Příspěvky uživatele

< návrat zpět

52.
//Modrák

Horlivo som prikývla na otázku, ktorá asi ani nebola otázkou, pretože odpoveď bola jednoznačná. I tak som mu však musela na ňu kývnuť. Neexistovalo, aby som ja bola päť minút v pokoji, či ticho. I keď teraz som bola ticho nejako dlho. Príliš dlho. Začínala som mať z toho celkom veľké stresy. Joj more. "Hm podľa mňa by na púšti nemalo žiť nič," začala som, keď načal novú tému na rozhovor. "Avšak čudujem sa, že sa tam kde tu mihne nejaká jašterica. AKože, nie že by som niečo veľa o púšťach vedela a zažila, ale tak nnejako," riekla som ďalej a pobavene sa zasmiala. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a zdĺhavo si zívla. Bola som celkom unavená. Teda, ospalá. Ešte som sa poriadne neprebrala. "Ale, ak na púšt zablúdilo niečo väčšie čo tam skapalo. Mohli by sme to konečne zožrať!" riekla som pobavene a doširoka sa usmiala so zamávaním chvosta, ako sme pokračovali po lúke ďalej. Nakonec sme došli k jazeru, kde som sa konečne napila.

//Pityas

51.
//Kvitnúca lúka

Zastrihala som ušami. "Uspokojím sa s tým, že je to výhra," odvetila som s úškrnom a privrela očká, keď som uvidela strom uprostred lúky. Naklonila som hlavu na stranu, pretože to nebolo to jediné, čo ma udivilo. Zamračila som sa a pomaly dvíhala zrak k jeho korune, ktorá bola naozaj niekde na nebesiach. "Ty myslíš naozaj len na jedlo, čo," zamumlala som smerom k nemu skepticky a zazubila sa. Avšak i mne chýbalo jedlo. No môj žalúdok o poznanie menší, než ten Aronov. "Ten strom je podivný," skonštatovala som a pohľadom prešla opäť po jeho modrastej farbe. Nikdy som nič také nevidela. I jeho okolie na mňa pôsobilo mierne znepokojivo. Cítila som mágiu, ktorá z tohto miesta vyžarovala. Nakrčila som ňufák. "Myslím, že sa blížime k tej púšti, už je tu akosi teplejšie," pokračovala som ďalej a rozišla sa na juh. Oblizla som si ňufák. "Azda tu nájdeme i jednorozčov pfff, ten strom bol fakt divný. Ešte by som chcela vidieť aj dúhový," riekla som a pokrútila hlavou zo strany na stranu pobavene. Zašvihala som chvostom a povzdychla si, keď sme prechádzali pomedzi ďalšie kvantum kvetín.

//Small cez lúku

50.
//Bažiny cez Common

Povzdychla som si. Mal pravdu. Avšak, nechcela som odsudzovať len tak na základe toľko málo faktov, ktoré sa nám podarilo nazbierať. "Máš pravdu, to ma celkom zamrzelo i to, že nikto nebol na území. Až preskúmame ostrovy, asi veľmi dlho neodídem z toho lesu," pokračovala som v rozprávaní a povzdychla si. A veľmi dlhooo sa vyspím a poriadne sa najem a užijem si ten potok v lese! Nad tou predstavou som zavrtela chvostom. Tak veľmi som sa na to tešila. "Pfff, tak teda ďakujem. Podľa mňa si na mňa zvykne celý ostrov! Ale vieš čo, prešli sme veľký kus cesty. A vlkov nikde nie to. Mi príde, že ak sme preleteli tým portálom, zrazu všetko vymrelo," skonštatovala som a povzdychla si. Pokrútila som hlavou zo strany na stranu a venovala mu ďalší úsmev. "Určite by tá schopnosť bola užitočná. Rovnako tak ako niečo iné, ale teraz ma nič nenapadá. Teba napadá nejaká úžasná super schopnosť?" nadhodila som ďalšiu otázku a pozrela sa na neho žiariacimi očkami plnými očakávania a nadšenia...

//Modrák

49.
//Common Forest

"Uvidíme, že ako funguje tá svorka. Či poriadne alebo len tak na oko," riekla som na jeho slová a uškrnula sa. Stále som nemala ucelený názor, pretože som v tej svorke ešte nestrávila nejako extra veľa času. Avšak, verila som, že to dopadne všetko skvelo! "Heh, ja nefrflem. Ja len hovorím to, čo si myslím. Je to niekedy otravné," zašomrala som a odfrkla si. "Dakedy mám pocit, že poviem niečo skôr, než mi dojde, čo som povedala. Niekedy by som si priala, aby som dokázala vrátiť čas!" odpvoedala som a povzdychla si. To by bolo úplne úžasné. Mohla by som urobiť plno omylov a všetko to vrátiť a skúsiť urobiť znova! Och, taká predstava sa mi naozaj páčila. Pobavene som sa uškrnula. Keď v tom som zastavila, pretože sa mi laba prepadla do vodnatého bahna. "Eeew," vyhŕkla som a okamžite zaspätkovala. Ocitli sme sa v bažinách. "Meh, mali by sme to obísť, nechcem si zašpiniť moju srsť viac. Je na to príliš pekná," nakrčila som ňufák a hľadala cestu, ktorá nebola tak moc mokrá. Povzdychla som si. Už som sa zašpinila. Sakra. Kde to ale kurňa umyjem??? Biela srsť bola na dve veci.

//Kvitnúca lúka cez Common Forest

48.
//Congelat

"Neboj nič. Až sa vrátime do Zlatého lesa, možno pôjdeme na lov. To sa väčšinou robí na jar a jeseň. A naplníme svorkový úkryt!" riekla som odhodlane a usmiala sa na neho. "To by bolo super, čo povieš? Len zohnať viac členov svorky, ktorých sme zatiaľ ani nevideli ale nie je sa čomu diviť, keď sme tam poriadne nepobudli," skonštatovala som a opäť sa zazubila. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a vydýchla ďalší oblak pary z papule. Oblizla som si ňufák, keď sme vošli medzi prvotné stromy lesu. "Ach, cítim tu nejaké zvieracie pachy, ale ktovie. Netrúfam si loviť v lese. Ešte by si sa niekde zasekol a ja si zlomila labu. To by nám len chýbalo!" odvetila som pobavene a pokrútila hlavou zo strany na stranu. Zastrihala som ušami a pohliadla niekam medzi stromy. Zdalo sa mi, že som niečo zahliadla, ale očividne ma len klamal môj zrak.

//bažiny

47.
//Dvojčatá

"Fú, pozrime sa," riekla som na jeho otázku a premerala si jeho záhyby na tele. Štuchla som do jeho brucha a zaculila sa. "Tipujem tak mesiac s plnými zásobami mäsa a nič nerobenia," riekla som ďalej a zazubila sa. Ja som bola oproti nemu krpatá a vychudnutá. Niekedy som si nepripadala ani ako vlk. Avšak mohla som robiť čo som chcela... nikdy by som asi neschudla. "Ja si myslím, že keby si mi dal polovicu tých zásob, obaja by sme spadali do knižného priemeru," pokračovala som ďalej a zašvihala som chvostom zo strany na stranu s úškrnom. Privrela som zraky a zastavila sa u brehu jazera, kde sme sa dostali. "Ach, toľko ľadu a snehu všade. Síce sem zapadám sfarbením ale nie srsťou. Ale pozri sa tam na horizonte..." ukázala som labou na stromy v pozadí a uškrnula sa. "Azda tam nájdeme nejaké jedlo!" povedala som smerom k nemu a zasmiala sa. Určite už musel byť zúfalý z toho, že tak dlho nejedol! A tak som sa rozišla na juh.

//Common Forest

46.
//Rozbitý sever

Ach, ako som milovala adrenalín. To nemohol niekto tak pohodlný ako Áron pochopiť. Možno až po čase, keď so mnou strávi nejaký ten čas, tak nájde v sebe rovnakú záľubu! Ale tomu som moc neverila, i keď som mohla aspoň dúfať. "Ach príliš sa strachuješ. Keby sa takto strachujem celý život, nič by som nezažila. Nebuď taký suchar a trochu si to nebezpečie a adrenalín užívaj!" riekla som pobavene a zvonivo sa zasmiala. Chvosstom som zamávala zo strany na stranu a zazubila sa, keď poznamenal, že moja myšlienka na jedlo je mega. "Ach, neboj neboj. Niekde to jedlo zoženieme, aby si náhodou nezhodil týmto pohybom nejaké to kilo," podpichla som ho s hravou iskrou v oku, keď sme prechádzali horami. "Nuž, počúvaj!" upozornila som ho, keď som začula hvízdať vietor medzi horami. Bolo to tak krásne. Zastrihala som ušami a chvíľu tento úkaz počúvala, než ma zase dohnal chladný vietor a fakt, že by sme sa mali pohnúť ďalej a tak som vykročila ďalej.

//Congelat

45.
//Ľadové pláne

Zastavila som sa na konci brehu, ktorý sa zdal ako posledné pevné miesto. Naklonila som hlavu na stranu a sledovala kryhy, ktoré sa vznášali na vodnej hladine. "Uuu, pozri sa na to," riekla som a zavrtela chvostom, keď som skočila na menšiu kryhu. Mierne sa pod mojou váhou prehupla. Avšak, neponorila sa. Zdvihla som zrak a zasmiala sa. "Poď je to sranda!" riekla som a rozbehla sa ďalej. Začala som skákať z jednej kryhy na druhú a zvonivo sa smiala. Bola to zábava až do momentu, keď sa podo mnou ďalšia menšia kryha podlomila. Ledva som sa stihla odraziť a doskočiť na pevninu. Laby som si však stihla zamočiť. !Bŕŕŕŕ" riekla som a zavrčala. Vodu som mala rada, ale tiež sa mi nepáčilo, že mi teraz z toho ostala taká kosa. Otriasla som sa ešte raz a povzdychla si. "Pôjdeme ďalej na východ a potom by sa mala ceste znižovať na juh do teplejšej klímy ako som odpozorovala," riekla som smerom k nemu s úškrnom a rozišla sa smerom k horám neďaleko. Zazubila som sa od ucha k ucha. "Možno tu niekde nájdeme i zmrznuté jedlo, ktoré čaká až ho objavia dvaja prieskumníci! Keď nie budeme si musieť inde niečo uloviť lebo som už celkom hladná," riekla som úprimne a povzdychla si. Mali sme to ťažké, ale i tak som chcela spoznať ostrovy. Nech ma to stojí, čo ma to stojí.

//Dvojčata

44.
//Jaskyňa Glaciem cez Ice world

Vyliezla som zase na povrch zeme a otriasla sa. Drkotali mi zuby. Bol tu naozaj veľký chlad, mali by sme sa nejako zahriať. Oblizla som si ňufák a pozrela sa smerom na Árona, ktorému sa očividne jaskyňa tiež veľmi páčila. "Poď, mali by sme sa zahriať pohybom, inak z nás budú cencúle," riekla som a rozklusala sa po zasneženej pláni, ktorá nás viedla k horám na severe. Lenže moju pozornosť skôr upútali kryhy viac na západ. "Oh, myslíš, že sa to tu niekedy roztopí?" pokračovala som, kedže som nevedela byť príliš dlho ticho. najradšej by som rozprávala a rozprávala... Povzdychla som si. Lenže začínalo mi byť teplo, ako sme klusali v tom snehu, čo nebolo úplne najideálnejšie. Zašvihala som chvostom zo strany na stranu a kukla sa smerom k Áronovi. "ZImu moc nemusííím, je to tak chladivé," posťažovala som sa troška, že či sa trošku nerozhovorí. No i tak som to tu chcela preskúmať.

//rozbitý sever

43.
//Ice world

Tvrdo som dopadla na zem v jaskyni, keď som sa došúchala po ľadovej výzdobe. "Ako ja túto krajinu nenávidím," zašomrala som si sama pre seba, keď som sa začala zbierať na labky. Otriasla som sa a ponaťahovala si ubolené kosti. Zamľaskala som a pozrela sa na miesto, kde som sa to zase prepadla, či na mňa nevyskočí nejaká hovadina. Nestalo sa tak. Práve naopak. Zavrtela som chvostom, keď som si uvedomila, kde sa to vlastne nachádzame. "Aha! Poď sa pozrieť. Predsa len sme ju našli!" vykríkla som smerom k Áronovi a začala sa obzerať po jaskyni. Bola tak nádherná a oveľa väčšia, než som bola zvyknutá. Nechcela som sa však vydať príliš ďaleko. Ešte by som zablúdila alebo by som sa šmykla niekam do riti a už sa nedokázala z tade vymotať. "Ahaaa," zvískla som, keď som sa rozbehla po ľadovej ploche a šmykla sa pekný kus cesty so smiechom. Narazila som až do stalagnátu a kukla sa na Árona, či sa pridá. Chvíľu som sa takto hrala, keď som bola celá zadýchaná. Pomaly som sa vydala preč z jaskyne. "Už si môžeš zapísať do životopisu, že si videl ľadovú jaskyňu! Oh ako sa sem rada vrátim! Ale ziiima," vyhŕkla som až ma striaslo. Len tak rýchlo preč. Už som si tu užila dostatok času a bola som spokojná.

//Ľadové pláne cez Ice world

42.
//Salt

Oblizla som si ňufák a po očku sa pozrela na Árona. Zavrtela som chvostom zo strany na stranu a zdĺhavo si ešte zívla. "Som. Už nie som to malé a roztomilé vĺča," riekla som a pobavene sa zazubila. Zamrkala som a zdĺhavo si zívla. Ešte raz a asi ma porazí. Nie. Musela som svoje telo nejako nakopnúť, aby som už nebola tak v prdeli znavená z toho spánku. "Vieš čo ma fascinuje?" začala som, keď sa mi labky začali ponárať do začiatkov snehovej pláne. Privrela som oči. "Je tu až príliš veľa podnebných pásiem na to, aké sú tie ostrovy malé," odvetila som a zadumane sa obzrela. Neďaleko tejto ľadovej pustatiny bola púšť, potom pláže, kvitnúce pláne, či džungľa. Privrela som zraky. "No, to je otázka, ktorá zase siaha do filozofických rovín," dodala som pobavene, keďže som vedela, že on na niečo také rozhodne nie je. "Hm," ušlo zo mňa, keď mi labka ušla na kuse ľadovej plochy a ja stratila rovnováhu. Zaskučala som, keď som sa prepadla na zem a šmykla sa do útrob jaskyne.

//Jaskyňa Glaciem

41.
Mala som bezsenný spánok. Bola som tak unavená, že mi nestačilo tak málo spánku, ako sme mali predtým. Avšak po tomto šlofíku určite už budem nakopnutá na sto percent! Mykla som labou zo spánku, čím som mu musela dať po papuli, ak ležal. O niekoľko minút som sa začala preberať. Pootvorila som oči a zdĺhavo si zívla. Zamľaskala som a pohliadla na Árona vedľa mňa. "Joj, toto je už dobre," zamumlala som a pomaly sa vyštverala na laby. Otriasla som sa a ponaťahovala si všetky kĺby v tele, až mi tak zakřupalo. Zazubila som sa a ešte raz si zdĺhavo zívla. "Stará som," zamumlala som, keď mi zase zapukalo v bedrách. Zazubila som sa a pozrela sa na Árona. "Znavilo ma to, ale teraz som už zase pripravená vyraziť!" riekla som opäť s rovnakým elánom a zavrtela chvostom zo strany na stranu. "Snívalo sa ti niečo, keď si spal?" nadhodila som otázku a poškrabala sa za uchom, keď som sa pomaly vydala ďalej.

//Ice World

40.
Zastrihala som ušami, keď mi prezradil, že to nie je Nera ale Nero a dokonca, že ide o Boha. Prekvapivo som sa na neho pozrela. "Fíha, nikdy som o ňom nepočula ani ho nevidela. Ten musí byť asi pre túto krajinu špecifický," riekla som na jeho slová a zadumane sa zamyslela, či som ho podľa popisu náhodou niekedy niekde nevidela. Avšak nezdalo sa, že by mi bol známy. Preto som sa na to vykašlala a pohodila chvostom s úsmevom. Zívla som si a i ja upadla do spánku. Keď sme sa zobudili o pár hodín, zase som na plno otvorila papuľu a po,rela sa na Arona. Nadhodila som prvé slová a počúvala, čo mi také odpovie. "Ale kde. Ešte uvidíme, aký vlastne je a aká je jeho svorka. Avšak chcela by som poriadne preskúmať túto krajinu než sa tam vrátime. Veď nie sme ani tak ďaleko, za pár dní budeme v lese," riekla som rozhodne a prevalila sa na bok. "Som ešte unavená, daj mi chvíľu," riekla som so zívaním a ešte upadla do spánku. Nemala som ho dostatok. Potrebovala som sa ešte málinko dlhšie prespať než budeme pokračovať.

39.
Zastrihala som uškami a naklonila hlavu mierne na stranu, keď som začula to, čo povedal. "Nera? Kto je Nera?" opýtala som sa ho zvedavo. Ja mu povedala kto je Kerber, takže by to bolo od neho fér, keby mi to prezradí. "Hm zaujímalo by ma, za koľko dorazíme k oáze. Púšť je na druhej strane tohto pohoria, ale rada by som zavítala na sever prv, ak ti to nevadí. Z diaľky som tam videla zaujímavé hory v pozadí a rada by som to preskúmala, no sama som sa bála," riekla som k nemu pravdivo a sklopila zrak. Bolo to divné od neho žiadať, pretože som videla na ňom, že už nevládze a vlastne náš prvý plán znel len do oázy. Ale bola to skvelá príležitosť ako to tu celé preskúmať. Prečo sme sa toho nemohli chopiť? "Domnievam sa, že kvôli chladnejšej klíme by sme tam mohli nájsť i tú ľadovú jaskyňu," dodala som s úsmevom, že či bude so mnou súhlasiť. Samozrejme že nie hneď. Lrv som sa chcela vyspať. A on to potreboval tiež. Oveľa viac, než ja. Pousmiala som sa. Bola som rada za svoju húževnatosť. Tak či tak. Aspoň Aron trochu zhodí z tých špekov predsa. Zazubila som sa a pohofila ocasom.

38.
//laica mar

Horlivo som prikývla hlavou, keď sa ma pýtal, či to bol ten super vlk. "Áno áno. Azda tu ešte možno bude, ale ktovie. Asi skôr nie. Ale bol enormne vysoký! I keď voči mne je vysoký hádam každý," riekla som a pobavene sa zasmiala, keď som zamávala chvostom a pozrela sa na neho. Bol vcelku unavený, ale to i ja. Nechcela som sa však zastavovať na tak... Otvorenom priestranstve. "Hm poďme bližšie k horám, možno tam nájdeme nejaké útočisko," riekla som a pobrali sme sa tým smerom. Keď sme trošku vystúpili vyššie, uvidela som jazero. Usmiala som sa. "Mohli by sme si oddýchnuť, čo povieš?" riekla som smerom k nemu a podišla na jeho breh. Ľahla som si na zem a vydýchla si sťažka. Na toto som už asi príliš stará, pomyslela som si a zavrtela hlavou. "Čo si myslíš, že bola zač tá jaskyňa? Tak veľkého pavúka som ešte nevidela!" vyhŕkla som. Zdalo sa, že aspoň tu na chvíľu budeme mať pokoj. Po tom vsetkom m, čo sme zažili. V labkách som cítila mravčenie. Ešte trošku by sme sa mohli pozhovárať a potom by som najradšej upadla do spánku. Nech naberiem nejakú energiu. A aj Aron.