Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zastrihala som ušami a u jeho slov prešla pohľadom späť na vĺčatá neďaleko. "Takže to sú tvoji súrodenci? Ste len traja?" vypytovala som sa, aby som získala ďalšie užitočné informácie. Medzičasom som zbystrila zmysly i keď som zbadala Scara, ako vyšiel odniekal spoza vodopádov. Nezdal sa, že by mal niečo špecifické v pláne. Mala by som sa za ním vydať? Zastrihala som ušami. Nie, nemusela som ho otravovať každú chvíľu. Aspoň sa mi však potvrdili správy, že sa u jazera stretáva väčšina Chaosanov. Väčšinu mojich slov len prijal, keď ma počúval. Viac sa k reči nemal, ale zdalo sa, že aspoň nad tým premýšľa. To mi stačilo pre tento moment. "Hm a čo by si takého chcel vidieť? Je tu mnoho miest, kam by si mohol zablúdiť," riekla som a zaujímalo ma, či má vôbec nejakú predstavu o svete. Čo všetko je reálne možné, aby existovalo. I keď na týchto ostrovoch vďaka mágií fungovalo množstvo paradoxov, že áno. Zašvihala som chvostom. "V tom prípade môžeme ísť nájsť nejakého osamoteného diviaka a trochu sa prebavíme," dodala som a zívla si. Už by som aj niečo robila. Čoskoro som teda plánovala opustiť priestory jazera. Preto som sa ešte na moment zamyslela, či skutočne nepotrebujem dojsť za Scarom, ale nie... najskôr zistím o tom Alatey niečo viac a nie len to, čo mi povedal Dante. Potrebovala som ďalšie informácie. Rovnako ako o Namarey.

Pazúrikmi som zaryla do pôdy brehu jazera a pozrela sa na neho. "Keď ťa hodím do mora, ako ďaleko zaplávaš?" riekla som smerom k nemu a nadvihla spýtavo obočie. "Alebo do jazera, rieky..." pokračovala som a pozrela sa na jazero. Pred chvíľou som mohla vidieť sa jedno odrastené vĺča sa topiť. Potom som pohľad vrátila späť na Iridana. "Vlci mimo tejto krajiny nedokážu dýchať pod vodou, mladý. Ak by si chcel preplávať more, zhynieš skôr než si spomenieš na pamiatku svojej matky," povedala som a pretočila oči v stĺp. Nebolo to očividné? Povzdychla som si. "Ostrovy sú... magické. Celý tento svet funguje na základe mágie a vašich úžasných božstiev. Máte tu portály, ktoré vás prenesú z ostrova na ostrov a ty sa ma pýtaš, ako som sa sem dostala? Cez more. Panebože," skonštatovala som napokon a pokrútila hlavou. Bolo to absurdné. "Vieš, že tvoja lebka má v sebe šedú hmotu, ktorú by si mal používaš k mysleniu, že?" pokračovala som a skepticky sa na neho pozrela, či dokáže vôbec pochopiť moje slová, ktoré som k nemu preniesla. Povzdychla som si. zas a znova. Nedávala som týchto hlupákov. Zastrihala som uchom. "O svete... ty budeš schopný zistiť len to, čo ti ponúknu tieto ostrovy. Pochybujem, že sa niekedy dostaneš do iných svetov odkiaľ pochádzame my, ktorí sa tu nenarodili. Tiež sa musíme učiť znova, pretože i keď je tento svet podobný tým našim, je iný. Všetko čo viem o tomto svete je len zásluhou môjho skúmania a cestovania po ňom krížom krážom. Ty by si mal urobiť to isté. Informácie a skúsenosti ti nespadnú z neba na ňufák bez toho, aby si pohol labou," odpovedala som mu a pokrútila hlavou. Všetko videl tak jednoducho. "takže si nič nevidel," uzavrela som jeho slová a počúvala, čo mi povie na môj nápad s diviakom. "Zo mňa? Za tvoju neschopnosť, budeš chcieť viniť mňa?" povedala som a nadvihla spýtavo obočie. "Za všetko v tvojom živote si zodpovedáš len ty sám. Všetky rozhodnutia, činy, myšlienky, správanie... všetko je len tvoja zodpovednosť. Nemôžeš za to viniť nikoho iného," pokračovala som a pozrela sa na jazero. "I keď ťa niekto zradí alebo oklame. Je to tvoja chyba, že si mu v prvom rade dôveroval a neodhalil jeho záludné plány skôr. Druhým ani dôverovať nemôžeš. Nikdy. Môžeš len veriť sebe, že budeš schopný uniesť ich zradu," dodala som a vrátila svoj pohľad na neho. I keď moja povaha bola nevyspytateľná, prchká a mnoho ráz balansovala na úzkej hranici príčetnosti... nebola som hlúpa. Moje nastavenie mysle zo mňa robilo silnú, nezávislú a nebezpečnú. "Pokiaľ nechceš sklamať spoločenstvo a zneuctiť meno tvojej rodiny, mal by si urobiť všetko pre to, aby si na koloch neskončil," uzavrela som a venovala mu vážny a tvrdý pohľad.

Pohľadom som zablúdila k brehu neďaleko, kde som si cez vyššiu trávu a skaliská všimla konečne ďalšie dve vĺčatá. Hlavne preto, že jedno z nich strhol prúd a teraz sa vo vode topil. Podarilo sa mu dostať na breh, no i tak som bola užasnutá z letargie vĺčaťa na brehu. Ani sa nehrnulo mu pomôcť. Zaujato som nadvihla obočie a zaujímalo ma, čo sú zač. Vyzerali však akoby boli v Iridanovom veku. Zastrihala som ušami a vrátila svoju pozornosť na mladého. "Nájdeš tu veľa vecí, ale s týmto som sa tu ešte nestretla. Máš tu buď hory, buď lesy alebo len púšť. Nič medzitým. Z jedného podnebia do druhého," riekla som jednoducho a mykla plecami. "Vážne ale potrebuješ dostať výprask od reálnej pumy? Či hocijakého iného predátora? Ani líšku si ešte nedokázal vykuchať," zatiahla som smerom k nemu a povzdychla si. Pokrútila som hlavou nad tým. "Čo si vlastne z týchto ostrovov už videl a nevidel?" položila som otázku, aby sme sa niekam konečne dostali. Možno ani nebudeme musieť niekam ísť a naučim ho niečo tu aby som si šplhla v očiach ostatných chaosanov, že aký vrúcny som tímový hráč. Oh áno. "Takže tvrdý hej?" zopakovala som jeho slová, ktorých som sa chytila hneď ako ich vyslovil. "Hm dobre. Jedno vĺča, ktoré som chcela zaučiť skončila napichnuté na kloch diviaka. Mohol by si ukázať tú tvoju hrdosť génov, že ty neskončíš prebodnutý skrz na skrz ako nejaké tulácké sémě," riekla som smerom k nemu a zasmiala sa. Divé prasa bude pre neho skutočnou výzvou a zjavne sa u toho prizabije bez predošlej praxe na ušiakoch, vzhľadom na to, že diviaky sú nebezpečnejšie než líška... ale to vôbec nevadí. Aspoň sa na tom zabavím.

Pozrela som si na neho. Nemohol proste opustiť od toho, čo mu bolo zjavne vtĺkané do hlavy od počiatku jeho existencie. “Moji súrodenci sú slabí a neschopní, rodičov som nikdy nevidela, žila som na vlastnú päsť. Žiaden slávny pôvod nemám ani gény. A pozri sa, i tak som mocnejšia a skúsenejšia než väčšina vlkov, čo tu žije niekoľko zím,“ povedala som smerom k nemu. “Bez náročnej práce ti bude fuk i keby máš neviem aké božské gény, mladý,“ zatiahla som smerom k nemu a švihla chvostom. Vnímal svet príliš jednoducho, i keď jednoduchý ani v najmenšom nebol. “Puma. V týchto končinách si nie som istá, či žije. Vídala som ich na prériách a v skalnatých kaňonoch hôr,“ povedala som smerom k Iridanovi a premýšľala, či som tu niekde v krajine nevidela skutočne akúsi pumu. Nie, maximálne som mala tú česť s rysom. Zjavne tu nežilo tak úplne všetko. “Hm, tentoraz by som ťa pre zmenu skúsila utopiť, pochovať za živa alebo vyskúšať menší trik s vetrom, nikdy nevieš, mám celkom problém s hľadaním vhodných testovacích subjektov,“ odpovedala som jednoducho a zaškerila sa. Tak či onak som napokon prešla k vode, aby som sa napila, než mi položil ďalšiu otázku. Otočila som sa na neho. “Loviť ale vieš, že?“ dodala som napokon a prehltla vodu, ktorá sa mi chcela pri polohe môjho krku vrátiť späť do papule. Nech mi nehovorí, že ho neučili ani lovu.

Zavrčala som. “Prestaň sa skrývať za svoj pôvod. To, že si niekoho potomok ti nezaručí, že budeš mať rovnaké kvality,“ povedala som smerom k nemu, keďže ma to pekne iritovalo. Prišlo mi to nanajvýš hlúpe a naivné. “Ja si prídem vcelku,“ opáčila som mu na jeho poznámku a zaškerila sa. Bola som takouto od malého vĺčaťa. Pretože celá naša rodina bola pretkaná nepriazňou osudu a zvrátenými osudmi. Strihla som uchom. “Najlepší trik ako sa niečomu naučiť? Najlepšou motiváciou je samozrejme ohrozenie života, kedy začína naše telo a myseľ fungovať čiastočne na autopilota. Alebo keď je ohrozený život niekoho, kto je nám veľmi blízky. Moje metódy nie sú mierne,“ povedala som hneď na začiatok a pohodila chvostom. Mohla som ho tu učiť robiť vlnky na vode alebo ho naučiť ako prežiť. Tá druhá varianta mi prišla vtipná, pretože mu hrozilo skutočné nebezpečenstvo, kedy sme každý úraz mohlihodiť na vedľajšie škody a nehody. “Inými slovami to nie je niečo, čo by vĺča ako ty zvládlo,“ dodala som a zamľaskala jazykom. Bola som zvedavá, čo na to povie. Pretože som vedela, že mi bude určite zase protirečiť a bude sa chcieť zúčastniť i mojich špinavých praktík. Potmehúcky som sa nad tým uškrnula.

Ani som sa nepotrebovala zamýšľať, keď mi položil otázku. "Z môjho pohľadu áno. Avšak nezabúdaj, že fyzická zdatnosť pramení labka v labke s tou magickou. Pokiaľ si slimák, ani tvoje magické útoky nebudú veľmi rýchle," odpovedala som mu čo najjednoduchšie a uškrnula sa. Prezrela som si ho. Vedel snáď už narábať so svojim elementom? Avšak to ma už naštval štýlom akým rozprával. "Ty si nedáš povedať čo," zavrčala som, pretože ten jeho prejav mi bol proti srsti. Kým ma však neosloval tým prekliatym názvom, dalo sa to celkom ignorovať. Strihla som uchom a zaujímala ma jedna vec. "To i tí tvoji súrodenci sú takí rozbití?" opýtala som sa ho, pretože som periférne zachytila pohyb spoza vodopádov, odkiaľ vyliezli ďalší dvaja adolescenti. Podľa pachu to boli jejo súrodenci alebo minimálne pokrvne príbuzní. Ako jeho ani ich som do tejto chvíle nevidela. "A čo vlastne vieš? Kto ťa učil?" riekla som a vyzvala ho k tomu, aby mi ukázal svoje vtipné a nízke schopnosti, ktorymi ma podľa všetkého zjavne absolútne neprekvapí. To by musel ovládať úplne na inej úrovni no ako sám povedal... Dobrý v tom rozhodne nebude. Tak nrch sa aspoň pobavíme.

Podozrievavo som sa zadívala na Iridana. Avšak napokon som zašomrala: "Dobre, začínaš tomu chápať." Švihla som chvostom a pozrela sa na neho po divadle s pumou. "Určite. A podobných nebezpečných zvierat tu je viacero. Máme však výhodu ktorou je mágia. Tou si dokážeš zachrániť život a keď si dostatočne silný, tak možno i toto zviera zabiť," riekla som mykla plecom. Chcela som vedieť, akú mágiu ovláda. Avšak spôsob akým to zase povedal ma podráždil. "Panebože aspoň so mnou sa bav normálne, takto idiotsky sa rozprávaš i so súrodencami?" zavrčala smerom k nemu a zamračila sa. Bolo to odporné len čo bola pravda. "Zviazala by som ju koreňmi a spálila na popol," riekla som jednoducho. "Alebo ňou prešla koreňmi skrz na skrz. Oh alebo ju vzduchom odhodila na ostré skaly aby som počula jej chrčanie keď sa jej prervú skaly pľúcami!" pokračovala som zasnene a pokývala hlavou. Hej to znelo oveľa lepšie. Zazubila som sa. "Mágia je mocná, ale vieš ty s tou tvojoi už niečo? Varenú pumu by som si tiež dala," odvetila som a zasmiala sa nad tým. Potriasla som hlavou a oblizla si ňufák a pohľadom prešla na vodu.

"V tom prípade sa priprav na scenár o ktorom som hovorila. Obaja budete stáť na strane svojej rodiny a jeden z vás bude musieť padnúť. Rovnako tak ako keby jej niekto z Chaosu ublížil, či jej rodine, nebudeš jej môcť pomôcť s jej pomstou a práve naopak, mal by si ju zastaviť, aby si ochránil svoju rodinu. Povedz, že mi... kto je to tá Merlin?" zatiahla som a s neskrývanou zvedavosťou natočila hlavu na stranu. Ísť vytvoriť simuláciu mojej predstavy ma lákalo. A absolútne mi neprekážalo, že by som u toho stiahla nejakých civilistov pod zem. To bol rozdiel medzi mnou a ním. Nemala som problém s tým, aby som pre svoje malicherné túžby zničila životy desiatkam ďalším. Proste som sa... nudila a rada sa s ich životmi zahrávala.
Tak či onak som sledovala divadlo, ktoré mi hodlal ukázať Iridan s mačičkou, ktorú som si vyčarovala a teraz ňou ako lútkou na imaginárnych špagátoch hýbala. "Vyzeráš viac ako mačka než on," skonštatovala som, keď som si premerala Iridanovo zježené, kostnaté a podivné mladícke telo. Vĺčatá boli tak odporné. "Mám však pre teba smutnú správu. Mačkovité šelmy majú oproti vlkom a iným psovitým šelmám veľkú výhodu," začala som a podišla k pume, ktorá hypnotizovala Iridana. Príliš dlho som si s týmto trikom pohrávať nemohla, predsa len išlo o väčšie zviera. "Ich kostra je ohybnejšia než naša, sú rýchlejšie a silnejšie. Všímaj si aké svalnaté telo má. Ani ten najsilnejší vlk by proti tomuto predátorovi nemal šancu... nie bez svorky alebo mágií," dodala som a nechala sa ilúziu rozpadnúť v prach. "Keď sa zjavila... už si objavil tú svoju?" riekla som a pozrela sa na neho. Vzhľadom na jeho dvojfarebnosť očí bola len 50 % šanca, že uhádnem na prvý raz tú jeho. Preto som počkala, čo mi na to odpovie. Magickú moc som so svojou stavbou tela preferovala viac, než tú fyzickú. Vedela by som ho preto skôr zaškoliť v tomto smere než v boji z blízka. na to sme tu mali určite iných expertov, čo slúžili ako živé tanky. Áno, zase som si spomenula na Svetlušku.

Ako sa to hovorilo? Opakovaná lož sa stáva pravdou? Nechala som teda vĺča veriť čomu chcelo, ale z jeho správania sa mi nechcelo veriť, že by bolo potomkom tých dvoch. Teda... nepoznala som ani jedného jeho rodiča osobne, no pochybovala som, že by niekto na takej vysokej pozícii bol rovnaká cintľavka ako on. Potom by to poriadne rozbilo moju nádej v túto sebranku idiotov. I keď som verila, že keď si to Scar začal uvedomovať, bude to len lepšie a lepšie. Až poučíme aj tých, ktorí tu sú teraz. Ako je napríklad i toto škvŕňa, ktoré ma iritovalo tým, akým bol. "Ide o uhoľ pohľadu. Robíme si čo chceme, berieme si čo chceme... z čoho plynie, že by si sa nemal starať ani do vecí, čo robia druhí členovia, pretože tvoj názor nikoho skutočne nezaujíma. A znamenalo by to len, že ideš proti niekomu z našich vlastných radov, čo by sa ti mohlo vymstiť. Avšak tým tvojim správaním robíš Chaosu zlé meno. Druhí sú nám ukradnutí a nevidím dôvod, prečo by sme mali nachádzať priateľstvá s niekým cudzím. Toľko energie môžeš vložiť i do spolunažívania s ostatnými členami," odfrkla som si. Mohol si predsa nájsť kamarátov i medzi členmi. "Jedine, že by tá tvoja kamarátka sa chcela k nám pridať. Ak nie je bábovka ako ty, určite by sa nová posila zišla," riekla som a zašekerila sa. Spoločenstvo potrebovalo nových členov len čo bola pravda. U jeho menšieho výlevu, keď som ho popichovala, som sa len víťazoslávne usmiala. "Dokáž to," povedala som a vedľa seba vyčarovala fyzickú, pevnú ilúziu obrovskej pumy, ktorá výhražne na Iridana zaprskala. Začala si ho lačne obzerať a ako také netrpezlivé divé zviera v klietke, začala chodiť v polkruhu, so zrakmi upriamenými na ňom. Nadvihla som spýtavo obočie a puma po ňom skočila.

Hľadela som na neho štýlom, ktorý hovoril sám za seba. Musela som natočiť hlavu i na druhú stranu a potom na tú ďalšiu. "Si si istý, že sú tvoji rodičia tí, ktorých si spomínal a si si istý, že spoločenstvo je to, kam patríš?" opýtala som sa ho. Čo ak ho našli len niekde pohodeného alebo im ho niekto nastražil? To by mi dávalo viac logiky. "Nie si v pozícii, aby si si mohol klásť podmienky. Hlavne nie tak absurdné. Ako som si myslela, keby poznáš stanovy členstva, ani by si túto fabuláciu nevypustil z pysku," povedala som smerom k nemu. Nejako veľmi mu záležalo na tom, aby mohol sa dožiť ďalšieho dňa. Pričom som mu nemohla skriviť ani chlp na tele bez toho, aby som skončila v rovnakej kategórií ako ten idiot Azrael. Bol tak hlúpy, že si myslel, že sa z tejto zmluvy s Chaosom len tak vyvlečie? Hlupák to bol. "Keby to bolo v prospech Chaosu? Bez váhania," odpovedala som jednoducho na jeho otázku a bolo zjavné, že som to tak myslela. "Mám na ostrovoch i svojich súrodencov. Jeden z nich sa zahrabal v Zlatom lese a keby Chaos snoval plány voči Zlatej alebo by sa oni prečinili voči nám. Nemala by som problém ukončiť život ani vlastného brata, pretože tvoja lojalita podlieha plne Chaosu. Všetci ostatní sú menej než tvoji bratia a sestry," riekla som a svojimi slovami 'bratia a sestry' som sa odkazovala na ostatných členov spoločenstva. Zjavne mu nikto ideológiu tohto zoskupenia nevysvetlil a nemal poňatia, čo vernosť je. V tom som sa však zarazila. "Toto ti urobila... líška?" riekla som, akoby som tomu nemohla uveriť, než som to povedala nahlas sama. Začala som sa smiať, dobre že som sa labami za brucho nechytala. "Ty sa mi snáď snívaš, vĺča," dodala som, keď som popadla dych a znova sa na neho pozrela. Líška. Ach panebože. "Naučili ťa vôbec niečo? Niekto? Pretože týmto pádom ťa nabudúce zbije i zajac," povedala som a takmer som sa zase začala smiať u myšlienky, ako ho nejaký králik nakope do zadku. "To nie je možné fakt," zašomrala som si a pokrútila hlavou. To som fakt musela ja sama trénovať cudzie vĺčatá, ktoré som tak nenávidela? Očividne iná cesta neviedla. Bolo potrebné toho skrčka zaškoliť, pretože takto len šíril hanbu a zlé meno pre celé spoločenstvo.

Meno vlka: Riveneth
Počet príspevkov: 23
Postavenie: sigma
Aktivita pre svorku: Preskúmala novú svorku - Namarey.
Krátke zhrnutie: Navštívila s Aerrav Namarey, zničila tam pár paliem ohňom... pohádala sa s Khanom, zistila dosť info o danej svorke a vydala sa hľadať niekoho, komu to oznámi. U jazera narazila na Iridana, ktorého smutne nemohla zožrať a teraz sa tam s ním naťahuje a poúča.
Bobríky:
Ak je možné i dodatočne, vždy na ne zabudnem *facepalm*
- Tyran (týranie Scallie na pokraj síl lmao) - 10 kšm
- Prieskumník ? (zistila od Danteho basic info a polohu Alatey) = 10 kšm
- Ničiteľ ? (zničila na území Namarey u oázy ohňom pár paliem z nudy) - 10 kšm
- Prieskumník (zistila infošky o Namarey) = 10 kšm

Znechutene som zamľaskla jazykom. "Dýchaš len pre to, že tá sprostá prísaha mi ti nedovoľuje ublížiť. Hlúpe pravidlo, že?" riekla som a prevrátila som oči v stĺp. Bol tak naivný a hlúpy. Doslova hlúpy. "Ty o tom nevieš, skrčku? Ako sa potom dokážeš považovať za člena, keď neovládaš ani základné pravidlá a povinnosti, ktoré vrámci spoločenstva máš?" zatiahla som a pokrútila hlavou. Ach to ich k ničomu skutočne neučili? Bolo to tak smutné. Strihla som uchom, keď sa vyjadril k mojim uštipačným slovám. "S tým tvojim zdvorilým rozprávaním znie tá nadávka komicky," odvetila som a začala sa smiať. Ako mohol chcieť pôsobiť mocne a zastrašujúco no zároveň slušne a priateľsky? "Nemôžeš byť dobrák i záporák zároveň, krpec. Buď sa ťa všetci budú báť a nenávidieť alebo ťa budú milovať a uctievať. Ale pre takých tu nie je miesto. Pri ďalšej invázií na nejakú nebohú svorku sa budeš skôr vyprávať s ich členmi, než ich šikanovať a rabovať ich majetky. Úbohé," dodala som a prešla si jazykom po tesákoch. Jeho predstava o živote bola zvláštna. To všetci sme v tak mladom veku boli naivní? Nie... ja som už vtedy poznala krutosť tohto sveta a našla zasľúbenie v krvi a utrpení. Keď spomenula vlka, ktorý ma vlastne preskúšal a zaškolil... na jednu stranu ma to prekvapilo, ale ako som ho spoznala, zjavne to dávalo logiku. "Zaujímavé. Nuž tak hádam, že je vypísaný hon na jeho hnedý kožuch. Hlava by sa krásne vynímala napichnutá na kole pre takých, čo by chceli zradiť spoločenstvo rovnako ako on," povedala som zamyslene. To by ich zastrašiť veru mohlo. Pretože som mala podozrenie, či toto vĺča nezbehne jedného dňa rovnako ako on. Jeho duša bola čistá a krehká. A i keď sa snažil, nemal v sebe to, čo by z neho jedného dňa urobilo niekoho ako je Scar, ja či napríklad Svetluška, že. "Nie je to nič pre mladých. Potrebujem hovoriť o tom s dospelými ideálne betami alebo vodcom," odvrkla som smerom k nemu a keď mi tu vymenoval jeho zjavne kamarátov alebo rodinu? Povzdychla som si. "Kamarátku? A je z chaosu? Pretože ak nie jedného dňa budeš možno stáť pred rozhodnutím, či budeš na strane chaosu alebo na strane jej. A nedávam moc šancí, že by si ju pre chaos bol schopný zabiť pretože si... slabý," skonštatovala som to, čo bolo pravdivé. Na príklade to možno lepšie pochopí. Málokto bol toho schopný, ale každý pravý člen chaosu by zanevrel i na vlastnú rodinu ak by to bolo v dobro spoločenstva. "To, že máš jazvu znamená len toľko, že si bol v prúsere, ktorý si prežil, ale prišiel si k zraneniu, ktorému si sa nedokázal vyhnúť. A keby je hlbšia, v tomto rozsahu by ti presekla dôležitú tepnu a ty by si umrel. Rozhodnutie ktoré si vtedy urobil, bolo nanajvýš nevhodné," skonštatovala som, keď som si prezerala jeho zranenie. Ja sama som jazvy nemala, nie také, ktoré by boli dostatočne hlboké na to, aby mi ostali. A ak áno, boli skryté pod novou srsťou. Avšak ja som bola asasín. Útočila som vždy podlo a zo zálohy.

Tvár sa mi skrivila v úškrne. "Keby som rovnako hlúpa ako ty, v tvojom veku by som už dávno čuchala fialky od spodu. Myslela som si, že chaosania majú byť schopnejší prežiť sami. Nie si vôbec zocelený," riekla som na jeho otázku a všimla si jeho zrýchlené dýchanie, keď sa mu zdvihol pulz. Keby toto malo byť moje decko, radšej by som ho sama utopila než aby sa na neho museli dívať ostatní. Zasmiala som sa. "O tvojej matke nepochybujem, tá vyzerá aspoň normálne, ale z toho čo som počula je tvoj otec skôr maškarádou než vlkom. Neprirodzené a ohavné," riekla som a odfrkla si. Ja sama som vždy mala minimálne prirodzené odtiene, ktoré sa spoločne prelínali v prírodných znakoch. Ale to sa nedalo povedať o niektorých bláznoch, ktorých predkovia sa očividne krížili krížom krážom. Aspoň toto v mojej mysli znamenalo čistokrvnosť. "On je iba jeden? Oh prosím ťa, ktorý z nich to je?" zatiahla som, pretože táto informácia ma zaujímala. Konečne som mohla niekomu rozpárať hrdlo a nemusela som si pýtať povolenie. "Nie som idiot, krpec. Dostala som detailné popisy všetkých o ktorých Scar i Azrael vedeli. Osobne? Nie. Mám pocit, že zastihnúť členov nie je tak úplne... najjednoduchšie," odfrkla som si. Bola to pravda, i keď som u jazera cítila množstvo pachov. Zjavne sa tu nazhromaždili, aby si prezreli vĺčatá. Keď som Scara stretla predtým, ešte ich nevidel. Takže to znamenalo, že mu ich priniesli ukázať teraz. Ach, aká škoda, že som to prepásla. Avšak nazbierala som dosť podstatné informácie o nových svorkách, ktoré by sa mu mohli páčiť a ospravedlniť ma z mojej neprítomnosti. Na čo narazilo i ten malý smrad. "Oh vážne? Ty si sa ho zúčastnil, získal nové informácie... a?" nadvihla som u svojich slov obočie. "V dobe môjho zameškania som získala ďalšie informácie, ktoré bude Scar veľmi rád počuť. Ale to nie sú záležitostí mláďat ako si ty," riekla som a zasmiala sa. Informácia o zbehovi a stratenom druhom vodcovi boli však zaujímavé. Mohlo to mat všetko niečo spoločné? Privrela som oči. To vĺča nezavre ústa však? Pretočila som oči v stĺp a podráždene povedala: "Pretože si totálne k ničomu. Keby si dnes skapal, ani by si toho nikto nevšimol, keďže by si nikomu nechýbal. Škoda, že si nezmizol miesto tvojej matky ty. Jej straty je veľká škoda." Strihla som uchom a prezrela si ho. "Vĺčatá ako si ty sú skazou nášho druhu. Prečo si taký neschopný? Ak by tu bola vaša matka, určite by to tak nebolo," podotkla som a zamračila sa. To tu nikto skutočne tie deti nevychovával? Alebo to robili všetci úplne na hovno a to som ani nemala žiaden kurz učiteľstva alebo materské pudy. I tak som bola lepší tréner odolnosti a schopnosti prežitia sakra.

Hľadela som na toho skrčka, čo z neho vypadne, aby som mu tie jeho slová mohla narvať späť do jeho hrdla nech sa nimi zadusí, pretože budú očividne zbytočné. Tak ako jeho život. "Až tak hlúpy si, že ani nevieš, čo to znamená, všakže?" zatiahla som pobavene a pokrútila hlavou. "Tvoja krv je nečistá a pôvod neurčitý. Čo viac čakať od tejto krajiny," riekla som a odfrkla si. Bolo to odporné. Kríženie génov, vytváranie vĺčat... k čomu boli dobré? Ani poriadny kus mäsa sa na nich nenachádzal. "Vidím, že toho veľa ešte nevieš, škvŕňa," zatiahla som smerom k nemu posmešne a spomenula si na náš rozhovor so Scarom. "V spoločenstve je viac neschopných jedincov, ktorí nikdy nebudú tímy váženými členmi, pretože sú jednoducho sprostí alebo obyčajní," riekla som a radšej som pomlčala o takých, ktorý v mojich očiach boli neschopní a stáli paradoxne medzi nimi. Každopádne... moja znalosť členov bola pomerne deravá, odkazovala hlavne na to, čo mi povedali ostatní, ktorých som stretla. "Keď vidím čo splodil, ani ma stretnutie s ním neláka," skonštatovala som jednoducho a sucho nad jeho otázkou. Nepotrebovala som vidieť pôvodcu oných slabých génov. Prebili dokonca i tie pevné, ktoré mali prísť zo strany kvalít álf. "A kde je tvoja matka, Allavanté?" dodala som, pretože ma prekvapilo, že tento raz spomenul len svojho otca a o nej sa ani slovom nezmienil. Pretočila som oči v stĺp a spravila okolo neho ďalšie kolečko, kedy som s teatrálnym hlasom a grimasami povedala: "U tohto jazera sa členovia Chaosu zhromažďujú, si tu ty, prišla som i ja... Mysli skrčku, už to máš? Ding, ding, ding. Som tiež členom Chaosu a zjavne oveľa schopnejším než si ty a ďalšia kopa zhnitého odpadu." Povzdychla som si. Potreboval silnejšiu ruku, ktorá by ho vychovala. Zjavne tunajšia mládež je totálne neschopná.

Hľadela som na vĺča ako na teľa na nové vráta. Nevedela som presne určiť, či si zo mňa robí srandu alebo je skutočne narušený. Hlava mi u toho spadla až na bok, pretože bol pre mňa vtipnou a otáznou existenciou. Len som sa modlila, aby to bol len vtip. Najradšej by som mu tú papuľu skutočne odhryzla. "Panebože rozprávaj normálne. Nie si žiadny aristokrat len kríženec," riekla som podráždene nakoniec a pokrútila hlavou, či mu skutočne nešibe. Bol rozbitý. Zjavne pri pôrode padol poriadne na hlavu. "Tým prezývkam dodnes nerozumiem. Nepriatelia sa budú triasť smiechom a nie strachom, keď ich budú počuť," zatiahla som a pobavene sa zaškerila. Nerozumela som niektorým aliasom, ktoré pôsobili komicky a prvoplánovo. Akoby neexistovali iné pomenovania. Zjavne som vedela, kde prišiel k tým sprostým génom. "Nie si neschopný? A čo dokážeš? Hovoriť ako blázon a báť sa smrti?" pokračovala som a nadvihla obočie. Bol absurdní. Malé dieťa, ktorému ešte tieklo mlieko po brade. Snažil sa tváriť ako dospelý jedinec, ale pôsobil len brutálne komicky. Niektoré vĺčatá, ktoré som tu stála sa ani ako vĺčatá nesprávali, akoby mentálne boli staršie. Bohvie, čo za tým bolo, ale o to viac ma to provokovalo. Ublížiť som mu však nemohla, nie fyzicky. A v tom mi preblysla žiara v očiach. Potmehúcky som sa uškrnula. Plán sa mi pomaly snoval v mysli.