Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Bol som zmätený. Nerozumel som týmto rozdielnym vekom. Ako som to mal chápať? Chvíľu som teda na ňu hľadel a čakal, že čo z nej vypadne. Zastrihal som ušami. Že dva rozdielne veky. To je taká blbosť, neverím tomu, že niečo také je. Veď si to neviem ani predstaviť! premýšľal som medzitým a durdil sa nad tým, pretože som tomu nerozumel. No, musel som počkať na objasnenie, ktoré i tak neprišlo! No nevadí, veď ja jej to niekedy pripomeniem, aby mi to vysvetlila poriadne! Radšej prešla na tému noci, dňa a hviezd. "Fíha, to znie tak zvláštne. Nedá sa tam dýchať? To je nejaká somarina nie?" riekol som a začal sa smiať. To je akoby sa mi nemalo dať dýchať pri prechádzaní ostrovmi! Pokrútil som hlavou zo strany na stranu. "Odkiaľ toho toľko vieš, keď si taký naturalista, čo sa nezaoberá takýmito zvláštnosťami?" opýtal som sa jej vzápätí, pretože to čo mi rozprávala, mi moc prirodzené neprišlo. Bola to zase mágia! Určite. Pokýval som hlavou. Samozrejme, za to mohli bohovia. To oni vytvorili takýto priestor! "Hm, tak keď je svetlo, zaliezol by som niekam do jaskyne, to robím i v noci," prehlásil som a zaškeril sa, keď som sa na ňu pozrel. To bolo tak jednoduché ako si vytvoriť tmu, že až! "Hm, ale ja mám radšej noc ak mám povedať pravdu, je taká pokojnejšia, tichšia a krajšia a hlavne stretneš počas nej menej vlkov," dodal som a pozrel sa na ňu, či i ona mi povie o tom, či má radšej deň alebo noc! Chcel som vedieť viac. Bambi bola veľmi múdra! Mohla ma toho toľko naučiť. Ach. Ale i tak ak by som získal krídla, pokúsil by som sa doletieť až na mesiac! Že priestor kde sa nedá dýchať... to istotne.

Nadvihol som obočie a pozrel som sa na ňu. Ako to myslela, že je psychicky stará? Zastrihal som ušami a podozrievavo sa na ňu pozrel. Nechápal som tomu poriadne. "Psychicky stará? Nie si psychický stará rovnako ako fyzicky stará?" opýtal som sa jej a prezrel si ju. Koľko mohla mať asi tak rokov? Koľko zím? Zastrihal som ušami zas a znova, pretože ma teraz medzi nimi šteklila i straka. Opäť som musel potriasť hlavou, prečo mala úchylku mi liezť na hlavu?! Ach. Zvieratá. "Dobre dobre ty zvrátenosť," riekol som smerom k nej a zaškeril sa. Pohľadom som prešiel na hviezdnu oblohu, ktorá však pomaly končila. Prešiel som si jazykom po tesákoch. "Vieš niečo i o tých bodkách na oblohe? Hviezdach? Rád by som získal tie krídla, aby som mohol skúsiť na ne dosiahnuť, či na mesiac," riekol som smerom k nej s úsmevom a so zasnívaným pohľadom som hľadel na oblohu. zavrtel som chvostom a nevedel sa dočkať, keby mi bohovia vyhovejú. No to tak skoro nehrozilo teda. "Je to zvláštne, že je raz svetlo a raz tma! Prečo tomu tak je?" otázal som sa jej opäť a pozrel na Bambi. Bola múdra, možno mi to objasní. Bol som vlk, nepoznal som fyziku ani biológiu. Bol som ako ľudskí predkovia, ktorí si nevedeli nič vysvetliť inak než božstvom a čarami.

Pretočil som oči v stĺp. Ach jak ma durdila! Prekrútila všetko, čo som vyslovil. Pfff. Zamračil som sa a zašvihal nervózne zo strany na stranu chvostom. "Ale tak samozrejme, že by boli väčšie! Ale pekné, dlhé, čierne!" vysvetlil som jej to tak, aby to jej hlava pochopila, i keď som mal pocit, že miestami bola nechápavejšia než ja. odfrkol som si a urazene sa niekam pozrel. Ona mi vôbec nerozumela. Ako som sa mal potom s ňou baviť! A ešte takýmto spôsobom zosmiešňovala môj sen! Sen, ktorý som mal len vďaka môjmu otcovi! Zastrihal som ušami a po chvíli sa na ňu pozrel. Aspoň trošku. Že malinké krídielka... vyzeral by som hrozne smiešne, keby to tak je! "Znieš ako nejaký veľmi starý vlk, ktorý lpie na starej klasike," povedal som smerom k nej a keby som bol človek, použil by som určite pojem Boomer. Áno, Bambi bola taký malý boomer! Uškrnul som sa. "Hm, ale keď používaš elementárne mágie, vo svojej podstate si stále vo svojej prírodnej škále. Len sa naučíš s tými zoslanými darmi robiť i niečo iné," skonštatoval som napokon. Bola to pravda. Elementy k prírode patrili a ten kto ich ovládol, mohol jej prvky využívať na svoje účely. Dobré, či zlé. To už bolo individuálne.

//Oh ďakujem! Labku poprosím teda, keď je možnosť do elementu Arryna, ďakujem :3

Zapsáno

//jasne v poriadku, ďakujem dnes za hru tak teda ráno!

Nerozumel som tomu. Ona bola naozaj tak... Tak normálna! Bolo mi jej i trošku ľúto, že nemala žiadne vízie. Musela mať skutočne náročný a nudný život. No dobre. Nebudem ju už dlhšie vnútorné ohovárať. To sa skutočne nepatrí! Radšej som prešiel k tomu, aby som jej odpovedal na jej otázku. "Asi najviac nerealistický sen čo mám je ten, aby som mal krídla ako havrani! Aby som mohol lietať vo výške a sledovať ostrovy z vtáčej perspektívy," povedal som a pohliadol na hviezdne nočné nebo. Bolo tak jasne a nádherné. Mal aom rád noc. I keď som v tme žiaril ako bludička. "Môj otec mal tiež krídla. Netuším ako to funguje. Možno mi ešte dorastú," povedal som napokon a vrátil svoje modré oči na Bambi. Usmial som sa. "A ty by si nechcela mať tiež krídla? Lietať a byť slobodná?" opýtal som sa jej a nechal okolo nás zaviať trošku vetríku aby nám rozčeril srsť a privodil pocit toho akoby sme vysoko vo vzduchu! Spokojne som sa usmial a privrel oči. Cítil som sa príjemne. Ale bolo by to lepšie, keby mi tie krídla skutočne narástli. Lenže ako to docieliť? To som vôbec netušil že ako.

Pozrel som sa na straku a pozrel som sa na Bambi. Potom znova na straku a pomaly prešiel na vlčicu opäť. "Neviem či sa vtáky vôbec dožívajú viac jak rok," povedal som ns tie jej slová a sklonil hlavu smerom k vtákovi. "A bohvir ale je to staré. No čo kamoš, kedy si konci tvoja časová os? Páči sa ti to ano no ty si fešák!" zhováral som sa so zvieratkom do ktorého som stuchol nufakom a velmi sa mu to páčilo! Zazubil som sa a pozrel sa zase na Bambi. Narovnal som sa. "Radšej budem nadutý a chladný než precitliveny a urevanx nir nie ďakujem," povedal som ešte k jej preslovu a zavrtel hlavou. Ach. Kdeže aby som sa takto nad tým rozčaroval. To teda nie. Oblizol som si ňufák a zasvihal chvostom. "To sú také dosť pesimistické sny nemyslíš? Akože... Dosť smutné že len chceš prežívať. Čo tak žiť? Užívať si? No tak daj mi nejaký šialený sen ktorý by si chcela naplniť!" vxzval som ju a netrpezlivo čakal že čo z nej vypadne. Spokojne som u toho sledoval i straku ktorá si našla obeť v podobe nejakého nočného hmyzu.

Zase som sa musel na ňu zamračit. To skutočne všetky vlčice bolo že ??? keď išlo o takéto citové prejavy? Povzdychol som si. Hystercila a robila z komára slona. "Pozri neprešla ani chvíľa. Samozrejme že k tomu nemám vzťah! Spýtaj sa ma o pár dní, ale stále neviem. Tak precitliveny nie som. To sú skôr vlčice čo stretávam. Teda ty nie ale také iné by asi dojaté boli," skonštatoval som. Vážne nemohla na mňa vyvíjať tlak keď prešlo skutočne len pár minút! Odfrkol som si a potriasol hlavou sby straka zletela na môj chrbát, lde toľko nezavadzala. Oblizol som si čierny ňufák a pohľadom prešiel po okolí. Mali by sme sa skutočne presunúť ešte počas noci! Ale Bambi sa k tomu moc nemala. "Možno áno ale tak veriť v to môžem no nie? Ty si nikdy v nič neverila? Nemala nejaké sny alebo ciele?" opýtal som sa jej a spýtavo nadvihol obočie. No takže páni dokonalá asi nikdy neverila v niečo čo nebolo pravdepodobne v jej prípade? Tomu sa mi veriť nechcelom všetci sme mali nejaké priania a vízie ktoré sa nikdy nenaplnia kvôli našim povaham predsa.

Stiahol som uši dozadu a pozrel sa na ňu, keď na mňa vyjela rozhorčená z mojich slov. Prečo jej záležalo na nejakom zvierati ale na životoch mysliacich a žijúcich vlkov nie??? "Nepovedal som, že ho nechám zomrieť, ale že keby tam nie som alebo spím tak nebudem mať depresie ak ho niečo uloví! To by som potom nariekal i nad každou zabitou korisťou predsa," pretočil som oči v stĺp a ako na zavolanie mi vtáčik pristál na hlave. Vyzeral byť spokojný. "Aha pozri. Vôbec mu to nevadí čo rozprávam lebo mi absolútne nerozumiem," dodal som a zazubil sa. Nerozumrl som tomu citovemu naviazaniu na nejaké nehovoriace zviera. "Tak ale radšej zažiť adrenalín ako byť celý život stiahnutý od strachu v jaskyni a nikdy nič nezažit. Vieš ako sa hovorí. Kým nedostanem cez papuľu tak sa nepoučim vieš ako," povefal som smerom k nej akoby nič. Proste to tak bolo. Bol som mladý a hlúpy. Veľmi dobre som to vedel no veril som, že za pár rokov budem mať plno skúsenosti a budem o to viac vycvičený skúsenosťami!

Pozrel som sa na straku. "Je to len zviera. Postará sa samo o sebe a ak ho voľačo zožerie no tak... To sa v prírode deje!" povedal som pretože som si nevedel predstaviť, že by som mal ku strake mať nejaké hlbšie pocity. Možno pteto že som ich nemal skoro ku nikomu. Ani som nevedel aké je to mat nejaké city a vzťah. Hocijaký! Bol som fakt na tom dosť biedne. Avšak keď som navrhol, že či by nechcrla aspoň leoparda, tak som sa zaškeril. "O toho by si sa ani nemusela strachovať či je v poriadku. Skôr o druhých vlkov b okolí..." povedal som pobavene a začal sa u tej predstavy chechtat. Napokon som zastrihal ušami a pozrel sa niekam do púšte. Ak by sme ňou prešli cez noc... Vyhli by sme sa horúčavám aké budú panovať cez deň. Hm. "Ha ja mám dosť odvahy aby som to urobil i keby máš takého veľkého a mocného bodyguarda," odpovefal som jej na jek myšlienku a uskrnul sa. Veru nebál som sa. Smrti už vôbec nie.

Zdalo sa, že Bambi zaujal ten vtáčik, ktorého som si vzal od Wua. Pohliadol som na neho a uskrnul sa. "Tak ja ho nedržim aha. Keby chce tak odletí," povedal som a pozrel sa na straku, ktorá si v piesku našla nejakú mušlu, ktorú sa snažila vyloviť. Ah aké krásne bolo byť tak jednoduchým tvorom. "Tebe by sa hodil nejaký vtáčik isto taky," pokračoval som a premýšľal, aký. Sle nič ma moc nenapadalo. "Ak pôjdeme ďalej, možno uvidíme či pôjde za nami. Toľko k tým vtáčím právam," povefal som so smiechom a kývol hlavou, aby sme pokračovali. Otriasol som sa a počkal akého bude názoru. Nechcel sok viesť pretože to by sa jej istotne nepáčilo. "Nikdy si si nepriala mať nejakého spoločníka? Predstáv si keby nejaký ten tvoj leopard sa rozhodnr byt tvoj spoločník. Mala by si hrozje moc rešpektu od každého!" povedal som nadšene a zamával chvostom zo strany na sttanu. Áno alebo keby som mal za spoločníka veľkého orla alebo... Alebo medveďa! To by bolo úžasné. Povzdychol som si. Realne to však nebolo. Bohužiaľ.

Zastrihal som ušami. Skutočne verila, že sa z krajiny dostane v dohľadnej dobe? Uzasnuto som na ňu hľadel. Prešiel som si jazykom po tesakoch. "Popravde i ja by som najradšej odišiel ale... Neviem ako a celkom sa bojím neznámeho. Teba nevydesilo keď si zistila že si v tejto inej zrmi?" opýtal som sa jej pretože som chcel vedieť ake je to, keď sa objaví v niečom cufzom o čom nič nevie. Potriasol som hlavou a pohľadom prešiel po okolí ako sme sa rozišli ďalej. Bla bla. Čas šiel ďalej a ja sa díval na straku. "No Wu mi povedal, že je to spoločník. Proste sa to rozhodlo, že bude odteraz putovať so mnou. Znie zo cool nie?" opýtal som da jej s úsmevom. "Mal tam ešte nejakú lasicu a iného vtáka ale videl som u neho i iné druhy no teraz ich nemal asi mu došli. Ono furt má v ponuke niečo iné," vysvetlil som jej a zazubil sa. No nechcela sa tu zdržiavať príliš flho sko hovorila. Zbytočne jej bolo vedenie o obchodovaniu.

Normálne som nevedel, či svoje slová myslí vážne alebo nie. Zastrihal som ušami a pozrel som sa na ňu. Avšak chcel som veriť tomu, že to tak skutočne myslí! Pousmial som sa. "Dobre, ďakujem. Nejako si poradím, ale musím sa najskôr spoznať s alfami poriadne, nech viem, čo sú zač i inak, než z rozprávania a potom i s ostatnými betami," povedal som na to a zamyslel sa. Ale ako som ich mal nájsť? Vedel som o nich len slovne od Azzip. Ach, mal by som skutočne nájsť tie alfy! Ale kde boli? Bolo divné, že pri tolkom putovaní som na ne nikde nenarazil. "Oni to ale robia i tak, keď to ten vlk nerobil, všakže. To je také, že škatuľkovanie chaosu, ale áno, nedivím sa im, to máš pravdu. Možno preto sa i bojím odísť. I keď som samotár, neviem, či by som tak vydržal, hm. Ale to teba nezaujíma len premýšľam na hlas," kecal som a kecal. Dobre sa mi s ňou kecalo. I keď ma neustále slovne odbíjala. Potriasol som hlavou a prešiel si jazykom po tesákoch. "Ale ty by si si tu mohla nájsť niekde prístrešie u niektorej svorky. Neviem, či v dohľadnej dobe nájdeš nejakú cestu z ostrovov. Tak dočasne by ti to bodlo, aspoň by si zosilnela a zistila viac informácii, vieš ako," povedal som smerom k nej s úškrnom. Keď som si odbehol za šedivcom a vrátil sa za ňou, hypnotizoval som straku. Bola tak krásna! Vždy som chcel mať vlastného zvieracieho kamaráta!

Pozrel som sa na ňu. "Toho sa obávam. Bolo mi povedané, že každý, kto sa otočí tomuto bratstvu, tak bude do smrti lovení, kým nepadne," zopakoval som slová a Azzip. "Ale ja sa ich nebojím," povedal som. Možno som bol hlupák, možno nie. Avšak... stále som mal vieru, že sa umúdria. "Som potomok zakladateľa spoločenstva. Mal by som mať právo získať jedného dňa jeho post. A potom... by som možno mohol presadiť nejaké zmeny, aby nešikanovali všetkých bez rozdielu, ale len tých nesprávnych," vyriekol som a povzdychol si. Avšak, to bol beh ešte na dlhé stopy. Potriasol som hlavou a pozrel sa niekam do púšte. Vzduchom som počul známy cengot. "To znie až príliš ako sen," povedal som a privrel oči. "Na ostrovoch je niekoľko svoriek, ale neviem, či by ma niekam prijali, keby sa rozhodnem odísť. Som predsa poznačený CHaosom a nikto ich nemá rád," dodal som posmutnele, to sa už na horizonte ukázal Wu i s vozíkom. "Aha pozri! Počkaj idem pozrieť, čo má," riekol som smerom k nej a rozklusal sa po piesku za Wuom.

"Čo privádzaš dneska?" opýtal som sa ho a zastrihal ušami. Nakukol som do jeho vozíku a prezrel si, čo ponúkal. Zapáčil sa mi jeden vtáčik, ktorý mu tam poletoval. "Toho by som si vzal," riekol som a následne mi padol pohľad i na niečo iné. "A toto by šlo tiež?" opýtal som sa ho a ukázal na jeden náhrdelník, čo sa mu tam povaľoval. Opýtal som sa ho i na to, čo robí a keď mi to vysvetlil, samozrejme som mu to odkýval. Spokojne som následne Wuovi kývol a i s náhrdelníkom okolo krku a strakou sa vydal späť za Bambi.

Keď som však k nej prišiel, zarazil som sa. "Ježiš, zabudol som sa ho pýtať, že aká cesta vedie z ostrovov. Ale odniekaľ musí mať ten tovar bo je furt iný, joj, kde..." zarazil som sa znova, pretože, keď som sa otočil, tak ten starý šialenec už nebol nikde na dosah zraku. Povzdychol som si. Bože...

O B J E D N A V K A
> za Sáru poprosím straku a i zakresliť, nejakú peknú lietajúcu :> napríklad niečo takéto (ak by šlo i v zakreslenej ponechať chromatickosť od svetla čiastočnú ako na fotke bola by som rada :>)
>Náhrdelník imunity (zakresliť) = ak by šlo na čiernu šnúrku / drobnú retiazku, povesiť dlhé, havranie pierko s dvoma modrými gorálikmi (jedno na každej strane, pierko v strede) ak nie tak len to pierko, ďakujem pekne... poprípade konzultovať dm na discorde <3

Mám v inventári 380 kšm a 7 mincí
Platím dušou Sáry a 150 kšm a 1 mincu
Ostane mi = 230 kšm a 6 mincí asiiii

Schváleno

//Duny

Na piesku sa mi šmýkalo. Ešte, že bola noc a celá púšť bola chladná. Možno až primoc, ale moja srsť bola pekne hustá, takže ma vcelku hriala. Oblizol som si ňufák a pozrel sa na Béžovku, ktorá kráčala predo mnou a skúmala tunajší terén. Bohvie, čo chcela so všetkým tým mapovaním potom urobiť. Ale rozhodne prehliadala tajné miesta o ktorých moc veľa vlkov nevedelo. Ale mňa nepočúvala! "Ja tiež neviem, čo som. Som zmätený, pretože jedny mi hovoria to, druhí to," riekol som. Ako som sa vlastne správal? Ani to som nevedel. No každopádne som bol k nej úprimný. Hovoril som jej len pravdu a to, čo som vedel. Mohlo byť značné, že sa vo mne bijú dve osobnosti. Jedno bolo dobro, ktoré si vedome zvolila i Shine a to druhé... gény môjho otca, ktoré boli temnejšie než tá najhlbšia priepasť. Ale i na pláni som mohol vidieť Shine v jej pravom svetle. Temnota bola zakorenená hlboko v nás a mohli sme s ňou buď bojovať alebo sa jej odovzdať. "Snažím sa robiť to, čo mne príde správne, ale je to veľmi ťažké. No nechcem ubližovať druhým, to je pravda. Jedine tým, ktorí si to zaslúžia a robia zle druhým, slabším," povedal som po pravde. Taký vlčí Jánošik som chcel byť. To by i Iris bola na mňa hrdá, no nie? A náklonosť bohyne by bola skutočne super! "Takže i vy ste mali nejaké špeciálne fungovanie? Ja si to neviem moc predstaviť, ale rád by som sa o tom viac dozvedel," povedal som smerom k nej. Asi jej to však nebolo príjemné alebo o tom nechcela ani hovoriť. Ktovie. "Ale ak nechceš... stačilo by mi vedieť ako to funguje v takej bežnej, priemerne svorke," dodal som napokon, aby ma nemala za neviem čo. I tak bola rovnako zmätená ako ja zo seba. Hrôza toto.