Tiara

Magie

Základní element

Další elementy & magie

Vzácné magie

Speciální magie

Crescendo

Tiarina záľuba vo vydávaní rôznych melódií sa zmenila v mágiu. Je schopná vysielať určité frekvencie melódii svojou vlastnou mysľou, ktoré spôsobujú rôzne efekty na živé bytosti. Niečo na spôsob bájnych Sirén. Vydáva tri rôzne frekvencie, ktoré majú za následok nasledovné efekty. Ostrou a prudkou melódiou pri rozrušení dokáže spôsobiť druhému vlkovi alebo inému zvieraťu bolesti hlavy. Pri veľkom emočnom vypätí je schopná druhého vlka i omráčiť na pár sekúnd. Ľúbezná melódia, do ktorej sa každý zamiluje spôsobuje takzvaný šarm. Tento efekt má za následok, že jedinec, ktorý počuje túto frekvenciu, Tiaru vníma v kladnom smere. Je to najčastejšia frekvencia, akú vlčica vysiela. Pri silnejšej frekvencii je možné, že jedinec je ňou doslova posadnutý ako bohyňou, trvanie je však krátkodobé. Posledný druh melódie je veľmi pokojná a tichá, niečo čo by ste počúvali pred spaním. Táto má za následok napomáhať pri regenerácii tela. Dokáže zahnať slabšie prejavy nachladnutia, nevoľnosti alebo pôsobí ako ibalgin na bolesť. Nedokáže však vyliečiť zlomeniny, tržné rany ani iné "ťažšie" zranenia. Môže len napomôcť regenerácii a ako som spomenula, uľaviť od bolesti. Akú frekvenciu Tiara vyšle do podvedomia vlkov v jej okolí je založená hlavne na jej emočnom stave. Dokáže i cielene narábať so zvukom samým, no to ju stojí už dosť energie. Pri silnejšom a cielenom použití je unavená a musí si oddýchnuť. Ak by to s používaním mágie prehnala, omdlela by alebo sa vyčerpala až na smrť. Podvedomé používanie melódie na základe emócií ju nestojí takmer nič, no i samotné prejavy sú slabšie, než tie cielené.

Telekynéza

Tiara dokáže za pomoci určitého množstva energie hýbať predmetmi za pomoci svojej mysle. Čím väčší a ťažší predmet, tým viac snahy musí vyvinúť. Pokiaľ je však v emočnom vypätí, dokáže zdvihnúť a hýbať i ťažšími predmetmi ako nič. Adrenalín jej vtedy dodáva potrebnú silu. Keď sa snaží, dokáže za väčšieho vypätia síl zdvihnúť a pohybovať i vlkom. Je to však náročné. Pretože je to akoby držala váhu objektu / subjektu svojou mysľou ako "svalom". Preto záleží dosť i od jej percent vlastností. Po používaní mágie vo väčšom merítku si musí urobiť pauzu, aby dočerpala svoje sily. Keď je unavená alebo mysľou mimo a nedokáže sa sústrediť, mágia nefunguje, pretože tá si vyžaduje sústredenosť jej mysle na sto percent.

Odznáčky

AKCE

POSTY

10 KŠM za 100 postů
20 KŠM za 200 postů
30 KŠM za 300 postů
40 KŠM za 400 postů
50 KŠM za 500 postů
60 KŠM za 600 postů
20 % za Sportovce
Odměna za známost 15 vlků - 15 KŠM
Odměna za známost 25 vlků - 25 kšm
Odměna za známost 25 vlků - 35 kšm

MIMOHERNÍ

Odměna za Miss vlčici - 30 KŠM
Odměna za Mistra 1 magie - 10 kšm
Odměna za Mistra 2 magií - 20 kšm
Odměna za Mistra 3 magií - 30 kšm
Odměna za Mistra 4 magií - 40 kšm
Odměna za Malíře - 30 kšm
Odměna za všechny vlastnosi - 8 % navíc u nejnižší vlastnosti

DLOUHODOBÉ

1 rok - 2 mince + 2 rubíny
2 roky - 2 mince + 2 rubíny
3 roky - 2 mince + 2 rubíny
4 roky - 2 mince + 2 rubíny

SMEČKA

Odměna za všechny odznaky 'Smečka' - 2 tlapky

PARTNERSTVÍ

EVENTY

Tam, niekde ďaleko na východe, žila jedna veľká svorka. Vlci boli pripravení aj na zimu aj na teplo, ktoré bolo v ich krajine ako na hojdačke. Kožuchy mali univerzálne, ale väčšmi odolné voči vlhkosti, pretože voda tam bola na dennom poriadku, hlavne keď pršalo. Ale tento príbeh nie je o krajine, ani o monzúnoch či zime. Je o jednej vlčici, ktorá sa prebíja životom ako len vládze a neraz ju už smrť volala k sebe.

Raz, keď bola jasná noc a nebo bolo posiate hviezdami, narodilo sa niekoľko malých vĺčat. Boli to malé teplé batôžky, ktoré sa poberali k mlieku. Ich mama sa nad nimi skláňala a každého z nich oblizla jazykom. Bielo-čierne vĺča s modrými – ešte zavretými, očami svietilo na bielej srsti mami a aj na bielych kožúškoch jej súrodencov. Celá svorka sa radovala z podareného vrhu Alfa páru. Otec bol pyšný na svoje vĺčatá a tak so svorkou oslavovali. Išli na lov, aby ulovili niečo pre matku vĺčat. Keď sa alfa a zvyšok svorky vrátil z úspešného lovu, matka sa z chuti najedla. Vĺčatá však boli ešte malé a tak sa živili iba mliekom. Po pár týždňoch, keď sa im otvorili oči a naučili sa nemotorne chodiť, hrávali sa spolu a šantili. Hneď ako sa von predrali prvé ostré zúbky, hrýzli všetko čo prišlo do cesty. Ošklbávali mamin a otcov chvost a samozrejme chvosty ostatných vĺčat. Takto boli v nore ešte pár dní až prišiel deň, kedy ich mali predstaviť svorke a oboznámiť vĺčatá s okolitým svetom. Čierno – biela vlčica sa hneď začudovala zelenej zemi. Do teraz si myslela, že svet je z hnedej hmoty ako ich nora. Začudovane sa pozrela na mamu, ale tá sa len usmievala. Vlčica to nechala tak a radovala sa so súrodencami, že sú konečne vonka. Skúmali všetko, čo im prišlo do cesty. Ovoniavali kvety, štekali do slimákov, či sa snažili chytiť lietajúce potvory - vtáky. Niekto na nich zavolal a tak dobehli za svojím otcom. Bol to mohutný vlk a za ním stáli iní vlci. Vĺčatá sa skryli u mamy až na vlčicu. Podišla k otcovi a usmiala sa. Ten sa začudoval a prehlásil, že toto ešte nevidel. Oboznámil vĺčatá s pravidlami a dal im mená. Potom ich pustil, aby sa zoznámili s ostatnými. Najskôr boli vĺčatá vystrašené, ale po pár minútach sa začali hrať s vlkmi.

Ako tak rástli, bolo na čase, aby sa naučili loviť, stopovať a udržovať rovnováhu medzi členmi svorky a okolitými svorkami. Ujal sa ich starý, ale skúsený vlk. Volal sa Diego. Naučil ich základy stopovania, ako majú rozlíšiť zvieracie pachy od iných a ako vyňuchať zranené zviera. Povedal im aj ako nájsť zajačie, líščie či jazvečie nory. Vravel im aj všemožné príbehy, ako napríklad o hyenách, levoch, slonoch ba či o iných zvieratách. Keď absolvovali aj skúšky, kde im alfy dali za úlohu niečo nájsť a splnili to, mohli sa začať učiť loviť a bojovať. Zajace sa naučili loviť pozorovaním ročných vlkov a tak si prisvojili taktiku. Vedeli, že sa majú prikrčiť k zemi a blížiť sa ku koristi. Museli si vypočítať vzdialenosť a rozhodnúť sa, či sú dostatočne blízko alebo sa musia priblížiť viacej. Po odhade bol na rade beh alebo skok. Tiare sa viacej páči skok ako naháňanie. ,,Bolo to plytvanie energie, keď musíš bežať,“ prehlásila jedného dňa Tiara, keď sa vracali z lovu. Už mala skoro rok. Diego ich naučil loviť aj väčšie zvieratá a teraz ťahala losa spolu s lovcami. Keď však prišli do svorky, čakalo ich prekvapenie.

Tiara pustila losa a rozbehla sa k skupine vlkov, čo stáli okolo vlka pieskovej farby. Tiara si ho pozorne prezrela. Alfy odišli niekam preč a bety tu už stáli a vrčali. Vyzvedali od vlka kto je, čo tu chce a prečo prišiel práve k nám. Tiara podišla k betám a čakala, kedy vlk odpovie. Trvalo chvíľu než sa ozval. Povedal, že sa volá Marolin a prišiel sem, aby našiel svorku. Jeho rodnú svorku vyvraždili a Tiare ho prišlo ľúto. Nedala to na sebe poznať a tvárila sa neutrálne. V dave vlkov uvidela aj svojich súrodencov. Oni nikdy nebrali svorku tak vážne ako ona. Preto nemali dobré postavenia a ani funkciu. Všetci vedeli, že chcú odísť od svorky, ale ešte to nespravili. Tiara ich nechápala, ale teraz museli vyriešiť neznámeho vlka. Bety mu dovolili zostať a hneď na to pribehli alfy. Tie sa najskôr porozprávali s betami a až potom povedali Marolinovi, že môže zostať. Tiare prišiel záhadný, keďže sa s ostatnými veľmi nestretával. Vlčici to nedalo, a tak ho jednej noci sledovala, keď sa vydal smerom k rieke Mirinda.

Tiara sa krčila v tieni stromov, aby ju nebolo vidieť. Aj keď bola noc, Tiara nemala tmavú srsť, a tak sa bála, že by ju mohol uvidieť a ona by sa nič nedozvedela. Keď sa vlk zastavil na brehu rieky, Tiara skočila do najbližšieho kríka a cez malú škáru ho pozorovala. To čo Marolin spravil, jej vyrazilo dych. Hladinu rieky zdvihol do vlny a potom ju pustil. Keď sa hladina ukľudnila, Marolin zobral z rieky len trochu vody a vytvaroval z toho niečo ako šíp. Trhlo ním a pustil šíp naspäť do vody. ,,Prečo ma sleduješ mladá dáma ?“ opýtal sa, stále otočený chrbtom ku kríku, kde sa Tiara ukrývala. Vyšla z neho a pýtala sa, ako to spravil a ako je to možné. Usmial sa a povedal jej nech sa pozrie na svoj odraz. Tiara ho poslúchla a pozrela sa do vody. Nič však nevidela, iba seba. On jej prikázal aby sa pozrela na svoje oči. Povedala, že ich má modré. Iba ona a jej súrodenci mali farebné oči a nie zlatohnedé ako ostatní vlci. Povedal jej o mágii vody a potom o ostatných, ktoré sa ukazujú u vyvolených vlkov. Tiara ho počúvala pozorne a nenachádzala slov. Marolin jej sľúbil, že ju naučí ovládať jej mágiu. Tiara prikývla celá natešená a začala sa učiť. Marolin bol dobrý učiteľ a mala ho rada. Nebol ani starý, ale ani mladý. Bol však skúsený a tak ho Tiara počúvala na slovo. Niečo k nemu cítila, ale vedela, že nie je hodna sa stať jeho partnerkou a taktiež by jej to rodičia nedovolili. Brala ho ako najlepšieho priateľa a verila mu. Povedala mu všetko, čo ju trápilo a on jej pomohol sa z toho dostať. Rozumeli si spolu naozaj dobre, ale ich vzťah netrval dlho.

Jedného dňa šli na lov. Nemuseli nič loviť, pretože našli čerstvo ulovenú kobylu. Nikde nebolo nikoho, no zrazu sa z kríkov vynoril rozzúrený medveď. Všetci utiekli až na Tiaru, ktorá sa nemohla pohnúť. Jej pudy jej hovorili, aby utiekla, ale strach ju priklincoval k zemi. Medveď prišiel k nej a zdvihol labu do vzduchu. Tiara už zavrela oči a vedela, že je jej koniec. Niečo ju však odstrčilo. Otvorila oči a uvidela, že je to Marolin. Medveď ho zasiahol a odhodil Marolina pár metrov ďalej. Na mieste bol mŕtvy a Tiara smútila ešte dlhý čas. V tej chvíli však pribehla za ním a vzala jeho studené telo k svorke. Bola to dlhá cesta a Tiara už nevládala. Spolu s členmi vyhrabali dieru, do ktorej ho pochovali. Tiara sa vtedy skryla do svojej nory a nikto ju nedostal von. Všetci vlci si kládli otázku, čo bolo medzi Marolinom a Tiarou. Nikto na to však neprišiel, a tak to nechali tak. Po pár dňoch od jeho smrti sa svorka vrátila do starých koľají. Všetci si robili svoju prácu až na Tiaru, ktorá bola stále vo svojej nore. Matka jej nosila mäso aby nezoslabla. Rozprávala jej príbehy z mladosti a utešovala ju, aby už nebola smutná. Týždeň od Marolinovej smrti sa Tiara ukázala ostatným. Mala niečo v pláne, čo bolo vidno v jej očiach. Pozrela sa na mamu, ktorá na to len prikývla. Tiara si posledný krát prebehla v mysli všetky spomienky na Marolina a zahodila ich. Potom sa pozrela na ostatných a spustila svoju reč, ktorú si pripravovala celé štyri dni.

,,Dlho som premýšľala, prečo a načo som vlastne tu. Veľa krát mi to bolo jasné, ale niekedy nie. Ako malá som nevedela nič, kým som sa to nenaučila. Ani teraz neviem o nič viac ako tí, ktorí ma učili. Avšak, nebudem nikdy vedieť viac, ak sa to nenaučím. Už vám asi doplo, že sa chystám odísť, od vás. Od mojich druhov, ale inak to nejde. Budem na vás spomínať v dobrom i zlom a dúfam, že aj vy na mňa,“ prehlásila a všetci prikývli. Obrátila sa na alfy. V tejto chvíli to neboli mocné a vážené alfy, ale len jej rodičia. Rozlúčila sa s nimi a matka sa uisťovala, či chce vážne odísť. Tiara jej však sebaisto povedala, že sa už rozhodla. Matka ju posledný krát objala a potom sa stratila v nore. Nemohla zniesť, že Tiara odchádza. Otec ju tiež objal a poprial veľa šťastia. Potom prišli na rad súrodenci. Bolo to rýchle a na koniec sa rozlúčila s ostatnými. Bola smutná, že musí odísť ale inak nemohla. Posledný krát sa pozrela na známe tváre. Zavyla a oni sa k nej pridali. Bola to ich posledná spoločná pieseň. Tiara sa potom zvrtla a zmizla v lese.

Tiara bežala lesom až vybehla na lúku, kde končilo ich územie. Prebehla ho a vydala sa na západ. Bežala cez lesy, lúky, planiny, hory, rieky, jazerá či údolia. Za pár mesiacov nabehala pekné diaľky. Ako tak klusala cez jeden les a už sa dostávala k lúke, niečo počula a aj zacítila zvláštny pach. Zvraštila tvár a prikradla sa do húštiny na kraji lesa. Tam čakala čo sa bude diať. Čakala už päť minút, keď sa chcela vzdať, ale na lúke sa konečne objavili tie tvory. Takéto ešte Tiara v živote nevidela a tak sa bála, čoho sú schopné. Mali štyri nohy, ale kráčali len po dvoch. V horných končatinách niesli oštepy a jeden za sebou ťahal mŕtvu srnu. Na sebe nemali skoro žiadne chlpy, až na pár chlpov na hrudi, rukách a nohách. Najviac mali na hlave a ten čo ťahal srnu mal chlpy aj na brade. Na sebe mali prehodené kože mŕtvych zvierat a to Tiaru vystrašilo. Nepohla sa a tak si ju nevšimli. Hneď, ako zmizli za kopcom, Tiara sa rozbehla a utekala, až kým sa neocitla v bezpečí lesa. Neskôr sa od tuláka dozvedela, že týmto tvorom sa hovorí - ľudia. Jeho partnerka ešte dodala, že tieto tvory lovia zvieratá, či ide o slabého zajaca alebo mocného medveďa. Tiara sa im pár dní vyhýbala, ale jej zvedavosť jej nedala. Vystopovala ich a došla k ich obydliu. Prikradla sa bližšie a schovala sa na kraji dediny. Pozorne ich sledovala, čo robia a všímala si ich zvyky. Ženy robili ľahkú prácu v okolí domu a muži chodili ťažko pracovať. Loviť zver a tak. Deti sa len radovali a hrali sa svoje hry, no tie staršie museli pomáhať. Tiara sa po hodinách sledovania postavila a odišla. Od vtedy ešte pár krát narazila na tieto tvory, ale čím išla ďalej, tým menej ich tam bolo. Smerovala rovno ku kopcom, čo sa výšili a dúfala, že v tom údolí nájde konečne domov.

Vybehla hore a ocitla sa v snehovej víchrici. Pretláčala sa dopredu a vzdorovala náporu vetra. Sťažoval jej to aj sneh, ktorého tu nebolo málo. Keď sa jej podlomili nohy a už sa nemohla postaviť, zostala ležať a pomaly zaspávala. Nechcela zomrieť a dúfala, že toto je len normálny spánok a nie večný. Keď Tiara otvorila oči a obzerala sa okolo seba. Bola po krk v snehu a tak sa musela spod tej masy snehu vyhrabať. Keď sa konečne vyškriabala von, uvidela, že je ešte noc. Bola stále unavená, a tak si znova ľahla. Hneď ako sa prvé lúče slnka dotkli Tiarinho kožucha, prebudila sa a ponaťahovala zmrznuté telo. Obzerala sa okolo seba a všimla si, že stojí na výbežku skaly. Zvedavo prišla na koniec výbežku a pozrela sa pred seba. Uvidela nádhernú krajinu a rozhodla sa, že tu zostane.

Zajímavosti

- Tiare koluje v žilách veľké percento krvi vlka Eurázijského, preto jej výška v kohútiku je len okolo 60 centimetrov.
- Stavba tela je veľmi útla, kde najväčšiu pozornosť upúta jej huňatý chvost.
- Srsť má prispôsobenú do teplého a vlhkého počasia, preto schne rýchlejšie, než je u vlkov zvykom.
- Vzhľadom na jej výšku, má i menší žalúdok, preto dokáže vydržať bez jedla alebo len na malých porciách, dlhšie.
- Má panickú hrôzu z medveďov.

Vlastnosti

Síla 50 %/50 %

Vytrvalost 50 %/50 %

Rychlost 90 %/90 %

Obratnost 90 %/90 %

Schopnost lovu 80 %/80 %

Předměty