Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Na Výhliadke

Mieril som k horám a nemohol odolať nutkaniu, pozrieť sa na tie druhé. Mal som na ne zlé spomienky, azda preto som sa vydal radšej týmito. Privrel som zraky a vydýchol. Mal som pocit, akoby dážď, ktorý sužoval krajinu a vpíjal sa mi do kožucha, bol čoraz chladnejší ako sme postupovali do srdca hôr. Dvíhal sa i vietor a mal som tušenie, že by bolo najrozumnejšie niekam zaliezť. "Hm?" zamrmlal som smerom k Yrsi, ktorá sa na mňa otočila s hlúpou otázkou. Privrel som oči a ležérne na ňu pozrel, že či to myslí vážne. "Ja? Nemyslím si, že som tu ten, kto po niekom niečo chce," zopakoval som jej tón hlasu a potom normálne svojim klasickým tónom, ktorý značil, že mi je úplne ukradnutá, som dodal: "Rozumiem, že si sa pripojila k našej skupine na rýchlo a nebolo ti všetko povedané, ale ten, čo tu niečo chce, si ty." Švihol som chvostom a obišiel ju, aby som pokračoval ďalej v našej ceste. Možno som si ju zobral na cestu len ako prívesok, nech nemusím ísť v tichosti. Zaujímalo ma však, pokiaľ to spolu potiahneme a či sa naše cesty nerozídu už tu. Ktovie aké mala nervy. "Moja otázka znela jasne, videla si už ostrovy?" položil som jej svoju otázku znova a očakával normálnejšiu odpoveď. Ak by ju náhodou zase nepochopila, dodal som i rozšírenie: "Nie len očami, ale fyzicky. Prešla si už markantnú väčšinu miest? Narazila na všetky tri ostrovy? Zažila si tu niečo magického? Stretla Wua? Vošla do Svätyne? Ovládla viacero mágií? Máš znalosti miestnych rastlín a výskytu svoriek? Stretla sa... s bohmi?" Očakával som zápornú odpoveď. Skutočne som tu nebol ja ten, čo by mal niečo chcieť. Avšak ak jej prístup bude takto úsečný, asi sa na ňu vykašlem i keď ma bude napokon prosiť. Ak by nepatrila do Spoločenstva, už dávno by som jej prerazil ten drzí zobák, čo mala.
Počasie bolo čím ďalej tým horšie a zazdalo sa mi, že u jedného sedla je o niečo viac zlé počasie, než v časti, ktorou sme prechádzali. Nastražil som uši a zahľadel sa oným smerom. Keď som uvidel žiaru blesku. Nebol prirodzený. Privrel som zraky a na moment sa zastavil. Hľadel som oným smerom a premýšľal. Mal som nutkanie sa tam ísť pozrieť, ale počasie bolo neúprostné. "To sa nás netýka," riekol som smerom k Yrsi. "Musíme sa ísť skryť," dodal som a kývol hlavou, aby sme sa vydali preč z hôr. Stále som sa však raz za čas obzrel cez rameno. Pre tento moment som sa však potreboval niekde ukryť a načerpať nové sily, nech som pripravený na takéto všemožné nové nástrahy, ktoré tu na nás číhajú. Ak by sme prešli portálom, vedel som, kam môžeme zaliezť. Preto som pridal do kroku.

//Ostríži zrák

Primárne - Thia, Yrsi

Strihol som uchom smerom k sestre. Zaujímalo ma, ako skončila ona a keď som zistil, že i jej nakopala Tania zadok, musel som sa zamračiť. Ako to bolo možné? Nikdy by som nepovedal, že by ju tá zjazvená hlupaňa porazila. Mala určite nad ňou navrch, ale čo sa dalo robiť. Očividne sme mali padnúť na hubu. Nevadí, niekde inde nám to rozhodne vynahradí. "Hlúpe náhody, veď si minimálne ja s Wissom odvetu určite dám, keď na to príde čas," riekol som a odfrkol si. Určite som to nechcel nechať len tak. Pokýval som hlavou a pohľadom vyhľadal oných dvoch zelenáčov, ktorý nám tu na výhliadke smrdeli pod ňufákmi. "To áno, ale množstvo jaziev na jeho tele sa mi nepáči. Stále v tom vidím i tú druhú stranu názoru a to, že zjazvení nie len dosť odžili, ale i dosť utrpeli a prehrali," riekol som. Prečo by si vôbec niekoho pripustil k telu? Ktovie. "Mohli by sme o nich niečo zistiť. Ja si zaberám tú podivnú Yrsi, keď sa tebe tak Callid páči," špitol som k nej a drcol ju provokačne do ramena. "Uvidím, čo z nej dostanem," dodal som a potom sa pozrel na Scara, ktorý prehovoril. Konečne. Bol som rád, že som mohol slobodne odísť a pozrel sa na Wissa a Thiu, ktorých povýšil na verných členov, alá bety. Uznanlivo som k obom kývol a pozrel sa na Yrsi, ktorá dobehla k Allavanté. "Aha, moja šanca," zamumlal som smerom k sestre a kývol jej na pozdrav. Išiel som si po svojej misii a vydal sa tak smerom preč od všetkých, pomaly kráčajúc okolo Yrsi. "Poď Zelenáč, videla si už ostrovy?" zatiahol som smerom k nej a kývol hlavou, aby ma nasledovala. Neveril som vlkom, ktorý sa k spoločenstvu pridali len tak a bolo na čase ich spoznať. Postupne. Alebo ich zhodiť z útesu... jedno z toho určite bude správne rozhodnutie.

//Severné hory

Stále som vyčkával na nejaké reakcie Scara a Usmevavej. Potreboval som to k tomu, aby som sa mohol rozpŕchnuť do preč z tohto cirkusu, ktorý tu panoval. Sem tam som sa pozrel na Wissa, či náhodou neskolabuje. Určite to len hral, že je okej. Mal šťastie. Nedokázal som prijať záver nášho súboju, ale... budiš.
Keď mi sestra odpovedala na moju otázku, musel som nakrčiť ňufák. Boli sme prekliatí určite. Zamračil som sa. "Pozri sa na toho starca, všetko naznačuje k tomu, že som mu mal rozbiť papuľu a aj sa mi to darilo, ale potom chytil druhý dych alebo čo," riekol som a zamračil sa, keď som zazeral na Wissa. "Prehral som... náhodou. Mal šťastie, že som stratil pevnú pôdu pod labami," dodal som a musel to nejak prikrášliť, aby to nevyznelo tak strašne. Bolo však vtipné a smutné zároveň, že sme všetci traja prehrali. Bolo to hlúpe. Ale bol som na druhú stranu rád, že Faust to natrel Noirovi. Aspoň niečo pozitívne na tom všetkom. "Máš pravdu, musíme byť prekliatí," pritakal som na slová o bohoch a zamračil sa. "Čo hovoríš na tých potulných zelenáčov, čo sem naťahala Usmevavá?" opýtal som sa jej na názor a pohľadom našiel Yrsi. Niečo vo mne ma nútilo k tomu, aby som šiel za ňou, ale chcel som zároveň odtiaľto zmiznúť. Bolo tu príliš veľa vlkov. Odfrkol som si. Straka cítila môj nepokoj a tak nervózne zaškriekala. Obávala sa, že by ju niečo mohlo trafiť, ak sa naštvem z toho, aký som nerozhodný.

//Luka

Uškrnul som sa na Wissa. Len aby, pomyslel som si smerom k nemu a sledoval ho, či naozaj nechytí onen infarkt. Možno, keby sme ešte pokračovali, tak by ho skutočne dostal! Bola by to srandovná podívaná. "Cirkus," zopakoval som, keď som videl to množstvo vlkov a vĺčat, ktoré na lúke pobehovali. Necítil som sa komfortne a najradšej by som odtiaľto ihneď zmizol. Dôvod, prečo som sa narodil a patril do spoločenstva bol jednoduchý, niekam som patril, ale nevyhľadával som svorky, pretože toto bolo presne to, čo som zažívať nechcel a teraz som to musel prežívať. Srsť na šiji sa mi naježila. Nech je už koniec tejto šaškárne. "Hej no," pritakal som na Wissove slová a pohľadom skôr pátral po vlkoch okolo. Chcel som odtiaľto čo najrýchlejšie zdrhnúť. Pohľad sa mi zastavil na sestre. Počkal som ešte na slová álf predtým, než som sa vydal za sestrou.
Nepamätal som si, že by som s ňou niekedy prehodil viac než pár viet. Možno preto, že sme sa nikdy moc nestretávali, ale spájala nás naša krv. To jediné, čo z nás robilo blízkych. "Tak čo, ako si dopadla," prehodil som neutrálne k nej a posadil sa vedľa nej. Bol som unavený a potreboval som si trochu oddýchnuť. Potom som mal v pláne odtiaľto sa zdekovať a ísť trochu zas poškádliť obyvateľov ostrova.

Ležal som na zeme v zahanbení. Keby som bol človekom, mal by som líca červené od hanby. Dúfal som, že keď sme boli na lúke, nebolo nás až tak vidieť. Hlavne bola noc a nikto z nich také nočné videnie určite nemal. Nevadilo mi byť tým, kto prehral... len som nechcel, aby to niekto videl. Potupné. Odfrkol som si a pozrel sa z dola na Wissa. "Netvár sa, akoby si nemal na mále aj ty," zavrčal som a fľochol na neho nepríjemný pohľad. Určite to nebolo ľavou zadnou a musel byť vyčerpaný i on sám. Potupne som ostával ležať, pretože som sa snažil predýchať to, že mi nakopal zadok nejaký dedko. Mal určite len hlúpe šťastie.
Videl som však na ňom, že je vyčerpaný a lapá po dychu. Zaškeril som sa. "Počkajme chvíľu, či ťa netrafí infarkt a aspoň sa stav víťaza rýchlo zmení," zatiahol som a zachechtal sa. Potriasol som hlavou. Bol som unavený. Srdce mi šlo na plno, dych sa mi pomaly ustáľoval, ale rany ma začínali viac a viac štípať a telo bolieť. Potreboval som si ísť pospať a oddýchnuť si. Najskôr sme sa však museli vydať za členmi, aby sme to ukončili. "Poďme," pritakal som a pozviechal sa na rovné laby. Otriasol som sa a vydal sa za Wissovým vejúcim plášťom smerom na výhliadku.

//na vyhlidce

3MP, 7FP

Nechcel som si to priznať, ale pociťoval som značnú únavu. Adrenalín v mojom tele pomaly klesal a ja cítil každú jednu ranu, ktorú mi Wiss spôsobil. Nemohli sme si klamať, ale obaja sme sa navzájom vcelku slušne zranili a chvíľu potrvá, než sa nám všetko zahojí. Nemal som však na tele nič vážnejšie, ale oddych sa mi rozhodne po tom všetkom zíde. Nemohol som však nad tým takto teraz premýšľať, musel som dokončiť to, čo sme začali. Nech to už skončí hocijak, boli sme vyrovnaní súperi. No vždy tu musel byť jeden víťaz. Hah, to som si však nechcel priznať, že by mi mohol nabiť čumák on. Neexistoval taký záver! Keď ma Wiss zdrapil za chvost, otočil som sa a vrhol sa po jeho boku a slabinách, kde som sa chcel zaprieť svojimi tesákmi. (útok 1) Museli sme sa však od seba obaja dostať, tak či onak, pretože príliš blízko keď sme boli, neveštilo ani pre jedného nič dobré. Avšak bol som príliš pomalý, keď mi skočil po krku. Zavrčal som a vyčaroval ostnaté tŕne, ktoré šľahli po jeho krku z druhej strany, aby ho odo mňa odtiahli a prípadne mu spôsobili i tržné zranenia. (magický útok 2) Zasyčal som, keďže jeho posledný kusanec bolel viac než dosť. Ostal som mierne zaskočený a keď mi spravil jamu pod labami, vyviedlo ma to z rovnováhy a zvalil ma na zem. Zvíjal som sa pod ním a keď som sa spod neho konečne vymanil, natiahol som krk, aby som sa mu zakusol do laby. (útok 3) Mal som však sám dosť. Potreboval som už oddych a moje telo to dávalo dosť najavo tým, že som bol pomaly pred omdlením z toho všetkého. Trvalo to dlhšie, než sa mohlo zdať.

23HP
3MP, 7FP

Niektoré z mojich chmatov vychádzali, niektoré nie. Osud bol dosť náhodný a tento náš súboj bol viac než vyrovnaný. Skutočne sme sa dopĺňali. Ja svalmi a Wiss skúsenosťami. Keby sme stáli na rovnakej strane, nás protivník by nemal šancu. Kusol ma do členku. Podarilo sa mu to. Zavrčal som, pretože ako som pohol labou, len som si rozsekol ranu o jeho zuby viac. Otočil som sa po jeho hlave, aby som ho chytil za ucho, ktoré som chcel stisnúť a tak sa vymaniť. (ÚTOK 1) Vyfackal ma však do toho i šľahúňami. Ďalšia štípajúca rana, ktorá sužovala moje telo. Musel som mu to nejako oplatiť. Vrhol som sa labou a tesákmi po jeho boku, aby som ho zhodil k zemi. (AKCE) Neváhal som. I keby sa mi to nepodarilo, už som mal svoj ďalší plán. Vytvoril som lútku, ktorá sa vrhla z druhej strany po Wissovi, aby sa do neho zakusla, zatiaľ čo ja som sa snažil uskočiť jeho ďalšiemu útoku. (MAGICKÝ ÚTOK 2) Keď sa mi podarilo od neho úspešne uskočiť a vyhnúť sa jeho útoku, priskočil som k nemu hneď ako sa lútka rozpadla a zahnal som sa tesákmi po jeho pleci, kde som ho chcel bolestivo stisnúť. (ÚTOK 3)

39HP
3MP, 7FP

Korene sa Wissovi omotali okolo papuli a museli ho pekne zaštípať. Uškrnul som sa a ďalej sa s ním hral. Avšak nemal som úplne toľko šťastia ako na začiatku a svoje ďalšie útoky som dosť minul. Zamračil som sa, no štít mi zachránil zadok. Pretože Wiss sa na mňa snažil neustále útočiť. Zdalo sa však, akoby som ani nebol dotknuteľný. Uskakoval som si jedna radosť. Zasmial som sa. Toto ma bavilo, musel som uznať. Nespôsobil mi žiadne zranenie, čo bolo zaujímavé, pretože takéto veľké šťastie som v tomto boji ešte nemal. Keď som uskočil stranou a zadíval sa na jeho márne pokusy... mohol na mojej tvári vidieť ten samoľúbi výraz. Ani som nemusel otvoriť papuľu, aby vedel, čo som si k nemu myslel. Dzedo. Aby sa však nepovedalo, že len tak si tu vyčkávam a oddychujem... pustil som sa do ďalšieho kola. Aspoň sme si obaja na moment vydýchli. Priskočil som k Wissovi, labkou mu prišľapol plášť a pokúsil sa ho nárazom strhnúť k zemi. (akce) Nečakal som na nič, i keby sa mi vyšmykol... bolo mi to jedno, pretože som pokračoval v pohybe a zahnal sa labou po jeho čumáku, aby som ho pazúrom zaškrabol alebo aby som mu len peknú jednu vrazil. (útok 1) Nemohol som byť však tak dlho v jeho blízkosti, preto som odskočil stranou a vyvolal spŕšku kameňov, ktoré som po ňom opäť hodil. (magický útok 2) Sme sa tu naozaj ohadzovali ako také malé vĺčatá, bolo to komické. Ale lepšie než si páliť srsť, no nie? Aby toho nebolo málo, tak som mu skočil po boku, aby som sa mu zakusol do zátylku a cukol hlavou, nech to i ucíti. (útok 3) Následne som sa pokúsil od neho dostať, ak sa po mne nevrhol, čo som očakával a bol pripravený na kontakt s jeho tesákmi a stareckými svalmi.

39 HP
3 MP, 7 FP

Štít, ktorý vytvoril Wiss nebol tak efektívny, ako by si bol býval myslel alebo som len bol rýchlejší. Kamene preleteli naprieč a niekoľko z nich ho trafilo. Dokonca i vydal hlásku, asi ho to bolelo. Spozornel som, pretože som ho nechcel vážne zraniť, aj keď som sa už dostal do toho zápalu boja. Mierne ma to rozhodilo, pretože ako som na neho útočil ďalej, tak som sa ani raz netrafil a Wiss sa mi vyšmykol. Zamračil som sa. Musel som sa sústrediť na to ho dostať a nie na to, aby mi tu takto skackal kde sa mu zachcelo. Potreboval som ho spacifikovať a doraziť! Ideálne. Nech už máme svätý pokoj obaja a môžeme si oddýchnuť.
Využil príležitosť, a keď som bol u neho tak blízko, načiahol sa mi do krídla, ktoré zdrapil medzi tesáky. Zabručal som sa zo zeme vystrelil korene, ktoré sa mu sunuli k papuli, ktorú chceli omotať a stiahnuť, hneď ako som sa mu z toho bolestivého zovretia vymanil. (magický útok 1) Odtiahol som od neho krídlo a zamračil sa. Toto fakt bolelo. Hrdelne so zavrčal a zasyčal od bolesti, keď ma trafil svojimi pazúrmi. Poškrabal ma. No našťastie som mal dosť hustú srsť na to, aby mi oné jazvy nebolo vidieť. Uskočil som stranou a prešiel tú pálčivú bolesť v krídle a na miestach, kde mi uštedril nové zranenia. To nebolo rozhodne fér! Vrátil som mu to a podarilo sa mi ho zdrapiť za zátylok, pocítil som jeho krv v papuli. Wiss sa bránil, ale jeho magický útok mu nevyšiel. Veľmi rýchlo som od neho uskočil a korene len tak objali vzduch. Zaškeril som sa a zadíval sa na neho, ako mi chcel u toho úskoku podraziť labky. Vyhol som sa mu a opätoval som mu to znova pokusom o polapenie zátylku, za ktorý som ho chcel vyťahať, aby ho to bolelo dvojnásobne. (útok 2) Neostával som však v jeho blízkosti, keďže som sa obával, že sa znova po mne zaženie. Nezávahal som a ako som uskočil, natiahol som hlavu, aby som ho tesákmi zdrapil za stehno na zadnej labe a z celej sily ním trhol, aby som mu po ceste spôsobil tržné rany, ak sa neuhol. (útok 3) Avšak nemal som krytý chrbát a preto som sa pokúsil pohotovo vytvoriť štít, aby som sa uchránil pred jeho ďalším útokom. (akce)

❀Melanis | 39b.

15 bodov = 30 % zľava do Obchodu
15 bodov = 30 % bonus do Svätyne
5 bodov = 1 minca
3 body = 1 rubín
1 bod = 2 kšm

Zapsáno

Na Moise som už nejaký ten čas, aj keď som mala už aj jednu dlhšiu pauzu, keď sa mi život zmenil úplne na ruby :D (ale to tak mal i celkovo mois pauzu i guess) ale som späť a zas ma to tu chytilo, čo je určite vidieť, keď opäť kopem všetkých s ktorými hrám až mi majú chuť dať facku :>
Rada by som priviedla novú dušičku, ktorú zatiaľ nemám moc domyslenú, čiže to bude až za nejaký čas, ale slotík naviac sa určite zíde!
Inak akcií ako som sa vrátila sa účastním, som aktívna si myslím a nemám v pláne končiť!

Žiadam o Ďalší herný charakter numero 8
- posty opisujem z profilu, čiže mínus nejaké neherné ofc
• Lissandra +-1261 / 400 ✓
• Zeiran +- 1153 / 300 ✓
• Tiara +- 681 / 200 ✓
• Sillarei +- 385 / 150 ✓
• Melanis +- 53 / 100 ✗
• Astaroth +- 16 / 60 ✗
• Arryn +- 223 / 40 ✓

Ďakujem za zváženie ^^

Schváleno

54 HP
3MP, 7FP

Sledoval som Wissa a čakal, kedy na ňom zbadám, že je už vyčerpaný alebo, že stráca sily. Ja som sa cítil v pohode a so všetkým tým prúdiacim adrenalínom som mal len viac a viac energie. Privrel som oči a sústredil sa na to, aby som sa každému jeho pokusu o to ma dostať, vyhol. Až mi to prišlo smiešne, ako moc sa ma snažil trafiť alebo pokúsať, no mne sa podarilo pred všetkým vykĺznuť. Hah, musel som sa nad tým zasmiať a uskočiť stranou, na rozvalenú skalu, aby som bol vyššie a odkiaľ som okamžite odpálil niekoľko šutrov po Wissovi. (magický útok 1) Avšak vyčaroval si svoj štít, tak som bol zvedavý, ako moc silný bol. Následne, keď sa rozpadol, priskočil som k nemu zo skaly za pomoci krídel, aby som na neho dopadol a zvalil ho k zemi. (akce) Dúfal som, že bude dosť zaskočený mojou váhou, že sa spoločne rozčapíme na zemi a nie, že ma zhodí. To by bolo aké potupné. Neváhal som a okamžite som sa mu ohnal po boku, lepšie povedané po slabinách, aby som mu spôsobil bolesti, ktoré by ho oslabili a nebodaj i mu podrazili laby. (útok 2) Neostával som však stáť a rýchlo som sa vyhol, prípadným jeho protiútokom, keď som mu bol tak pri tele, ale ktovie, či sa mi to podarilo. Každopádne môj pokus o útok zamieril tentoraz na jeho zátylok, kam som skočil a pokúsil sa ho tam zakusnúť a pritiahnuť o niečo bližšie k zemi. (útok 3) Ako keď karháte malé vĺča, ale toto vĺča bolo o dosť staršie a väčšie.

54 HP (45-11+20)
3MP, 7FP

Boj bol vyrovnaný. Wiss mal skúsenosti, ktoré chýbali mne a ja zas silu, ktorú postrádal on. Bol to súboj dvoch myšlienkových pochodov, že čo je lepšia výhoda. Odfrkol som si. Čoskoro to za nás tento súboj rozhodne. Avšak vedel som jedno, ani jeden z nás nechcel prijať prehru. Videl som to na tvári Wissa a on to mohol vidieť na mne. Keď som sa od neho odlepil a mohol rozdýchať ten kopanec do brucha. Wiss však neprestával vyvíjať tlak. Na staríka mal dosť energie. Avšak stihol som sa jeho tesákom vyhnúť. Opäť sa ma ani nedotkol. Rozorval som však zem pod jeho labami, aby sa v hline zasekol a ja mal výhodu. (magický útok 1) Mohlo ho to rozladiť a ja by som tak mal jednoduchší ďalší krok, ktorý som neváhal odkladať. Nezaváhal som ani na sekundu a hneď mu skočil po krku, aby som sa mu doň zahryzol a vytrhol pár chlpov. (útok 2) Nebol som však jediný, kto útočil bez zaváhania. Na moment som sa už obával, že stratím nejakú sebakontrolu a z tohto boja urobím boj na život a na smrť. Zatiaľ som sa však držal pri vedomí, otázkou bolo... dokedy. Zamyslel som sa. To bola moja chyba. Wissove tesáky sa mi zabodli do pleca a spôsobili mi ďalšie tržné rany. Zaskučal som a mávol krídlom, aby som sa od neho odtiahol. Okamžite ako som sa vymanil, zablokoval som sa štítom, do ktorého Wiss vrazil koreňami, ktoré vyvolal a tak sa mu nepodarilo mi spôsobiť žiadne zranenia. ďalšie. Začínal sa vo mne burcovať ešte väčší adrenalín. Mal som pocit, že som prehrával, aspoň v mojich očiach. Rany a jazvy boli pre mňa prejavom slabosti. Nechal som štít sa rozpadnúť. Mávol som krídlami v snahe prekonať jeho štít a dopadnúť bližšie k jeho telu, aby som sa mu zakusol do stehna. (útok 3) Nakoniec, keď sa jeho štít zneškodnil, som sa odrazil a celou silou som vrazil do jeho boku, čím som ho chcel zvaliť k zemi, aby som mohol pokračovať v súboji. (akce) V očiach sa mi zablyslo. Musel som vyhrať. Pretože ak nie... asi by som si šiel svoju frustráciu vybiť na niekom inom.

Legenda o stretnutiach v lese Álf

Noc, pre niekoho tajomnou, pre ďalšieho desivou... avšak pre každého magickou. Tak by sa dala popísať tá špecifická noc, o ktorej rozpráva tento príbeh. Už niekoľko generácií sa traduje, že jedna noc v roku je tou najmagickejšou, o akej sa vám ani nesnívalo. V tento moment je nebo tak čisté a jasné, že môžete vidieť nie len hviezdy a iné planéty, ale aj samotnú vesmírnu hmlovinu. Miesto, ktoré je v túto noc tak dôležité, srší tisíckami svetielok malých svätojánskych mušiek, ktoré tancujú na piesne lesných víl. Svojou melódiou lákajú prostredníctvom vetru každého, kto ich v krajine začuje, aby sa zúčastnili tohto výnimočného večera. Ak si niekedy pocítil nutkanie vydať sa počas jasnej, letnej noci na juh, istotne ti môže byť jasné, prečo tomu tak bolo!
Les, ač nie je veľký, má však v sebe ukrytú moc, ktorá sa v túto noc prebúdza. Hladina jazera v jeho srdci zvesela odráža nočnú oblohu a je tak pokojná, že si myslíte, že sa dívate do zrkadla. Úsmev na tvári vám rozhodne vyčaria žabiská, ktoré ako zbor dopĺňajú zvuky tejto noci. Volanie schôdze najvýznamnejších zvieracích duší započína polnocou, kedy luna pohliadla do jazierka a zaleje ho jasným, bielym svetlom. Akoby sám mesiac padol do vody a teraz celé jazierko vypĺňal.
Na jeho brehu sa stretávajú zvieratá, ktoré by sa dali radiť k hovorcom ich druhu. Vodcovia skupín, silní samotári, či alfy svoriek miestneho kraja. Povráva sa, že v tento magický večer im toto územie prepožičiava dar reči, a tak si rozumejú navzájom, i keď ich druh okolo seba ani len v histórii evolúcie nešiel. Neskutočné! Otázkou by mohlo byť pre nejedného zvedavca, k čomu im tento dar reči vôbec slúži. Podľa svedkov tejto udalosti, sa tu prejednávajú dôležité aspekty súžitia jednotlivých zvieracích druhov. Vytýčovanie hraníc a interných dohôd i medzi lovcami a korisťou. Zaujímavé, nemyslíte? Avšak, to nie je všetko, o čom táto legenda rozpráva. Jednou z najdôležitejších chvíľ tejto noci je fakt, že na veľkom kameni v severnej časti jazera, sa raz za niekoľko rokov objaví aj sám bájny tvor v podobe rohatého koňa - jednorožca. Málokto ho však za svoj život videl a tí, čo boli toho svedkom, už na tejto zemi vydýchli svoj posledný vzduch veľmi dávno. Avšak, hovorí sa, že pokiaľ táto bytosť vycíti, že medzi zvieratami je nejaký konflikt, zjaví sa len preto, aby ho zažehnal a nastavil medzi nimi harmóniu. Každý by sa chcel tejto noci zúčastniť. Aspoň raz za život, avšak nie každý počuje vábne zvolávanie tejto schôdze. Čo ak však príde ten čas a ty začuješ spev lesných víl? Necháš sa viesť volaním?

45 HP
3MP, 7FP

Užíval som si svoj úspech nad Starcom. Rozhodne som ho nepodceňoval, ale nesústredil sa. Videl som to na ňom a aj cítil. Mal som preto výhodu, keď som naňho útočil. Robil som to premyslene a s chladnou hlavou, ba až štipku drzo. Dovoľoval som si, pretože sa mi ukázalo, že sa mi v tom darí. Spokojne som ho držal labami u zemi a načahoval sa k jeho krku. Podarilo sa mi tým mu spôsobiť nejaké zranenia. Wiss sa však nezdával a zdalo sa mi, že chytá druhý dych. Jeho ego rozhodne utrpelo. Uškrnul som sa. No ták, ukáž čo je v tebe, pomyslel som si smerom k nemu, keď som kútikom oka zbadal pohyb. Nebol som dostatočne rýchly na takú malú vzdialenosť, a tak ma jeho pazúre poškriabali na ňufáku. Zavrčal som a zahnal sa i po jeho druhej labke, ktorou ma uškrabol, aby som ju zovrel v tesákoch, (útok 1) Avšak hneď na to ma prebrala spŕška skál, ktoré ma bodali do chrbta. Našuchoril som krídla, aby som čo najviac z nich vykryl a nemal som až také bolesti, i keď som to cítil i na krídlach. Potláčal som zaskučanie. Nebolo to však až tak hrozivé, ten ňufák ma bolel viac. Stačilo to však na to, aby som mal nutkanie od neho odskočiť. Zaváhal som a podrazil mi laby. Zvalil som sa do trávy ako také ranené zviera. Zabručal som a s bolesťou v brušnej dutine som som vyčaroval drevenú loutku, ktorá sa vrhla na Wissa z opačnej strany, keďže bol sústredený na mňa, (magický útok 2) Využil som toto odpútanie pozornosti na to, aby som rozdýchal jeho kopanec a postavil sa na laby. Kým jeho pozornosť bola na loutke, ohnal som sa po jeho zadnom stehne, aby som mu spôsobil ďalšie zranenia, (útok 3) Takmer okamžite som uskočil a vytvoril pohotový drevený štít, pred jeho protiútokom. (akce) Na moment som ho podcenil a dával mi to pekne vyžrať. Zamračil som sa. Musel som to brať serióznejšie a nie ako hru. Keby tento súboj nebol priateľským, istotne som sa už vyskytol v situáciach, kedy by mi spôsobil cudzí oveľa väčšie zranenia, než môj priateľ.