Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zastrihala som ušami a natočila hlavu na stranu, keď som ho počúvala ako si užíva sexistické kydanie na naše pohlavie. "Fíha, myslíš si, že i ja som klamárka?" položila som mu otázku, ktorá sa mi úplne pýtala na jazyk. Zaujímalo ma, čo mi na to povie, pretože to bolo absurdné. "A vlci podľa teba neklamú, chápem to správne?" pokračovala som a nespokojne zamľaskala jazykom. Keby mu tuk z tela netiekol i ušami, aj by som premýšľala, že si to jeho sexistické a lenivé bytie usmažím na ohni a dám k večeri. "Magické huby? O nich som ešte nepočula. Nevieš mi ich ukázať? I keď teraz asi nerastú hmm a vyčarovať?" riekla som a nadvihla spýtavo obočie. Zaujímala som sa o nové veci a toto bola jedna z tých príležitostí, kedy som mohla hádam i z jeho tupého mozgu niečo vytrieskať sama pre seba. Tak to sú dve, pomyslela som si na jeho poznámku o upadaní, pretože ako som cestovala, videla som upadať nejednu. Hlavne tú našu. Mali sme medzi sebou slabé články a tie nás ťahali ku dnu. Neboli sme jednotní a Scar si to uvedomoval, no nič s tým nerobil. Odfrkla som si. "Hmmm mám pocit, že ty by si rozkazu neposlúchol," nie priamemu, domyslela som si v mysli a uškrnula sa. Musela som na neho inak a určite sa k niečomu dopracujeme spoločnými silami.

Počúvať tohto šedivého vlka bolo, akoby som prichádzala každou sekundou o ďalšiu mozgovú bunku. Avšak... aspoň niekto v mojej prítomnosti sa nehral na chytráka. I keď i Freki si myslel zjavne, ako nad všetkými chytrosťou vyhral... bol však roztomilý, aký bol naivný a hlúpy. Taký jednoduchý. Určite lepšia spoločnosť ako tí nadutí idioti z púšte. "Možno je to i lepšie, že nevieš ako sa k vĺčatám dopracovať. Ešte by si sa nebodaj musel potom starať o kopu ratolestí, ktoré by ani nemuseli byť tvoje. Vlčice sú hrozné klamárky a prelietavky!" povedala som a pokývala hlavou, aby som ešte väčšmi zdôraznila svoje slová. Musela som sa však nad tým zazubiť. "To si neviem tak úplne predstaviť, ale poznám niektoré rastlinky, možno si spolu niečo dali alebo to bola práca mágie, či snáď miestnych bohov! To by teda bolo. Sú tie vĺčatá niečím špeciálne?" opýtala som saho, keďže sa zdalo, že Freki sa veľmi rád posťažuje nad všetkým, čo mu nejako prekážalo. Zazubila som sa nad tým. Len nech si poplače! "Ach ja nemám rada, keď mi niekto hovorí, čo mám robiť. Radšej rozkazujem druhým," odvetila som jednoducho na jeho otázku a mykla ramenami. Hlavne som mala dostatok inteligencie, aby som dokázala prežiť i sama na vlastnú päsť. Chaosania predsa len boli skôr tuláci, než nejaká fungujúca spoločnosť.

Počúvala som toho budiž k ničemu ako krásne rozpráva o svojej funkcii. Nezávidela som tej svorke takéhoto vlka. Popravde som sa čudovala, že ešte stále dýcha a chodí po tejto zemi. To ho skutočne ešte nikto nezožral zaživa? A teraz som mu mala robiť opatrovateľku ja. Ach panebože. Nevadí, aspoň sa s ním pohrám ako mačka s myšou predtým, než ju zožerie. I keď to sadlo na jeho tele ma nelákalo. Preto ho to pravdepodobne i zachráni pred zožraním. Nechcela som sa stravovať nezdravo, ešte by som z toho jeho "fast foodu" pribrala. "Takže ty by si sa so mnou podelil o tvoje jedlo?" opýtala som sa ho na rovinu a i keď to bola skvelá príležitosť získať nové informácie, prišlo mi to príliš jednoduché. Čo ak išlo o nejakú pasť? Zamračila som sa. Rozhodne ma neprechytračí niekto, kto mi nesiaha ani po kotniky. I keď Freki vyzeral byť oveľa väčší než ja. Nech ide už o akýkoľvek smer. "Fakt? A nebodaj ich má s tebou?" riekla som a nadvihla obočie. V tom prípade by som i chápala, prečo sa k nim nechcela priznať a fakt, že by Freki na niečo také zabudol... bol dosť uveriteľný. Vedel však vôbec ako funguje rozmnožovanie dospelých jedincov? Mala som určité pochybnosti. "Tá vaša alfa znie fakt hrozne. Nebodaj toho chudáka i prinútila k tomu, aby mala dedičných potomkov?" dodala som a zazubila sa. Nemohla som toto brať vážne, ved táto debata stála za starú bačkoru. Ale... v určitom zmysle ma Frekiho debilizmus i bavil. Bol tak jednoduchý, že som si mohla trochu oddýchnuť od vážneho premýšľanai.

Zastrihala som ušami a počúvala Frekiho len na pol ucha. Nemala som príliš záujem o jeho... svorku, ktorá podľa slov bola dosť na nič. Avšak pravdou bolo, že som bola tak trochu zaujatá. Lenže nie rozprávaním od neho, pretože sa zdalo, že nič poriadne o svojej svorke nevie, pretože ho nič z dôležitých informácií nezaujíma. Mal šťastie, že som pravé meno toho zradcu nevedela a tak bol pre mňa Azrael len Azraelom a nie Dobrodruhom. Z myšlienok ma však vytrhla veta, ktorú povedal. Pozrela som sa na neho, či to myslí vážne, pretože mi to prišlo maximálne vtipné. "Ty a ochránca? Čoho? Svorkového úkrytu, aby si dával bacha, či ti kamaráti nevyjedajú tvoje drahocenné jedlo, ktoré tam dotiahli horko ťažko?" riekla som smerom k nemu s pobaveným úškrnom, pretože zjavne jeho odpoveď bude až neprimerane kladná. To by ma len položilo do kolien, že prečo si ich alfa nedokáže urobiť vo svorke poriadok a takéhoto úbožiaka nevyhodiť na ulicu. Tam by sa mu len už darilo. Aspoň by čo najskôr skapal a nebol príťažou pre spoločnosť. "S niekým ako si ty by som ani vĺčatá nikdy nechcela. Môj typ je trošku... inde a rozhodne to nie ochránca svorky, čo zanedbáva svoje povinnosti a celé dni spí, či žerie," uistila som ho, že sa nemusí absolútne ničoho báť, pretože o niekoho ako je on by som ani bicykel neoprela. Teraz som však premýšľala, čo s ním. Mohla som sa trochu zabaviť, ale kam sa len vydať hm.

Pozrela som sa na šediváka, ktorý zjavne mal potrebu sa hneď posťažovať prvému náhodnému vlkovi, ktorým som bola v tomto momente ja. Zastrihala som ušami a zašvihala chvostom. "To znie ako príšerná alfa. Ako môžeš v takej svorke vlastne žiť?" riekla som a nadvihla spýtavo obočie. No chudáčik, musel loviť žrádlo sám. Bože, na akú zberbu som to zase narazila. Ten by v Chaose neprežil ani deň. Nie... neprežil by určite ani len hodinu, taký bol divný a slabý. "V tom prípade by si sa mal stať opäť tulákom. Bolo by ti určite lepšie a mohol by si spať a jesť, spať a jesť," zopakovala som po ňom a premerala si ho. Nie, ten by ako tulák rozhodne neprežil. Najlepšie by pre neho bolo, keby ho niekto celý život obskakoval a staral sa o neho. Hej, to by mu zjavne najviac vyhovovalo. "Vieš čo, mala by som lepší nápad. Čo keby si si zohnal nejakého poskoka, čo sa bude o teba starať? Lovil by ti jedlo, všetko by za teba vyriešil a robil by ti i spoločnosť," navrhla som a vedela som, že sa na to rozhodne chytí! Veď čo by nie. Aspoň bude kus srandy, keď mu budem pomáhať naháňať nejakého pošuka, ktorý by mu slúžil. A že tu takých podpantoflákov teda je.

//Snežné tesáky

Portál ma tak ako vždy nesklamal a vyhodil ma pekne na zasneženú lúku, ktorá sa inak niesla v červených farbcách vĺčích makov. Zastrihala som ušami a pomaly kráčala po snehovej pokrývke, ktorá mi praskala pod labkami. Netušila som presne, aký mám cieľ, ale vedela som, že musím sa pomaly vydať späť k vodopádom. Avšak na mojej ceste moje zraky spočinuli na veľkom šedom zadku. Zamračila som sa. Cítila som z toho smrada ten istý zápach ako z toho hnedého vlka v horách. Odfrkla som si a švihla chvostom. Pomaly som kráčala smerom k nemu, pretože som i tak nemala nič lepšie na práci, než otravovať život iných. Aspoň by mi mohol poslúžiť a uloviť niečo pod zub. Odfrkla som si a zastavila sa pár metrov od neho a prezrala si ho. "Dobrý zimný kožuch," skonštatovala som jeho veľkosť dosť ešte milým spôsobom. Ja som bola oproti nemu ak otaká vychrtlá srna.

Pomaly som sa približovala k hnedákovi, ale potom som zacítila podivný zápach. Patril k nejakej svorke, pretože sme boli v horách a jeho pach miazgy a ihličia bol dosť silný. Minimálne sa veľmi dlho zdržiaval v nejakom takom lese. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a odfrkla si. Nie, nemala som záujem sa naťahovať s nejakým iným členom svorky. Stačil mi ten otravný Dante a ešte namosúrenejší Khan. Nie, viac som fakt nepotrebovala. A tak som sa vrátila pomaly smerom k portálu, aby som sa vrátila na druhý ostrov. Mala som nejaké nevyporiadané účty. Zašvihala som chvostom a pomaličky sa približovala k tomu portálu, do ktorého som vkročila a nechala svoje bunky, aby cestovali naprieč časopriestorom niekam do preč. Nemala som rada tento druh cestovania, ale bol rozhodne rýchlejší než kdejaký iný.

//Červená lúka

//Červená lúka

Portál ma vypľul v horách. Odfrkla som si a otriasla sa. Bolo to otrasné a otravné. Strihla som uchom a otočila sa smerom na portál. Nenávidela som tento štýl cestovania, ale zakaždým, čo som ním prechádzala som mierne dúfala, že ma vypľuje niekde inde. Ideálne tam, odkiaľ ma bohovia vtiahli do tohto pekla. Potrebovala som pevninu a nie hlúpy ostrov z ktorého nebolo úniku! Už mi to tu liezlo hore krkom. Povzdychla som si a len tak som sa vydala do hôr. Premýšľala som, čo vlastne so svojim životom robím, ale bola to príliš veľká depresia. Takže som sa na tieto myšlienky veľmi rýchlo vykvákla a svoje ohnivé zraky zabodla do hnedého vlka v diaľke. Konečne nejaká živá duša, ktorá nemala pol roka. Azda s ním bude rozumnejšia reč a zábava! Už mi tá samota liezla na nervy. Možno sa i nažeriem konečne, i keď ako som k nemu kráčala, jeho telo bolo dosť mohutné a svalnaté. Ja som bola skôr taký malý záprdok gymnastu. Zastavila som sa neďaleko.

//Roklina okolo hory

Kráčala som do svahu z ktorého som mala chuť nadávať. Nemala som rada zbytočnú námahu. Nebola som žiaden lenivec, ale vedela som si predstaviť, že svoj výdaj energie miniem na niečo iné, než je toto. Odfrkla som si a pokračovala ďalej vo svojej chôdzi. Mala som v pláne sa čo najskôr dostať k portálu a vydať sa odtiaľto preč. Tento ostrov stál za starú bačkoru. Ideálne, aby som našla niečo, čo by zaujalo moju pozornosť a mohla by som sa tomu plne venovať. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a pomaly sa doplazila k portálu, ktorý ma mal pretiahnuť na prvý ostrov. Aspoň tak som si myslela, že sú usporiadané. Veď bol najväčší. Nie, radšej ho budem nazývať ako hlavný ostrov. Nijak inak. Presne tak. Prikývla som nad tým rozhodne hlavou a ňufák strčila do toho energetického výboju, ktorý ma mohol vziať kam som len cchela až na to, že existovalo len jedno miesto, kam viedol. Smutné.

//Snežné tesáky

//Katakomby

Ako sme kráčali v tme, ani som si nevšimla, kedy sa mi Iridan stratil z dohľadu. Tento slovný obrat bol vtipnejší o to viac, že som ho v podstate ani nemala ako vidieť. Vytvorila som preto ohnivú guľu, ktorou som si okolo seba posvietila. Nikde však po ňom nebolo stopy. Voda mi dosť sťažovala nájdenie jeho pachovej stopy. Povzdychla som si. Bol neschopný a tak sa sám stratil chudák. Preto som pokračovala von z chodby a vybrala sa naprieč roklinou. Ani tu som ho nikde nevidela. Musela sa stratiť v niektorej postrannej vetve chodieb. Bože, to bol idiot. Pretočila som oči v stĺp. Dúfala som, že tam i niekde skapal a nebude to tak aspoň moja vina. Proste bol zvedavý, skúsil to a umrel! Ha. Vtipné. Potom som teda pokračovala ďalej, aby som sa z tohto raja kaktusov dostala preč a vydala sa niekam preč. Tento ostrov bol nudný, preto som zamierila k portálu.

//Červená cez Najvyššiu

Prikývla som. "Spomínala som ti predsa svoj dôvod, prečo som neprišla na zraz. Bola som zaneprázdnená objavovaním nových zoskupení vlkov, avšak dostala som sa poriadne len k jednej," riekla som a mykla plecami. Tie názvy boli tak šialene divné. Bola som rada, že aspoň Chaos a Zlatá mali zmysel pre jednoduchosť. Nech každý vie, o čom je vlastne hneď reč. Pokračovala som tunelom. Všade bola čierno čierna tma. Vyčarovala som preto guličku ohňa aby nám svietil na cestu. "Myslela som si, že máš o krajine lepší prehľad. Tvoji rodičia ťa fakt nič nenaučili," riekla so ma zašvihala chvostom. Pomaly sme sa dostávali na koniec tunela a smerovali sme do priekopy, ktorá sa rozťahovala kade tade. "No nič, poď trochu ti to tu ukážem a možno až ťa vrátim tam odkiaľ som ťa vzala, budeš o niečo schopnejší odpad než si teraz," dodala som napokon a uškrnula sa. "V čom sa chceš hlavne zlepšiť?" opýtala som sa ho hlavne skrz to, aby som vedela, či má nejaký kus šajnu, čo chce vlastne robiť v živote a ako byť prínosom svorky, že.

//rokle

Prešla som si jazykom po ňufáku. "Chaosania sa medzi sebou nikdy príliš nepoznali, krpec. Od kedy som tu stretla som ich len pár a i keby som sa vrátila z Namarey včas na stretnutie, poviem ti rovno, že by som sa s väčšinou až do ďalšieho zrazu nevidela ani raz," riekla som s úškrnom. Jeho argument bol irelevantný. Raz do spoločenstva patril, tak sa mal i správať podľa určitého kódexu, ktorý sme mali. Nešlo o neho, ale o nás všetkých. On sám bol nula a nikoho nezaujímal. Bolo preto irelevantné, že on ho nepoznal. "Hm," zamumlala som nad jeho prísľubom, ktorému ani sám neveril. Pokiaľ nevedel fungovať v najlepšej mienke spoločenstva a Azraela by ani minimálne nedotiahol za chvost pred Scara... zjavne by si i zvolil v budúcne úplne opačnú stranu. "Poďme už odtiaľto preč, navlhne mi kožuch. Neflákaj sa toľko tam vpredu," riekla som a sledovala jeho chudý zadok, ako kráčal vpred. Nasledovala som ho mlčky a premýšľala nad tým, kam ho vlastne mám v pláne odtiahnuť. Diviak, samozrejme, ale to malo čas. Ja osobne som hladná nebola a to bolo to hlavné.

Strihla som uchom a pozrela sa na Iridana. "Teba ešte rodičia neoboznámili so základnými pravidlami Chaosu? Pretože áno, pokiaľ by si sa s oným vlkom stretol a nič neurobil, aby si ho potrestal... skončíš rovnako ako ten zradca," riekla som a zastrihala ušami. Jeho povahová vlastnosť akú som doteraz mohla vidieť, sa mi k Chaosu príliš nehodila. Nevynikal ani v manipulácií, ani v schopnostiach, ani v inteligencii... tak na čo bol potom dobrý? Možno ako návnada. Mal smolu, že sa narodil do zoskupenia vlkov ako bolo toto. Inak by z neho nikdy nevyrástla žiadna beštia. "Prijal ma a oboznámil ma s chodom Spoločenstva. Rovnako tak som musela súhlasiť a zaviazať sa pravidlám, ktoré on porušil. A ako som ťa počúvala, jedného dňa ich porušíš určite i ty," dodala som a mykla plecami. Určite som si bola istá tým, že jeho kamaráti mimo Spoločenstva budú pre jeho prehnane morálnu dušu veľký problém. Aspoň si budem môcť zapoľovať i na neho. "Je mi jedno, čo sa s ním stane, ale ak na Dobrodruha narazím prvá ja, dotiahnem ho pred Scara vlastnoručne, nech si s ním robia čo chcú," riekla som a uškrnula sa. Aspoň získam uznanie a priblížim sa viac k tomu, aby som sa presunula v rebríčku o niečo vyššie a dôvernejšie. Iridan nakoniec pokračoval tunelom a vcelku ma prekvapilo, že ešte nezaradil spiatočku. Až tak veľká bábovka a posera teda byť nemohol. Veď uvidíme. Ja si ho ešte preverím.

//Krištáľové jazero

Pozrela som sa na Iridana len tak letmo, keď sa ma opýtal otázku, na ktorú som nemala príliš čo odpovedať. "Povedzme si, že som si svoju pozíciu vyslúžila svojou prefíkanosťou a inteligenciou," riekla som a uškrnula sa. Tie časy s Azraelom sa mi vcelku páčili. Kto by to bol povedal, že práve on by zradil Spoločenstvo, ktoré si tak veľmi zastával? Bastard jeden. Ale... to nebola moja starosť. Ak by som ho však dotiahla pred Spoločenstvo, určite by som si tým vyslúžila obdiv a uznanie samtoného Scara i biet. Hmm, zamyslela som si nad tým a prišlo mi to vcelku ako dobrý plán. Po ňom samom mi mohlo byť fuk, čo sa s ním stane. I keď by Spoločenstvo zradil alebo nie... takýchto špinavcov, čo si miesto v Spoločenstve nezaslúžili bolo viac. Len čas ukáže, na koho hlavu bude odmena vypísaná najbližšie. "Mal by si sa snažil, aby si neskončil ako ten vlk po ktorom teraz prahne každý jeden člen spoločenstva. Stačí malá chyba a ocitneš sa na čiernej listine, kde ti nepomôže ani tvoj pôvod," riekla som smerom k nemu, ak by sa snažil viac vypytovať. Moja oddanosť Spoločenstvu bola vysoká. Nemala som v pláne skončiť na zlej strane potravinného reťazca. "Ty hrdina, veď nás," povedala som smerom k nemu a nechala ho, aby ma obehol a kráčal tmavým tunelom ďalej sám. Aspoň sa pobavím na ňom, keď sa bude triasť jak osika. Všade okolo nás bola čierno čierna tma. Nevidela som ani na špičku svojho ňufáku. Mohli sme len cítiť vlhkosť, spráchnilené kosti a chlad. Brodili sme sa vo vode a kráčali do tmy. Doslova nám ani naše videnie v tme nevedelo pomôcť. Vzhľadom na absenciu svetla. Akhokoľvek.

Mená jeho súrodencov som si uložila niekam na disk v mojej hlave, i keď ich určite skomolim. Pretoze podstatne neboli. Skôr som si zapamätala ich vzhľad a dívala sa, ako pomaly tiež odchádzajú od jazera. Privrela som zeaky a pozrela sa na Iridana. Bolo na čase vyraziť tiež. Ale kam presne? Preto som sa ho opýtala, aby mi niečo povedal. Jeho slová sa však pre mňa dosť bili. Tajuplné a more k sebe veľmi nešlo. Voda bola nudná, hlavne tá, čo obtekala okolo ostrovov. Mohla som ho zobrať na pláž, ale tam to bolo... Nudné. Namiesto toho som zastrihala ušami. "Na more sa môžeš dívať až budeš starý dedko. Takže tajuplné, ukážem ti niečo, ale ak mi tam budeš skučať, tak ťa tam i nechám samého na pospas osudu," varovala som ho a pozorne si ho premerala, či bude vôbec schopný držať jazyk za zubami a nelakat sa každej veci. Potom som kývla hlavou a rozišla sa smerom k vodopádom. "Nie sme tvorovia, ktorý by vyhľadávali podzemné chodby, kým nejde o nory pre vĺčatá alebo jaskyne pre náš odpočinok. Avšak podzemných tunelov a jaskýň je v krajine požehnane," začala som, čím som mu dala nastrel toho, čo sa chystá. Pozom som obišla padajúcu vodu a vydala sa do tunelov.

//katakombx