Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Pretočila som očami. Samozrejme. Výhovorky. To bolo tak typické pre túto samčiu rasu. "Mal by si navštíviť Wua a zistiť, či nemá niečo podobné ako môj prsteň. Urýchlilo by ti to aspoň ten návrat domov," riekla som a zamračila sa. Teleport bol skutočným uľahčením života, len čo bola pravda. Povzdychla som si a pozrela sa niekam do úkrytu. Premýšľala som, ako je na tom Nuntis a či jej Zinek pomohol. "Prosím?" otázala som sa a otočila sa na Vina. Akože babička? "Na vzťahy majú ešte čas. Hlavne neviem, či by nebolo najlepšie, keby si našli niekoho v ostatných svorkách. Diplomatické vzťahy sa vždy nájdu. Prípadne i tu... ale tu príliš veľa mladých vlkov nie je. Ani vhodných ich kvalít," riekla som napokon a zamračila sa. Vedela som, že moje vĺčatá na niečo ako city nie sú príliš priľnuté. Chápali tomu, že výber rozumom je vo všetkom najlepší. Preto som sa nebála, že by sa mi tu ukázali náhodne s nejakým "kamarátom", ale najskôr sa ma opýtali na názor a či im dám vôbec nejaké požehnanie. Na moju vtipnú poznámku reagoval inak, než sa dalo čakať. Nadvihla som spýtavo obočie. "Chceš mať viac otrokov, áno? S Frekim ste tak podobní občas," povzdychla som si a pousmiala sa. "Bola by som však rada za kvalitnejšiu spoločnosť. Ako sa hovorí, keď si niečo neurobíš sám, tak to nikdy nie je poriadne," skonštatovala som a povzdychla si. Členov som prevychovať nedokázala, ale svoje potomstvo som vychovať ku kvalitným jedincom mohla. Vydýchla som si a pozrela sa na Vina. Nevadilo by mu to, nevadilo mu nič. Strašné. Ale v tomto sme sa mohli zhodnúť. Rada by som sa k tomu vrhla čo najskôr, nech sa môžem prespať. I on musí čoskoro vyraziť na cesty, aby sa stihol vrátiť aspoň počas zimy! A nemohla som si klamať. Nebolo to len čisto z rozumu, mala som ho rada svojim spôsobom. Bolo to však veľmi náročné, vzhľadom na moje zázemie, výchovu a filozofiu, ktorej som bola učená.

Nadvihla som obočie a pozrela sa na neho. "Nemáš svoje úlohy plniť dve ročné obdobia," opravila som ho a uškrnula sa. Bolo to s ním vždy zdĺhavé. Všetko mu trvalo hrozne dlho a keď už niekam odišiel, vrátil sa pomaly ďalšiu zimu. Ale... nejako som si na to začala zvykať, i keď som mu za to musela furt vyčistiť žalúdok! "Nie," riekla som a následne dodala: "A vĺčatá sú ešte príliš mladé na to, aby chápali určitým povinnostiam a jednali správne." Mykla som ramenami. Potrebovali ešte dospieť. Nabrať skúseností a ich mozog musel zmúdrieť. Verila som však, že budúcu zimu už budú pripravení na to, aby sa zhostili i zodpovednejších kompetencií vo svorke. "Nebolo by na škodu, aby ich bolo viac," zavtipkovala som, no tak nejak som to i myslela vážne. Stále som smútila za Alatheou. Jej smrť ma poriadne vzala. Nejako som stále vo svojom vnútri verila, že by sa mi nejako mohla vrátiť. V ďalšom vrhu...

"Svorka v horách severne od prechodu cez most," riekla som, aby som ho uviedla na tú správnu rovinu. "Pachová stopa je silná, svorka tam isto sídli. Nič viac však o nej neviem. Držia si svoje tajomstvá rovnako ako my," dodala som a pousmiala sa. Nebolo na tom nič zlého. Ale chcela som informácie, aspoň také základné, aby som vedela, že od nich nič nehrozí. Ani pakt s Chaosom. "Na severe. Hľadá odpovede na ten tajomný portál, ktorý vedie na ostrov, zahalený v hmle. Odkiaľ prišiel démon, ktorý mohol za smrť jedného člena za čias alfovania Enzoua," povedala som. Sama som ho tým poverila. Potrebovala som informácie a Delta mi ich nosil dosť. Bolo tu však toho tak veľa, že jeden vlk to robiť nemohol. "Samozrejme," odvetila som jednoducho a pozrela sa na neho. "Máš nejaký problém?" otázala som sa ho a nadvihla obočie. "Naše mláďatá čoskoro dosiahnu veku, kedy budú hodné i vyšších pozícií a pomôžu nám s týmto chodom svorky. Do tej doby je to na tebe," povedala som a privrela oči. Na nikoho iného som sa spoľahnúť nemohla. Druhou vecou bolo... že sme si mohli spraviť viacej potomkov, aby sme mali spoľahlivých členov!

Mal obavy, ale ja by som to tak hrozne nevidela. Bola som schopná ešte k niečomu. Vedela som sa hecnúť, nepatrila som medzi slabochov. Aj keby som padla... bolo by to odo mňa príliš sebecké? Neviem. Nezodpovedné nanajvýš. No i tak som verila vo svoje schopnosti. Potrebovala som len trochu oddychu. Ten prišiel skôr, než sa zdalo. Zvalili sme sa k zemi a tvrdo dopadli na skalnatý povrch. "Bruh," zabručala som, keď som sa pozrela na Vina. "Máš tvrdé kosti," posťažovala som sa a zvalila sa vedľa, aby som ho nedusila a nedrtila mu hrudník. Aj keď som až tak ťažká nebola jako! Ako však predtým hovoril o nebezpečí svorky... furt som o tom premýšľala. "Bolo by najlepšie, aby sme udržiavali s druhými svorkami dobré vzťahy. O minimálne jednej stále nič nevieme," riekla som a narážala na tú v horách. Zívla som si a zaprela sa bokom o Vina, aby sa mi lepšie ležalo. "Prejsť ich všetky je asi márnou utópiou, ale..." pokračovala som. "Najradšej by som to urobila sama, ale nemám zatiaľ zástupcu, ktorý by za ten čas postrážil les," dodala som a pozrela sa na neho. Mohol týmto dokázať, že by bol toho hodný? Možno. I napriek mojej dôvere, potrebovala som väčšiu istotu. Nebolo to tak jednoduché, ako sa zdalo. "Azda po ceste stretneš i Tebetha s Niyari. Jedného niet dostať z ciest späť domov, druhého som ledva vyhnala za hranice lesa, aby trochu videl svet. Ktovie, či ešte žijú," riekla som a azda to bolo až príliš neutrálne povedané než by malo. Ale ja som bola jednoducho svojská.

Pokývala som hlavou a prešla pohľadom les. Aspoň to, čo som videla. Zvyšok som skenovala vďaka náušnici, aby som sa uistila, že tu nemáme žiadnych cudzincov, okrem tých malých. "Ja?" otázala som sa, keď sa opýtal, ako som na tom. "Žijem. Kašeľ prejde," povedala som a opäť sa pozrela na neho. "Je jedno ako veľmi sí skúsený v mágií. Príroda si len berie svoju daň. Použila som jej viac, než som mala," riekla som smerom k nemu a privrela oči. Necítila som sa dobre, ale neumierala som. Bola som len vyšťavená akoby ma niečo kleplo po hlave. Postavila som sa, aby som prešla ku kožušine, kde som sa chcela prespať, no jak som spravila krok, mierne sa mi zatočila hlava a drgla som do Vina. Ktorý ak neudržal moju náhlu váhu, tak sme obaja padli na zem jak také hrušky.

Strihla som uchom, keď som začula klepot pazúrov o skalnatý povrch. Nemusela som sa ani otáčať, aby som vedela, kto to je. Nič som nehovorila a nechala ho tak. Vedel si nájsť svoje miesto. V tento moment som bola slabá a niet divu, že ma to oslabilo i psychicky na daný moment. Potrebovala som sa vyspať, aby som si oddýchla a dala sa dokopy. Nevadilo mi, že ma tak videl on. Horšie by bolo, keby sa tu zjavil iný člen svorky, ktorý by niečo chcel. "Ako je na tok Nuntis?" opýtala som sa ho, zatiaľ čo som pohľad stále upierala dole cez trhlinu na les. Zas som zakašľala. Drásal mi pľúca ťaživý pocit. Netušila sok prečo sa práve takto prejavuje to, kvôli čomu mi vôbec bolp zle. Každopádne nechavala som to tak. Musela som sa len vyspať, no v prvom momente ma zaujímala zelenáčka, ktorú som medzi nás prijala aspoň na istý čas. Uvidíme, či sa na jar zdrží dlhšie. Zívla som si a ponaťahovala si na zemi trošku labky jak taká mačka. Ovládanie mágie v takom merítku ako som ju používala ja...si bralo svoju adekvátnu daň.

//Sokolí zrak cez portál

Prešli sme do útrob jaskyne a pozrela sa na Zinka. "Jeleňa nechajte pokojne tam," riekla som a kývla k diere do špizírny. Napokon, keď ho tam strčili, prešla som pohľadom na Nuntis. Bola na tom horšie než ja alebo aj nie? Odkašľala som si. Bolo mi divne. Využila som príliš svojej moci k tomu, aby sme dostali aspoň jeden úlovok sem bez väčšej námahy. Rovnováha prírody a tohto sveta si len brala adekvátny poplatok za moje uľahčovanie života. Zamrkala som a vydýchla si. "Zinek ti pomôže, ak to bude nutné ešte, ďakujem vám za naplnenie našich zásob, pôjdem si oddýchnuť," riekla som smerom k trojici a vydala som sa ku schodom do svojho výklenku. Nechcela som, aby videli, že mi nie je dobre, i keď to ani veľmi skryť nešlo. Bola som vyčerpaná a potrebovala som hlavne... spánok. Pomaly som kládla jedu labu pred druhú a dostávala sa ku svojej diere, kde som mohla pokojne zmiznúť a zvaliť sa u výhľadu na les k zemi. Cítila som sa, akoby som práve prešla celé ostrovy bez prestávky.

V prvom rade ďakujem za účasť na miniakcii drabble Niyari, Zinkovi, Nuntis a Cithrianovi! Získavajú 20 kšm každý s tým, že Zinkov sa mi páčil najviac a dostane tak +1 rubín. (Pripočítam to k výplatam, aby sa to ľahšie zapisovalo :DD)

K zapísaniu je boldom a podtrhnuté:
Nuntis - 12 kšm + 1 % do lovu + akcia = 32 kšm + 1 % schopnosť lovu
Zinek - 15 kšm + akcia = 35 kšm + 1 rubín
Vino - 10 kšm + 15 kšm a 2% do sily (povýšenie I forgot) = 25 kšm + 2% sila
Niyari - 8 kšm + akcia = 28 kšm (a poc domov už)
Cithrian - len akcia = 20 kšm

Zapsáno.

Cyra, Solf, Tekkii

Jelenica už nevládala. Bola len otázka času, kedy sa zrúti k zemi. Sledovala som ju zelenými zrakmi. Snažila sa bojovať až do konca. Mykala sebou, snažila sa zmeniť smer jej dráhy, vykopávala kde tu nohou... ale nič z toho jej nepomohlo. Napokon zakopla a ja som využila príležitosť, kedy sme ju strhli k zemi. Spoliehala som sa na Solfataru, ktorá mi s ňou pomohla, aby sme ju stiahli poriadne na zem a zamedzili jej k tomu, aby sa zase zdvihla. Štekla som po Cyre, aby sa dostala k nám dopredu a ukončila jej život. Tekki u toho mohla aspoň pomáhať, aby sme jelenicu udržali tam, kde bola. Potom, keď jelenica vydýchla naposledy, oblizla som si zakrvavený ňufák. "Gratulujem, nažerieme sa až korisť presunieme. Nadvihnem jej telo vzduchom. Uchopte jej časti tela a potiahnime ju smerom k druhej skupine," riekla som smerom k nim a tak som i spravila. Zdvihla som jelenicu do vzduchu a nechala vlčice, aby ju potiahli za ostatnými. Bolo to tak jednoduchšie a ja sa u toho sústredila na mágiu.

Liss + Vino skupina
Dotiahli sme jelenicu k druhej skupine, kde som ju švacla k zemi. Pozrela som sa na nich. Nuntis z nich vyzerala najhoršie. Bolo zbytočné pýtať sa, čo sa stalo a či je v poriadku. Očividne nebola. Dôležitejšie bolo, aby sa dala dokopy a oddýchla si. "Vytvorím portál k úkrytu svorky, aby sme jednoduchšie dostali aspoň jeleňa do lesa. Dokážu ním prejsť len štyria. Preto prosím Vino, Zinek... nadvihnem vám ho vzduchom a vy ho stiahnite so sebou. Nuntis, bude lepšie, keď pôjdeš touto rýchlejšou cestou s nami. Ostatní, ďakujem vám za lov a najedzte sa z jelenice. Stačí, ak ju dotiahnete do lesa, poslúži ako naše momentálne žrádlo," informovala som ostatných a pozrela sa na Sara, ktorému som to dala tak nejak na starosť. Zavyla som i, aby som upozornila Nica a Frekiho, že môžu prísť s jelenicou pomôcť. Následne som sa dotkla svojho prívesku na krku a vytvorila tak portál. Zdvihla som jeleňa pomocou vzduchu kus nad zem, aby sa Zinkovi a Vinovi ľahšie ťahal. Pomaly som šla za nimi vedľa Nuntis, ktorej som bola schopná robiť i oporu, keby potrebovala. Následne sme všetci štyria a jeleň zmizli v portálu. Veril som, že sa o ňu patrične strieborný vlk postará, než pôjde za svojimi deťmi, ktoré na území snáď stále čakali. Uvedomovala som si, že ma tento výkon vyčerpá. Viac, než keď som sama seba cestovala po ostrovoch, či som nosila vĺčatám zajace. Pretože hneď ako sme prešli k jaskyni, udrela ma do hlavy i hrudi tupá bolesť, ktorá mi priam vyrazila dych. Potrebovala som si oddýchnuť... nečudovala by som sa, keby po tomto mojom výkone začnem kašľať krv. Určite som sa nemala takto presilovať. Nebola som najmladšia.

//úkryt skrz portál (+vino, zinek, nuntis, ded jelen)

Cyra, Solfatara, Tekii

Náš postupný nátlak na skupinu jeleníc sa daril. Čoskoro sa nám ju podarilo rozbiť a hnali sme len dvojicu jeleníc. Držali sa u seba, a tak som musela zakročiť a spravila výpad, ktorým som ich rozoštvala a spolu s vlčicami stočila našu vyvolenú opačným smerom. Hnali sme ju ďalej a ďalej od zvyšku stáda. Po očku som mohla vidieť, že i mladého jeleňa sa podarilo odohnať druhej skupine. Začala som sa však plne sústrediť na tú našu, ktorá krívala na jednu zo svojich nôh. Predpokladala som, že ju má dokonca aj zlomenú. Zastrihala som ušami. To mohla byť pre nás veľká výhoda. Musela už byť unavená, pretože som spozorovala, že kde-tu zakopla. Stále sa však držala na nohách. Už to bude. Štekla som po vlčiciach, aby začali poriadne dobiedzať. Čoskoro padne. Podlomí sa jej noha alebo zakopne od únavy a zvalí sa k zemi. Stačilo tak málo, a tak som sa ju snažila strhnúť. Hrýzla som ju do krku a ramena. Do nohy. Len aby som ju svojou otravnosťou unavila. Bolesť sa nedala znášať večne. Raz poľaví a padne. Prijme svoj osud. Musela. Zakaždým som po výpade uskočila, aby ma náhodou niekde nekopla. Dˇufala som, že i vlčice vzadu si na to dávajú bacha. Nechcela som žiadne zbytočné zranenia.

Cyra, Solfatara, Tekii

Pozrela som sa na vlčice, či rozumejú tomu, čo som im povedala. Vyzerali, že pochopili jednoduché pokyny, ktoré som im dala. Pozrela som sa teda na druhú skupinu, či sú pripravení vyraziť. Neušla mi Sarova poznámka, nad ktorou mi cukol pravý kútik papule. "Tak za chvíľu začneme, až dá Vinova skupina signál. Až prepukne choas, musíme čo najskôr nájsť korisť a začať ju oddeľovať od skupiny," riekla som a pozrela sa na vlčice. Potom som len čakala na signál, ktorý prišiel čoskoro. Nuntis sa ako prvá vrhla vpred, aby stádo rozoštvala. Nasledovala som jej pohyb. Kývla som i trojici, aby sa vydali vpred a vbehla som medzi jelenice. Začala som ich rozoštvávať, cvakať pri nich zubami, vrčať a dávala ich tak do pohybu. Čoskoro sa stádo roztrhalo a ja som štekla po vlčiciach, aby ma nasledovali. Naháňali sme skupinu jeleníc, kde som v ich strede vnímala jednu, ktorá krívala. "Musíme ich skupinu rozbiť a oddeliť tú krívajúcu," riekla som nahlas, zatiaľ čo som popri skupine asi piatich jeleníc bežala. Pokúšala som sa ich nejak rozoštvať, aby sme sa k tej krívajúcej dostali. Eventuálne jej i tak dojdú sily a nechajú ju na chvoste a potom ju oddelíme úplne najjednoduchšie! Aspoň to som si myslela... a plánovala. I tak som ich skúšala rozbiť skôr tým, že som robila na nich výpady a stáčala ich rôznymi smermi. Pomaličky sa mi to i darilo... s pomocou ostatných troch vlčíc.

Tekki, Cyra, Solf

Pozrela som sa na Vina, ktorý sa zhostil rozdeľovania a pokynov pre dve skupiny. Bolo to rozumné riešenie. Bolo nás tu dosť, aby sme strhli dva kusy, čo pre svorku o tomto počte bolo len bonusom. Keď dohovoril, pozrela som sa pohľadom na hnedú a čierne vlčice. Kývla som hlavou, aby sme sa vydali pomaly k stádu. Počkala som, kým bola pripravená i druhá skupina, než som započala prvotné kroky plíženia sa. Nech stádo nevyplašíme hneď. Pozrela som sa na svoj ženský tím. "Hľadajte v stáde jedinca, ktorý kríva, inak divné chodí, viditeľne má bolesti, či je na chránený v strede stáda. Až ich rozoštveme, budú ich chrániť i s mladými, tí nevládnejší však skončia na ich chvoste," riekla som a pozrela sa na stádo, ktoré som si začala prezerať. Ostávala som prikrčená v tráve. Boli sme v dostatočnej vzdialenosti na to, aby si nás stádo nevšimlo alebo i keď áno, nereagovali. Zatiaľ sme pre nich neboli hrozbou. Pozorne som sledovala kusy kopytníkov a vyhliadala toho správneho, ktorého by sme mohli pri rozoštvaní skúsiť dostať od stáda a skoliť ho. Stačilo jediné zakrívanie a vedela by som, že to je náš jedinec! Azda si vlčice všimnú niečoho, čo mne unikalo. Alebo sa to ukáže až v momente, čo rozoštveme stádo. "Solfatara a ja sa budeme držať u prednej časti zvieraťa, aby sme ho prípadne strhli. Cyra a Tekki budete dobiedzať v zadnej časti, útočiť na nohy, slabiny... prvotne však musíme po rozoštvaní stáda jedinca oddeliť a potom ho môžeme uštvať a následne skoliť. Verím, že to prebehne hladko. Zbytočne neriskujte," riekla som ešte, kým sme mali čas sa rozprávať. Až sa vrhneme do priamej akcie, na takéto veci nebude príliš veľa času

V Ý P L A T Y ~ S E P T E M B E R
Prosím vyplňte nasledujúce kritéria nižšie do komentárov pod tento príspevok, ďakujem!

Meno vlka: Alžbeta
Počet príspevkov: herné príspevky za obdobie 1.9. - 30.9. 2022
Postavenie: aktuálne herne odohrané postavenie
Povýšenie: Ak ste boli tento mesiac povýšený a máte to herne zahraté, môžete si napísať o jednorázovú odmenu...
Funkcia: aktuálna herne pridelená funkcia / funkcia, ktorú by ste chceli pre vášho vlka
napríklad -> lovec / chcel by som byť lovcom
Aktivita pre svorku: Čo ste pre svorku urobili? Zachránili ste niekoho? Zdieľali ste užitočné informácie s členmi? Plnili ste svoju funkciu? (napr. ako lovec som ulovil srnu pre celú svorku)
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): všetko čo ste za tento mesiac stihli zažiť
Questy svorky: -individuálna položka-

Čas máte podľa nových pravidiel do polnoci 10. 10. 2022

//uzemie

S kľudom angličana som kráčala ďalej a pozorovala členov, ktorí sa vydali rovnakou cestou. Väčšina zo Zinkových vĺčat ostávala v lese. Zamračila som sa, no nedalo sa s tým nič robiť. Preto som dúfala, že lov prebehne rýchlo a ja sa sem vrátim čo najskôr. Strihla som uchom a pozrela sa na Zinka, ktorý ma dobehol. "Predpokladáš teda, že keby vezme niektoré z nich moje vĺčatá a Nica na územie svorky v horách, že to bude v poriadku a nikomu nevadiť? Pretože čo ak by tam len tak chceli ostať? V takom prípade je ich alfa rovnaký mäkkýš ako tie v Zlatej," riekla som a zamračila sa. Teraz na tom nezáležalo. Bolo na čase loviť. Čo sa stalo, stalo sa. Avšak Zinek bude prvý na rane, pokiaľ sem zavíta Chaos. Vzhľadom na veľkú percentuálnu šancu, že za to budú môcť jeho mláďatá. I keby nechceli, sú mladé a ich hlavy nedostali dostatok výchovy. Strihla som uchom a pozrela sa smerom na Vina, keď sme sa dostali až na planinu. Bolo na čase, aby to rozdelil, nech sa niekam pohneme.

Strihla som uchom a nechala Vina debatovať hlavne so Zinkom. Už som i stratila prehľad o tom, koľko sa tu zjavilo vĺčat. Teda, presne som vedela, koľko ich je, no snažila som sa na to nemyslieť. Tak či onak rozhodnutie, čo s nimi momentálne, bolo na ňom. Ja mu moje podmienky preniesla a stále to bol domov, kde som prisahala chrániť ďalších členov pred nebezpečím. A tie jeho nevyspelé a nevzdelané vĺčatá presne boli. Mohli vynášať do sveta množstvo informácií, ktoré som sa snažila tak chrániť. Zinek mi to pekne sťažil. Zamračila som sa. Teraz som však potrebovala riešiť niečo iné, a tak som dala veci trochu do pohybu.
Freki a Nico
Otočila som sa na dvojicu vlkov. Freki vyzeral byť nadšený svojou novou povinnosťou. Určite to bolo pre neho lepšie, než naháňať sa za korisťou. "Všetko mu z diaľky vysvetlíš, budeš sa mu venovať, nie ohovárať druhých. Sústredíme sa na lov. Potom nám pomôžete s odťahom koristi do úkrytu, aby sme si vytvorili zásobu na zimu. Určite Nicovi rád ukážeš, kde uskladňujeme potravu," povedala som mu a mrkla na neho. Následne som prešla pohľadom na Nica. "Šedivých tu je dosť, ale Frekiho neprehliadneš, zoznámte sa," riekla som smerom k vlkovi a strčila bokom do ramena Frekiho, aby sa vydal za Nicom a vytvorili tak dvojicu, ktorá spolu bude tráviť väčšinu času. Minimálne na teraz.
Cyra, Nuntis, Tekki, Enzou, Solfatara, Sar...
Pozrela som sa na väčšinu osadenstva, ktoré stálo o niečo ďalej od našej trojici. Až na Sara, ktorý sa ku mne natlačil, akoby som s ním mala snáď interagovať osamote. Bolo na čase urobiť poriadky a všetkých predstaviť. Pozrela som sa u toho i na Zinka a Vina, či vĺčatá, ktoré podľa mňa ani neboli schopné spracúvať to, čo som hovorila. No niektoré z nich sa zdali, že majú viac slušného správania, než iné. Tie mi tak nevadili. "Rada by som medzi nami privítala nových členov, ktorí zablúdili do našeho lesa. Čierna vlčica Cyra, ktorá nám prepožičia svoje pestré znalosti, no primárnou funkciou bude aktívna obrana územia a jej členov pred ohrozením. Nuntis a Tekki k nám zavítali so svojim loveckým talentom, ktorý môžu o chvíľu predviesť. Nico, mladý vlk, ktorý sa musí veľa učiť, bude potrebovať pomoc od každého z vás, aby sa z neho stal vzdelaný a dobre vychovaný vlk. Pre nováčikov... hnedo zlatý vlk nesie meno Enzou a taktiež zastáva funkciu lovca, je z vás najvyššie postavený na pozícií gammy, ako hrdý, starý člen tohto osadenstva. Preto má mnoho znalostí i skúseností. Zaslúži si váš rešpekt. Na pozícii dielt, môžete rátať so Sarom - hnedý vlk s práveskom, ktorý je našim aktívnym ochranárom, ktorý chodí pravidelne na obchôdzky územia, za čo som mu vďačná. Čierno-zlatá vlčica Solfatara, ktorá je taktiež medzi nami dlhšie, než hádam i ja sama, ktorej veľké srdce patrí starostlivosti o vĺčatá - ktorá by sa teraz naozaj zišla," riekla som a pozrela sa na vĺčatá, ktorých tu bolo mraky. Paradoxne tie jej som ešte stále nevidela. "Čierny vlk s pruhami sa volá Vino, môj partner, ktorý je taktiež hlavným lovcom a bude viesť lov. Rozdelí si vás až na pláni, kam o chvíľu vyrazíme. Nuž a Freki, obránca, ktorý chráni primárne úkryt a jeho okolie a má na starosti informovanie lovcov, keď je... no prázdny. Nižšie, na pozícii kappy tu máme Zinka, nášho liečiteľa," dodala som a pozrela sa na všetkých. "Poprosím ešte moment, hneď sa vydáme na cestu," povedala som a ešte sa otočila na svoj najbližší kruh.
Zinek, vĺčatá, Vino
Pozrela som sa na vĺčatá. "Vitajte na území našej svorky. Váš otec je síce členom, no vy patríte k svorke cudzej. Chápte moje obavy, že pre mňa ste cudzinci. Isto i vám by sa nepáčilo, keby sa cudzí vlci premávali po území vašej svorky, nemám-li pravdu? Nie je to bezpečné pre členov, narúšanie súkromia... pokiaľ chcete ostať v lese, nevzďaľujte sa preto od tohto jazera. Verím, že tu máte dosť podnetov, ktoré môžete skúmať. Červienka dá na vás pozor, aby ste nerobili to, čo nemáte," riekla som a kývla na kardinála, ktorý zašvitoril súhlasné ódy a zletel na jednu skalu, z ktorej pozoroval vĺčatá. Určite sa nebál ich mierne napomenúť ostrým zobákom, keby sa túlali tam, kde nemali. "Vino, máš čas rozmyslieť si, ako budeme loviť. Myslím si, že v tomto počte by sme strhli i dve vysoké, ale uživil by nás i jeden jeleň. Aspoň tu máme i liečiteľa, keby sa niečo stalo," riekla som a pozrela sa na Zinka, či s nami pôjde alebo tu počká s deckami. Následne som sa otočila k všetkým.
Šeci!
Zastrihala som ušami a pozrela sa na všetkých. Bolo čas vyraziť. Mohli sa ešte napiť vody z jazera, či si odbehnúť do kríčkov. No nič z toho nám veľmi nebránilo, vydať sa konečne na sever. Kardinála som teda nechala tu s vĺčatami, ktoré sa nechceli priúčať skupinovému lovu. "Je na čase vyraziť, stretneme sa zase na pláni, severne od lesa a Vino nás rozdelí a prednesie stratégiu lovu," informovala som ich a kývla hlavou, aby sme sa vydali do lesa. Vykročila som ako prvá a ležérnym krokom kráčala smerom k pláni na severe. No k tomu som musela prejsť celý les. Aké otravné. Otvoriť portál by bolo najjednoduchšie, ale šetrila som si ho na to, aby sme jednoduchšie odvliekli korisť, haha. Potriasla som hlavou a zmizla medzi stromami.

//Sokolí zrak

-> O Z N A M
Časti sú zvýraznené, kde na koho primárne hovorí, ale i tak to prebehnite, hlavne priamu reč šeci :< poprosím popresúvať sa na Sokolí zrak najneskôr do štvrtku 29.9., potom oficiálne už začneme a nabehneme na ten štýl 24h/kolo.