali hranice územia. Bolo očividné, že ma bude zaujímať, ako sú na tom moje deti so zlepšovaním schopností. Boli už dosť starí, aby som im pridelila ich funkcie vo svorke, čo však znamenalo, že musia začať na sebe pracovať ešte tvrdšie než doteraz. A tak som pootočila hlavu, aby som na nich pohliadla a nadvihla obočie.

//úkryt

K Y T K A D Ú H O V Á

Vyšli sme z jaskyne a zamierili k hraniciam, okolo ktorých sme sa plánovali prejsť. Už z diaľky nás však vábila veľmi príjemná vôňa, ktorú som sa rozhodla nasledovať. Zazrela som na jednom mieste Riana s Trezalkou, na ktorú som mala ťažké srdce. Lenže neriešila som ich dvoch. Môj pohľad spočinul na rastlinách, ktoré sa medzi stromami začali rozťahovať. Ich podivný zjav, ktorý hral v rôznych farbách, nebol tým najpodivnejším, čo ma na nich zaujalo. Stiahla som uši vzad a pozrela som sa na Tebetha s Niyari. Ich nadšenie pre kvety nebolo najväčšie, no ja samotná chcela prísť na to, čo je táto kvetina zač. Nič takéto som doposiaľ veru nevidela a to som tu už toho videla mnoho. “Počkajte,“ povedala som smerom k vĺčatám a privrela zraky. Pozrela som sa na kvetiny, ktorých kolobeh života bol pomerne zrýchlený. “Prečo v mojom lese?“ zabručala som ku kvetinám a mierne cúvla. Pohľadom som hľadala bohov, ktorí by za tento úkaz mohli. “Nero? Iris?“ riekla som do povetria, ale nikto sa mi neozýval. I tak som neverila, že by za toto neboli zodpovední práve oni dvaja. Minimálne jeden z nich. Zamračila som sa. Nepáčilo sa mi, že sa mi tu dial tento úkaz. “Čo myslíte, že to spôsobuje?“ opýtala som sa svojich mláďat a prechádzala hore dole okolo tejto fatamorgány, ako taký tiger zavretý v klietke. Natočila som hlavu na stranu. Poniektoré rastliny prestali s ich kolobehom a len tak... sa kývali vo vetru. “Stárnutie ustáva, nerodia sa žiadne nové, ani sa neobnovujú,“ skonštatovala som nahlas a prešla si jazykom po tesákoch. Mala som plno otázok, ale najskôr som potrebovala zistiť, čo sa to tu vlastne stalo.
“Nie, že sa ich dotknete, pestrofarebnosť neveští nič dobré,“ upozornila som svoje vĺčatá a privrela očká. “V prírode pestrofarebné stvorenia, či rastliny ukazujú len svoju toxickosť. Tie najkrajšie veci dokážu najefektívnejšie zabíjať. Nenechajte sa preto oblafnúť. Táto rastlina je neznáma a už na prvý pohľad je jasné, že je magická,“ dodala som a zamračila sa. Samozrejme, že išlo o nejaký druh mágie, pretože toto správanie... rastliny nebolo normálne. Možno nebola jedovatá, ale mala v sebe nejakú účinnú látku. “Pamätáte ako som vám hovorila o violke? Blokovala mágie. Možno práve táto mágie vzbudzuje vo vlčom tele. Ale neviem, či by som to riskovala. Nevyzerá, že by mala nejakú mágiu, o ktorú by som stála. Videli sme, že časový cyklus je urýchlený a znovu vstáva z popolu ako moje fénixy,“ pokračovala som vo svojich úvahách a prešla o pár krokov ďalej. Kvetiny už všade prestali svoj cyklus robiť. Len sa čneli v celej svojej kráse. “A teraz to ustalo. Všade. Zaujímavé. Čo to asi spôsobilo? A teraz už sa neobmieňajú? Myslíte, že keby teraz nejaký kvet vytrhneme, tak sa opäť v tom mieste zjaví nový puk? Kto to chce vyskúšať?“ opýtala som sa do éteru a uškrnula sa. Mala som trochu nálady na to experimentovať. Zastrihala som ušami a odfrkla si. Kvetina voňala skutočne pekne, len čo bola pravda. “Vôňa je rovnako lákavá ako jej vzhľad. Hm. Ale či aj chuť? Efekt ma však mierne desí,“ premýšľala som na hlasu a potriasla hlavou. Mala som mnoho myšlienok, ktoré mi behali hlavou, ale nie všetky som vyslovovala nahlas.
Niečo ma v tom napadlo. “Myslíte, že jej pôvod je ostrovný? Predstavte si, že som ju tu nikde ešte nikdy nevidela a to som prešla celé ostrovy niekoľko ráz v rôznych ročných obdobiach,“ poznamenala som a zamávala chvostom zo strany na stranu. Hm. Zachmúrene som si sadla na zadok, aby som tu nepochodovala hore dole ako taký netrpezlivý vlk. To som rozhodne nebola! Len som potrebovala trochu rozprúdenia krvi, aby sa mi lepšie myslelo. “Od kedy som sa tu ocitla, je mi jasné, že existuje mnoho svetov. V jednom z nich som sa už ocitla pred nejakým časom. A aj v ďalších... ale... mohla by pochádzať z nejakého iného sveta? Hm. Možno cestovanie medzi nimi nie je tak náročné ako sa zdá. Je potreba len portálu, ktorý ju prenesie sem. Alebo niekoho? Na toto by mali odpoveď bohovia, ktorí nás však ignorujú. Také typické pre ich lenivé zadky. Vedia sa kašľať do našich životov len vtedy, kedy to vyhovuje ich spráchniveným packám,“ povedala som a mierne sa nad tým i rozčúlila, no nechala som to tak. Zavrtela som hlavou a povzdychla si. Zase som sa začala venovať skôr účinkom tej rastliny. Nie jej pôvodu, za ktorým určite stáli bohovia a neexistuje nič, čo by ma od tejto myšlienky odhovorilo!
“Máme tu mnoho mladých a hlúpych vĺčat, ktoré by mohli tie rastliny ochutnať. Nebola by to zodpovednosť svorky, ale rodičov... ak by sa ukázalo, že je rastlina jedovatá. Ale ak by sa preukázal opak... aspoň by sme vedeli, aké má účinky. Nie je to však mierne... nemorálne? Hm? Možno trochu však,“ riekla som do éteru a ani nijak nechcela od svojich vĺčat odpoveď. Bolo mi jasné, že takto bezcitne som sa nemohla stavať k nikomu. Ani keby šlo o veveričku. Išlo by však o nejaké vyššie dobro, ktoré by sa týmto naplnilo, no nie? Povzdychla som si a pousmiala sa nad tým. Nie, takto som nad tým skutočne nemohla premýšľať. Nebolo to na mieste. Zívla som si a nechala to tak. Experimentovať na vĺčatách som skutočne nemohla, i keď by mi to asi ani tak nevadilo. “Prekvapuje ma však, že mi o nej ešte nikto nepovedal. Akoby ju ešte nikto nikdy nevidel. Zvláštne. Ani som o nej nepočula. Ako by ste ju pomenovali vy? Mne pripomína dúhu alebo rybu, ktorej šupiny sa lesknú pod lomom svetla. No keď sa zadívam na jej zelený stred... akoby to bolo... oko? Nie. Pestrofarebná kvetina, ktorá umiera a rodí sa ako fénix. Hm. Ako by sme ju pomenovali, keď už tu vyzerá, že bude rásť? Pestrec okatý? Vtipný názov no nie?“ uškrnula som sa nad tým a povzdychla si. Na vymýšľanie názvov som nikdy nebola. Tak či onak bolo dôležité, aby sa k tej kvetine nedostalo mnoho vlkov. Hlavne tých, ktorý by jej kvety mohli požrať. Ešte by sa otrávili a čo by som s tým potom ja robila? Určite by som tu nekriesila polku svorky, na to som nervy nemala. Ale aspoň Zinek by sa mohol činiť, len čo je pravda. “Mali by sme prezrieť i zvyšok hraníc, či ich tu nie je viac, podobných kvetín, nech vieme, či nejde o nejakú inváziu alebo niečo. Nechcem, aby mi to tu vlci požrali a začali z nejakého dôvodu urýchlene stárnuť,“ povedala som smerom k Tebethovi a Niyari a kývla hlavou, aby sme sa opäť dali do kroku. Nech sa nepovie. Pri tom som stále premýšľala nad tou rastlinou. Ešte toľko som chcela o nej popremýšľať, aby som zistila, čo je vlastne zač. No bolo to zbytočné. Potriasla som hlavou a pokračovala v ceste, aby som sa uistila, že tu nikde inde už nie je.

Pozrela som sa na syna a pokývala hlavou. Až na fakt, že som nechcela túto rodinnú idylku rozpúšťať príliš skoro. Napadlo ma preto, že by bolo fajn, keby sme sa spoločne vydali na prieskum. "V poriadku, ale Tebeth, pôjdeme s tebou. Trocha pohybu nikomu neuškodí," riekla som a prezrela si ich oboch. Chcela som s nimi chvíľu byť, pretože čím budú väčší a starší, tým ten čas bude minimálnejší. "Poďme pomaly," navrhla som im obom a kývla hlavou, aby sme sa dostali z výklenku dole do sály. Po ceste som mohla pohliadnuť na fosforeskujúce huby. "Hm, mimochodom, nedávno som zistila, ako sa prezýva táto rastlina. Lumina jaskynná. Ale nemyslím si, že okrem schopnosti vyžarovať svetlo, je schopná i niečoho iného," povedala som im obom a potom pomaly nasledovala cestičku smerom von z úkrytu. Po očku som sa zadívala i smerom k Zinkovi, jeho dcére a Nuntis. Boli v poriadku. Všetci.

//územie

Nezdieľala som s ňou rovnaký názor. Predsa len i ja som od rozpadu a počiatku tejto svorky, jej názov nijak nevyslovovala. Nevnímala som ju ako to, čím bývala, ale starí členovia mohli u jej názvu nájsť útočisko, aby sa psychicky nezrútili. No nikdy som ju oficiálne nepomenovala, ani by nikto nikde nenašiel žiadnu známku, kedy by som ju nejak nazývala, než bola "svorka". "Do jeho hlavy mu nevidím," riekla som na slová Tebetha, i keď v mojom poňatí to vyznelo až prehnane vtipne. Mláďatá však netušili, že práve túto schopnost ovládam, preto to bolo skôr humorné len pre mňa samú. "Nechám tomu voľný priebeh, zatiaľ. Minimálne niektoré z jeho potomstiev, majú rozum a ako také slušné zásady správania," riekla som a dala im nádej. I keď bolo pravdou, že mi ich aspoň prišiel ukázať, i keď mierne netradične. To isté sa nedalo povedať o druhých... "Hm, dcéra álf..." v mysli mi vyskočili súrodenci Azraela. Ale bolo pravdou, že mohol mať aj viac vrhov než bol ten. Prišlo mi však fajn, že putoval s niekým starším a skúsenejším. Pokývala som hlavou. "To je dobrý plán," pritakala som a prešla si jazykom po tesákoch.
"Už ste dosť veľkí na to, aby ste oficiálne mohli plniť nejakú z funkcií, ktorá by bola prospešná pre svorku. Vzhľadom na vaše zámery a doterajšie prejavy... si myslím, že bude najvhodnejšie, keď sa ty, Tebeth, zhostíš role hraničiara. Tvojou úlohou by bolo obchádzať hranice a strážiť územie nie len pred cudzími vlkmi, ale i predátormi, ktorí by sem mohli zavítať. Niyari, tvojou rolou by bol priezkumník, rada cestuješ a hádam zo svojich ciest prinesieš množstvo informácií, ktoré budú pre svorku prospešné," riekla som a pokývala hlavou. "Napríklad o miestnej flóre. Sama mám nejaké znalosti, o ktoré by som sa rada podelila a bola by som rada, keby ste ich medzi členami svorky šírili, nech sú znalejší," pokračovala som a premýšľala, o akej rastline by som im mohla povedať. Napokon som sa rozhodla a vytvorila ilúziu violky. "Táto rastlina, violka pichľavá, ktorá rastie na lúkach, dokáže pri spracovaní, či pozretí blokovať vlkove mágie. Skutočne pozoruhodná rastlina, ktorá by sa hodila v prípade nejakých konfliktov," riekla som a pousmiala sa. Privrela som zraky a pozrela sa na nich oboch, či chápu, čo som im teraz povedala. Na jednu stranu si mohli povedať, načo im sú nejaké byliny, ale boli to skutočne zaujímavé informácie, ktoré sa im budú v budúcne hodiť. Rovnako ako zvyšku svorky.

Pozrela som sa na Niyari a pokývala hlavou. "Podľa mojich informácií, ktoré nám povedal Zinek, sa svorka volá Alateyská. Názov však nie je dôležitý, pokiaľ nepoznáme ich filozofiu a zámery," riekla som a povzdychla si. No pokiaľ tam prijal toľko vĺčat a predtým kotnú tulačku... Privrela som oči. Takéto rozhodnutie bolo určite viac než dosť hlúpe. Hlavne, keď to muselo byť pred zimou, čo som usudzovala z veľkosti mladých. Strihla som uchom a v tom sa v diere objavil i Tebeth. Kývla som mu hlavou. Na môj vkus bol preč krátko, bo bola som zvedavá, či niečo skutočne zažil alebo sa len flákal po okolí pár dní. "Zinek, náš liečiteľ, sa od minulej zimy konečne ukázal medzi živými a doviedol si svoje potomstvo, ktoré je momentálne členmi svorky v horách - Alatey. Predpokladám, že sa tu nezdržia dlho a pokiaľ áno, budú sa k nám chcieť pridať. Nepáči sa mi to o nič viac než tebe, ale vĺčatá za rozhodnutie svojho otca nemôžu," povedala som jednoducho. Napokon som však stočila tému k tomu, aby som zistila, odkiaľ vlastne prišiel Tebeth. "Niyari som sa už pýtala, ale čo ty? Aké boli cesty?" riekla som a nadvihla spýtavo obočie. Chcela som skutočne vedieť, či aj niečo videl alebo sa fakt tuto za rohom flákal.

"Baví ťa cestovať a skúmať ostrovy, Niyari?" opýtala som sa jej na rovinu na jej otázku. Chcela som vedieť, aký je na to jej názor. Predsa len, bola by celá po mne v tomto, keby s mojou otázkou súhlasí. Aspoň by som vedela, ako jej vyhovieť a dovoliť jej spoznávať svet mimo územia svorky. "Hm, väčšina vĺčat prišla s jej otcom neohlásene sem. Určite by tu našla nejakých svojich súrodencov. Z toho, čo som pochopila... Zinek, náš liečiteľ si so svojou partnerkou spravili niekoľko potomkov, ktorých uchýlila práve svorka v horách. Je možné, že tu na nich budeš narážať častejšie, ak budú liezť za svojim otcom alebo tu rovno niektorí ostanú, pokiaľ je im v horách príliš chladno," riekla som jednoducho a mykla ramenami. "na Zinka si mohla naraziť, keď si prišla do jaskyne. Liečil práve Nuntis, ktorá sa zranila na love," dodala som a kývla smerom k otvoru, ktorý viedol dole, odkiaľ vanula i vôňa byliniek. Počula som i tlmené hlasy, čo bolo dobré znamenie. Nuntis bola v poriadku. "Áno, narazila si na neho počas svojich ciest?" opýtala som sa a nadvihla spýtavo obočie.

Pokývala som hlavou a privrela oči. Na jej otázku som jej odpovedala jednoducho: "Otec plní niečo veľmi podstatné pre svorku. Do jari by sa mal vrátiť. Tebetha som taktiež poslala do sveta, aby trochu okúsil život a spoznal ostrovy. Svoje povinnosti a lojálnosť voči svorke si plnil až príliš dobre. Nechcela som, aby tu strávil celý život a zarástol machom, keď je ešte mladý." Švihla som chvostom a premerala si ju pohľadom. Vyrástla. Ale stále jej chýbala disciplína, akou ovplýval Tebeth. Pravda. Bola väčším vĺčaťom, než kedy on bol. Bude jej trvať dlhšie, kým z toho vyrastie. Snažila sa. To sa jej nedalo uprieť. "Hm, vážne?" riekla som skôr rečnícku otázku a zamyslela sa. Pokiaľ tam Vino príde a nikoho tam nenájde... jeho cesta bude mierne zbytočná. Azda len Niyari s Meduňkou nepočkali dostatočne dlho na to, aby k nim vôbec niekto prišiel. Hory sú rozsiahle. Isto cesta naprieč nimi nie je lusknutím prstov. "V poriadku. Jej súrodenci prišli už pred ňou. Otca má v jaskyni tiež. Teraz je tu na jeho zodpovednosť. Isto jej aj pomôže, nemusíš sa o ňu strachovať," riekla som, aby som Niyu upokojila, že jej zranenie nebude určite smrteľné a čoskoro sa jej pomoci dostane. Radšej som počúvala jej ďalšie slová. Aby mi popísala, čo vlastne ešte zažila. Prikývla som. "Portál. Zaujímavosť tohto sveta. Je možné prostredníctvom nich prechádzať nie len do iných častí ostrovov, ale i iných svetov. Sama som bola toho svedkom niekoľko ráz. Obchodník občas ponúka i predmety, ktoré dávajú možnosť i vlkovi takéto portály na inú časť ostrovu, vytvárať," vysvetlila som jej a odkašľala si. Z môjho posledného prenosu vlkov a jeleňa do jaskyne som sa poriadne unavila. Portály skutočne neboli sranda.

Driemala som. Bola som unavená a cítila som slabosť, ktorá sužovala moje telo. Potrebovala som viac oddychu, než som svojmu telu dopriala po toľkom využití magických schopností. Zastrihala som ušami a pootvorila zelené oči, aby som pohliadla na vchod do jaskyne. Niyari sa konečne dovalila domov a podľa pachu som usúdila, že nebola sama. Avšak z nejakého dôvodu som cítila podobnosť v pachu s ostatnými vĺčatmi, ktoré sa tu ukázali. Koľko ich ešte preboha tam vonka mal? Ktoré nedoviedol sem? Povzdychla som si a zavrela zas oči. "Niyari," zabručala som a ešte na chvíľu si užívala trocha pokoja. Než som otvorila oči zas a zdvihla hlavu, aby som si trochu dôstojnejšie ľahla. Teplo z Vinovho kožuchu už bolo dávno fuč. Vydal sa na svoju púť skôr, nech to stihne kým sa mladé narodia? Ktovie. Aspoň druhý vrh by sa patrilo, aby sa mu venoval už od mala. Zastrihala som ušami a pozrela sa na Niyu, ktorej som kývla, aby vošla dnu. "Nie si po ceste unavená, hladná? Dole je uložená mršina jeleňa. Čoskoro zvyšok členov dotiahne aj jelenicu," riekla som a prešla si jazykom po tesákoch. Ja som vlastne z neho tiež nejedla. Ach. Aký som to bola len anorektik. "Aké boli cesty?" dodala som a nadvihla spýtavo obočie, aby mi niečo povedala o tom, čo tam vonku zažila. Predsa len som ju od jari nevidela poriadne.

Bla, bla, bla. Vino mal stále nejaké argumenty, aby hľadal vinníka svojich neskorých návratov. "Bolo by však milé, keby si to stihol, než napadne prvý sneh. Na zimu by si sa tu zišiel, ale zvládnem to tu i bez teba, ak ti to bude trvať až do jari," riekla som a uškrnula sa. Rada som ho provokovala, pretože sa dal vytočiť pomerne jednoducho. Strihla som uchom a privrela oči, keď sme sa bavili o partneroch našich detí. "Pokiaľ by bol tulák ich hodný, predpokladala by som, že sa k nám eventuálne pridá. Nerada by som len, aby sa zbehli s kade kým. Nebudem menovať príklady, ale určite ťa nejaké napadnú," dodala som a zamračila sa. Aspoň mne vybehli hneď kdejaké mená existencií, ktoré som skutočne nemusela ani cítiť.
V ďalšej časti sme sa dostali bez problémov k prirodzenému aktu, ktorý nebol nijak silený. I keď sa náš vzťah mohol zdať umelý a nasilu. Fungovalo to medzi nami v podivnej harmónií, ktorá sa tentoraz i bez omamných psychadelík podarila spojiť naše gény. Bola som na naše potomstvo v tomto vrhu zvedavá a reálne by som uvítala, aby bolo ešte vydarenejšie než to prvé. Napokon som zaspala a bokom sa u toho natlačila na Vina. Predsa len už bolo chladno a takto sme si spoločne zvyšovali teplotu tela.