Riveneth

Magie

Základní element

Další elementy & magie

Vzácné magie

Speciální magie

Raison

Riveneth dokáže vytvoriť plochu, ktorá je obkľúčená toxickou hmlou, cez ktorú nie je možné preniknúť. Preto sa uväznený vlk musí nachádzať vo vnútri tejto arény. Zatiaľ čo Riveneth je ako každý druhý v strede tohto pomyselného kruhu (ostávajú jej vlastnosti a mágie tak ako ich má na profile), pokiaľ ona sama vstúpi do hmly, kde sa môže pohybovať - stane sa nehmotnou a naberie vysokú rýchlosť, s ktorou sa môže z náhodnej strany vyhrnúť na nič netušiaceho vlka v strede. Samozrejme, obrysy jej tela vlk vidí a preto je možné sa tomuto útoku vyhnúť. Trvácnosť tejto arény je 5 – 10 herných kôl závisiacich od rýchlosti danej hry a hlavne energie Riveneth. Ide len o odrezanie okolného sveta od jej obete, aby mohla mať pokojný zápas, či šikanu (hlavne šikanu a deprimovanie) jedinca. Ak je vlk silnejší, pokojne ju môže zmlátiť a tým sa rozpadne i táto aréna.

Odznáčky

AKCE

POSTY

Odměna za Pisálka 100 - 10 KŠM
Odměna za Pisálka 200 - 20 KŠM
Odměna za Pisálka 300 - 30 KŠM
Odměna za Pisálka 400 - 40 KŠM
Odměna za známost 15 vlků - 15 KŠM
Odměna za známost 25 vlků - 25 KŠM
Odměna za Sportovce - 10 % a 10 kšm

MIMOHERNÍ

Odměna za Malíře - 30 kšm
Odměna za Mistra 1/2/3/4/5 magií - 150 kšm
Odměna za dosažení maximálních procent - 10 % k nejnižší hranici (vytrvalost)

DLOUHODOBÉ

Odměna za ročka - 2 mince a 2 rubíny
Odměna za dvouročka - 2 mince a 2 rubíny

SMEČKA

PARTNERSTVÍ

EVENTY

Riveneth patrí k vlkom, ktorí prahnú po tom, čo sami nemajú. Aby získala niečo, čo si v daný moment zaumieni, dokáže ísť i cez mŕtvoly. Hľadí len na seba a svoje šťastie, ktorého však nikdy nedosiahne. Hneď ako sa jej splní to, po čom prahla, nájde si niečo iné, čo ju priťahuje väčšmi. Točí sa v nekonečnom kruhu, z ktorého nie je cesty von a práve to je dôvod, prečo nikdy v skutočnosti šťastná nebude. Jedinou výnimkou jej sebeckosti je rodina tvorená súrodencami. Nemožno ju však ľutovať, pretože sama si svoj údel životný užíva. Priam s úsmevom tyranizuje psychicky svoj cieľ, z ktorého chce získať niečo, po čom túži. Rada vytvára rôzne drámy, kde proti sebe poštve dvoch dobrých priateľov len preto, že ona sama sa nudí. Priateľstvo, či dlhší, pevnejší vzťah pre ňu nie je preskúmané teritórium. Nikdy nikoho skutočne nemilovala, nepoznala tak hlboko, aby sa mohlo hovoriť o priateľstve. Všetci sú pre ňu len lútky – nástroje, ktoré využíva k svojmu vlastnému obohateniu. Nerobí jej problém i zviesť cudzieho vlka, či provokovať jeho družku, aby im pokazila ich vzťah. Pretože ako môže chcieť niekto niekoho tak obyčajného a od nej odvrátiť zrak? Jej žiarlivosť nepozná hraníc a dokáže v zápale tejto emócie veľmi nepekné a kruté veci.
Vyznačuje sa i veľkou trpezlivosťou, ktorá jej poskytuje neskutočnú výdrž pri plánovaní svojich veľkých klamstiev. Je ako voda, ktorá celé storočia dokáže podrývať skalu, v ktorej sa nakoniec vytvorí prieplav. Netreba ju preto podceňovať. I jej rodina sa musí držať na pozore, aby nespadla do jednej z jej sietí, ktorú rozhodila. Jej cieľavedomosť nepozná hraníc. Vzhľadom na to, čoho je schopná môžeme s istotou prehlásiť, že svedomie u nej absentuje. Na nikom inom jej nezáleží, okrem rodiny, ktorých ale taktiež navonok nestíska od lásky. Hlboko vo vnútri ich však miluje a preto v konečnom dôsledku je ochotná pomôcť aspoň svojim súrodencom. O tejto jej pretvárke na vonok môžeme povedať i viac. Pred ostatnými sa snaží tváriť ako tá najlepšia a najdokonalejšia. Preto ju každý pozná inak a takmer nikto nevie, aká je vlastne pod všetkými tými maskami a pretvárkami. Možno to nevie už ani ona sama. Rovnako ako jej predvádzaniu nemožno dôverovať ani jej slovám, ktoré sú pretkané rôznymi polo pravdami alebo rovno i úplnými výmyslami a klamstvami. Povie čokoľvek a urobí hocičo, len aby vás dostala tam, kam vo svojom pláne chce, za dosiahnutím svojho cieľu.
V prípade, že predsa len ovládate nejakú mágiu, či ste vysoko inteligentní a prídete na jej spriadanie sietí... neváha zo seba urobiť tú najväčšiu obeť spiklenectva proti nej a ešte vy sa budete cítiť na houby, že ste ju vôbec z niečoho chceli obviniť a ako vám to mohlo len napadnúť! Využívanie citového vydieranie je na jej dennom poriadku. Sama o sebe nevyhľadáva pozornosť väčších skupín vlkov a dala by sa priradiť k samotárovi. Samozrejme ku kontaktu s vlkmi prichádza rada, inak by nemohla získavať množstvo pozornosti, po ktorej tak prahne. Avšak aby sa pridala do nejakej svorky... to nie je pre ňu to pravé orechové. V konečnom dôsledku je však veľmi inteligentná a vzdelaná, čo z nej robí o to viac tú najväčšiu a najlepšiu podfukárku, s akou ste sa mohli na svete stretnúť. Netreba ju podceňovať a už tobôž nie sa jej otáčať chrbtom, či jej zverovať nejaké tajnosti.

Už od počiatku mojej existencie, bola moja prítomnosť príťažou. S mojimi tromi súrodencami sme nemali také šťastie, ako naši starší bratia a sestra. Nezažili sme blahobyt ani lásku svorky. Skôr, než sme sa stihli vydriapať z matkinho lona, náš pokrvný otec zahynul pod labou silnejšieho samca. Matka sa musela rozhodnúť, aby náš život zachránila. Ak by neutiekla zo svorky s nami všetkými, i my by sme padli za obeť jeho krutosti. Pre samotnú vlčicu bola starostlivosť o sedem hladných krkov náročná. Už vo chvíli, kedy som bola len malý záprdok, ktorého nezaujíma nič iné než je mlieko a spánok, moji starší súrodenci pomáhali matke s lovom i ochranou nášho malého a skromného domova. Ako mláďatá sme si nevedeli predstaviť, aké náročné muselo byť starať sa o toľko hladných krkov. Keby sme boli dospelejší, pokojne sme mohli tvoriť menšiu svorku svojim počtom. Celé dni sme trávili spoločným hraním s mojimi mladšími súrodencami. Tí starší sa k hrám často nepridávali, pretože neustále riešili záležitosti s matkou. Už v tej chvíli som závidela pozornosť, ktorú mi kradli. Mala som na ňu právo rovnako ako oni. Nemala som preto príliš v láske starších bratov a hlavne sestru, ktorá sa vtierala do matkinej priazne o to viac. Napokon, ako plynul čas, začali sme sa i my priúčať životu. Matka s pomocou starších súrodencov nás učila základy stopovania, lovu, či poznaniu bylín a zvierat. Rada som sa učila, pretože som vedela, že svoje vedomosti jedného dňa zúročím. I napriek tomu, že ma moji súrodenci svojimi povahami štvali a každému som svojim spôsobom niečo závidela, v hĺbke duše som cítila to pevné, rodinné puto, ktoré z nás robilo jeden fungujúci celok. Mohli sme sa na seba spoľahnúť, keď prišlo do krušných chvíľ. Vždy. Lenže čo čert nechcel. Naša matka bola zabitá, dodnes presne netuším, čo sa jej presne stalo. Pamätám si len jeden jediný fakt a to, že tým dňom začalo to najhoršie obdobie v mojom živote. Hlavou rodiny sa stal Ahvaryann, ktorý sa snažil nahradiť našu matku, ale ja bola natoľko emočne rozladená, že som odmietala akúkoľvek prítomnosť mojich súrodencov. Závidela som im to, že keď sa oni narodili, žili v pokoji a harmónií vrámci svorky i s našim nebohým otcom. Mali sa tak dobre! Užili si i života našej matky viac, než my a to ma hrozne hnevalo. V ten moment som si priala, aby i ich všetkých povraždili a ja na nich už nikdy nemusela v živote naraziť. A tak som odišla do neznáma.

Bola som veľmi mladá, i napriek tomu, že som si dokázala uloviť zajaca a nájsť vodu, stále som trpela. Až po niekoľkých týždňov som narazila - alebo skôr oni narazili na mňa, na skupinu tulákov. Spočiatku som netušila, kým vlastne sú. Ponúkli mi bezpečie, spoločnosť, jedlo i prístrešie za to, že im budem pomáhať. A s čím? Ako som časom zistila, išlo o skupinu lupičov, ktorá putovala krajinami a drancovala skupinky iných tulákov, či menších svoriek pre vlastné potešenie a úžitok. Ako mladé, ešte stále vĺča som bola dobrou návnadou a rozptýlením. Jednoducho som prenikala k našim obetiam, ktoré mi verili a chceli mi pomôcť. Bola som takým trójskym koňom pre svojich spoločníkov. Nemohla som poprieť, že by ma takýto život nebavil. Vždy som si našla niečo, po čom moja duša priahla a ako odmenu som to dostala. Nevadilo mi utrpenie druhých, práve naopak. Užívala som si faktu, že trpia rovnako ako som trpela ja, keď som prišla o všetko dobré v mojom živote. Niektorí vlci boli hlúpi. Nevzdali sa hneď svojich cenností a zásob, či vlčíc. Mysleli si, že sa proti našej skupine dokážu ubrániť, že nebodaj vyhrajú. Do dnešného dňa mi je z ich naivity do smiechu. V takýchto situáciách sa naše rabovanie zvrhlo i do krviprelievania. Spočiatku som sa nezapájala. Práve naopak. Držali ma v úzadí, aby sa ich malému hercovi nič nestalo. Lenže ako čas ďalej plynul, i ja som stárla a čoskoro som už nebola mladé a hlúpe vĺča, ale rovnocenný člen partie. Okúsila som konečne i ja, aké je to dostať sa do stretu s iným vlkom. Aké je to zahryznúť sa do niekoho mäsa a cítiť ich krv na jazyku. Počúvať ich výkriky agónie a sledovať ako im z očí vyhasína život. Klamala by som, ak by som nepriznala, že k smrteľným útokom dochádzalo čoraz častejšie. S mojim správaním začali mať problém niektorí členovia, ktorí tvrdili, že týmto štýlom už nebudeme mať koho kedy okrádať. Mali pravdu, ale ja som sa jednoducho o to nestarala. I napriek upozorneniam som si robila, čo som chcela, až ma jedného dňa chcel náš vodca vyhnať. Bol starší a ja mladá, plná sily a čerstvých skúseností. Nebolo ťažké ho prekonať v boji, do ktorého som ho vyzvala. Hnev a skazu v mojom vnútri videli všetci. Báli sa ma, pretože vedeli, že ja nemám čo stratiť. Takí jedinci bývajú najnebezpečnejší. Dalo by sa povedať, že každou jednou smrťou sa moja nebohá duša lámala čoraz viac. Až mi žiadna takmer neostala. Zo strachu, že by som sa mohla otočiť i proti nim, uskutočnili na mňa podraz. Nechali ma zajať jednou zo skupiniek na ktorú sme započali náš lup. Vyparili sa ako voda a ja ostala niekoľko dní v temnej jaskyni, do ktorej ma ti hajzli hodili.

Aj keď som to nespomenula, vždy som sa bála tmy a preto pobyt v tejto temnej jaskyni bol pre mňa neskutočnou agóniou. Čoraz viac som začínala počuť zvuky, ktoré si vytvárala len moja myseľ, rozprávala som sa sama so sebou, či som mala pocit, akoby bol niekto v jaskyni prítomný so mnou. Zväčšujúci sa hlad a dehydratácia len moje halucinácie posilňovali. I keď som mohla piť vodu z malej studničky kvapľovej výzdoby, nestačilo to. Musela som sa z tohto pekelného miesta dostať. Ale ako? Podzemné tunely sa zdali byť nekonečné. Neskôr som zistila, že ich vybudovali ľudia, ktorí ťažili v pohorí drahé kamene, aby uspokojili svoj chtíč. Nenávidím ich dodnes za veľa vecí, ale hlavne za ich chaotickú výstavbu tunelov, v ktorých som strávila niekoľko týždňov, než sa mi podarilo konečne uzrieť svetlo na konci tunela. Keď som vyšla na povrch, takmer som oslepla a trvalo mi, než som si opäť zvykla na denné svetlo. Vyzerala som o to horšie. Bola som len kosť a koža, celá špinavá od bahna a ešte dlho som mala dozvuky halucinácií, hlavne keď padol súmrak. Trvalo mi celé mesiace, než som sa dala dokopy a bola schopná opustiť pohorie, v ktorom som žila. S ako tak pozbieranou príčetnosťou, som sa vydala späť do nižšie položených lesov, kde sa mi po nociach darilo olúpiť druhých vlkov. Minimálne o ich zásoby jedla. Ako sa hovorí… božie mlyny melú pomaly, ale isto. V jeden krásny deň sa mi podarilo naraziť na vlčicu, ktorú som veľmi dobre poznala. Sledovala som ju z diaľky, až ma priviedla k mojej starej skupine lupičov. V ten moment sa mi úsmev skrútil do neprirodzeného úškrnu. Hneď ďalšiu noc som sa k ich kempu prikradla a postarala sa o to, aby nikto z nich neuzrel nadchádzajúce svitanie. Ja sama napokon sledovala slnko, vychádzajúce spoza horizonta, zatiaľ čo mi z papule stále kvapkala krv a lepila moju srsť na hrudi i labách. Na tvári som však mala spokojný úsmev a v očiach uspokojenie.

Ďalšie mesiace som pokračovala vo svojom bežnom živote na ktorý som si zvykla. Vyhovoval mi. Ako to už ale býva, pokoj netrvá večne. Opäť som narazila na svoju rodinu, z ktorej sa mi ježil celý chrbát. Avšak rozhodla som sa s nimi nejaký ten čas zotrvať. Putovala som sama predsa len dosť dlhú dobu. Súrodenci vyrástli rovnako ako ja, nabrali plno skúseností a zážitkov, ktoré mi neustále omielali. Ich povahové rysy ma naďalej štvali a i keď som si myslela, že s nimi vydržím, tak som sa hlboko mýlila. Najmenej zo všetkých mi prišiel otravný Ahvaryann, ktorý mal taktiež v hlave najviac rozumu. Ostatní mi prišli ako totálni hlupáci až na večného spachtoša, ktorého som mala chuť počas obedňajších siest zhodiť z útesu. Stačilo mi niekoľko týždňov, aby som si uvedomila, že chcem opäť od svojej podarenej rodiny odísť. Lenže skôr, než som stihla odlepiť svoje päty z nášho úkrytu a odísť do sveta… niečo sa udialo. Sama do dnes neviem čo, ale dnes už viem, že išlo o mágiu, ktorá nás zábleskom preniesla do tohto prekliateho kraja, z ktorého niet úniku. Narazila som tu na mnoho individui, ktoré mi nie sú k užitku inak, než svojim nevedomím špehovaním a podávaní mi informácií. Dokonca som sa pridala i k spoločenstvu, ktoré mi zo slov hnedého vlka prišlo dosť podobné bande, v ktorej som vyrastala. Spočiatku som mala v pláne z tohto pekla nájsť cestu preč, ale po čase som prišla s iným plánom. A to stať sa jeho kráľovnou.

Zajímavosti

~ má 72 cm v kohútiku
~ atletická postava tela s dlhšími labami
~ srsť nie je hustá, dlhá, krátka ani riedka, proste tak akurát aby ukazovala jej ladnú postavu v najlepšom svetle
~ v jej minulosti došlo k jednému incidentu, kedy si zranila pľúca, preto ma problém s dýchaním pri väčšej námahe i s pulzom/tlakom

Vlastnosti

Schopnost lovu 75 %/75 %

Předměty