Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Hmlistá džungľa cez Ovocný lesík

Vydal som sa smerom na juh. Teda, ja som si to neuvedomoval, ale džungľa ma viedla svojimi spletitými cestičkami práve týmto smerom. Bol som dosť nadšený a zvedavý, že som sa ani nezamýšľal, kam ma tento les vlastne vypľuje. Avšak, ako som pokračoval ďalej, zmenil sa v niečo... niečo priechodnejšie. Poobzeral som sa i po plodoch, ktoré viseli na stromoch. Ach, ako by som rád toto ochutnal! zastrihal som uškami, no i keď by som si rád na nejakom pochutnal, mal som na práci niečo iné. Niečo, čo bolo oveľa viac podstatné, než nejaké jedenie. Na to som mal predsa ešte čas! Avšak momentálne som potreboval nájsť nejakého vlka a popýtať sa ho na mojich rodičov, aby som bol v obraze a zistil, kde by som ich našiel. Avšak nevidel som široko ďaleko žiaden kožúšok. Namrzene som nakrčil ňufák a vydal sa do hôr, ktoré ma viedli bohvie kam na juh. Myslel som si, že v horách niekoho nájdem, no i tu som sa zmýlil. Nikto nikde nebol! Odfrkol som si namrzene a povzdychom som si. Nie, takto to nemohlo skončiť. Niekde niekto predsa musel byť! A ak nie je nikto tu, inde predsa bude!

//Irisin ráj

Sledoval som Shine, ktorá mala u všetkého vztýčený varovný prst. Mala veľa obáv možno až prehnaných. Veď ja som toho už naskúšal a furt som tu živý a zdravý! Niečo ako mágia ma nemôže poraziť. A jedného dňa pomocou nej skolim i jeleňa a ani sa nepohnem! To bude super. "Ja ťa jedného dňa prekvapím a budeš len tak oči vyvaloval čo všetko viem! To ti sľubujem!" riekol som smerom k Shine a zavrtel chvostom zo strany na stranu. Rozhodne sa teším na ten moment, až dospejem a budem silný! Veľmi silný! Mal som možno veľké oči, no vedel som, že to dosiahnem. Ako prišla reč na jedlo, Shine navrhla zviera, ktoré som doteraz ešte nepoznal. Naklonil som hlavu na stranu a spýtavo sa na ňu pozrel. "Hmm, čo je to za zviera a ako vyzerá?" otázal som sa jej pretože mi bolo naozaj neznáme. Avšak ako sme spolu komunikovali ďalej, hlad ma úplne prešiel. Bol som zvedavý. Chcel som o svojích rodičoch zistiť všetko, vzhľadom na to, že doteraz som ani nevedel, že nejakých mám. Bola to pre mňa veľká výzva! Chcel som zistiť, prečo ma nechali tak... Povzdychol som si. "Dobre, tak ja skúsim niekoho nájsť a možno bude vedieť viac! Ďakujem ti za všetko Shine! Lov Bažantia necháme na inokedy, teraz musím ísť hľadať svojich rodičov!" vyhŕkol som k nej a priskočil bližšie, aby som sa jej otrel bokom o krk. "Rád som ťa stretol, zatiaľ ahoj!" dodal som na záver a s úsmevom sa vydal do Džungle. Netušil som akým smerom vlastne idem bol som až príliš nadšený aby mi to hneď došlo...

//Voľakde

Hovorila mi to isté, čo i Zeinab a Azrael predtým. Ale ja som ich nepočúval. Mal som sboju predstavu o tom, čo je a čo nie je možné! Preto som nesúhlasné prestupil z labky na labku a zasmračil sa. "podľa mňa stačí byť len dostatočne silný a mocný a nebudem nikoho potrebovať na to, aby som zabil srknu," skonštatoval som naponok a veľmi sebavedomo sa usmial. Niečo na mojom zmýšlaní bolo pozitívne, ale z iného uhla pohľadu sa mohlo zdať, že vo svojom živote prídem k množstvu zranení. "To ani nie! Stačí byt len velmi rýchly a trpezlivý! Čo ja nie som, ale robím čo môžem," preniesol som a nevinne sa zazubil. Oh áno, bol som trošku pojaseny, ale ospravedlňoval ma môj nízky vek, ktorý som mal. Mal som pravo byt preto veľmi nezodpovedný, robit chyby či sa zle rozhodovať. Avšak musel som sa veľmi rýchlo naučiť to, čo je a čo nie je správne! "Čo lovíš najradšej ty?" opýtal som sa jej nakoniec aby som nebol len veľký sebec, čo vyberá len pre seba. Rád som skúšal nové veci, možno mi ukáže zviera, ktoré som predtým nevidel. Avšak bola ti ina vec, ktorá ma momentálne zaujímala viac než nejaký zajac. Nemohol som tomu uveriť! Ona ich poznala. Papulka mi mierne klesla dolu. "Krídla?" bola moja prvá reakcia potom, čo dopovedala. Nemohol som tomu uveriť! "Angel a Samantha," zamumlal som si sám pre seba, opakujúc si ich mená, aby som sa vedel na nich popýtať. Síce som si nikoho ako boli oni nepamätal, chcel som zaplniť to prázdno, ktoré po nich ostalo vo mne. "uhmm, vieš, kde by som ich mohol nájsť?" opýtal som sa jej nakoniec s iskričkami v očiach. Konečne som mohol spoznať svojich rodičov! Určite ma všade hľadajú, ale ostrov jd moc veľký, možno preto ma za celý ten čas nenašli...

Slová Shine ma dosť tešili. Boli tak pozitívne a plné nádeje. Normálne som mal zo seba hneď lepší pocit. Zavrtel som chvostom zo strany na stranu a uamial sa od ucha k uchu."Takže musím nájsť vlkov s rôznymi očami! Ale veľa som ich doteraz nestretol, akoby sa mi vyhýbali," zamumlal som. Celkom ma to mrzelo. Chcel som si robiť viac kamarátov. No akosi som natrafil len na tých istých vlkov stále dokola. Povzdychol som si. Mo nevadí, jedného dňa hádam stretnem všetkých z nich! Potriasol som hlavičkou. Veľa informácií bolo na mňa za tak krátku dobu. Zastrihal som uškami keď prišla reč ohľadom jedla. Samozrejme, že som bol hladný a chcel som si niečo uloviť. "Áno! Ale len menšie hlodavce a ryby. Na veľké zvieratá som vraj ešte príliš slabý," riekol som mierne smutne. Ranilo ma, keď mi niekto hovoril, že som mladý, slabý a hlúpy. To predsa nebola pravda! Mal som na to. A chcel som to dokázať celému svetu, že sa vo m e mylili a len ma hlúpo podceňovali! Avšak jej ďalšia otázka ma mierne zarazila. "No... Neviem. Odkedy si pamätám som s Azraelom," riekol som mierne neisto. Chápal som, čo sa ma pýta, bolo mi to i vysvetlené. Bohužiaľ som si veľmi nespomínal na to, keď som bol v tej tmavej diere. Ako to vlastne nazvala Anemon? Mach? Ktovie. Nervózne som si oblizol ňufak. "Ty ich poznáš?" opýtal som sa jej nakoniec, možno to predsa len vedela! Bola predsa múdra a vedela plno informácií. Možno vedela i túto...

Meno, postavenie: Zeiran, sigma
Počet herných príspevkov za Júl: 48
Zhrnutie: Zeiran po návšteve Wua získal nové sfarbenie. Po odpojení sa od Zeinab, cestoval chvíľu s Azraelom. Ten ho naučil chytať ryby a Zeiran opäť pocítil svoj rodný element, keď sa mu podarilo vytvoriť v zápale hnevu hlinenú nestabilnú stenu. Následne sa odpojil, po menšej hádke s Azraelom a vydal sa na vyčerpávajúcu cestu na konec ostrova a späť k vodopádom. Po ceste i sám ulovil potravu. Chvíľu sa zdržal i s vlcatom Anemon. Následne sa však kvôli divnej sile vydal do Džungle, kde stretol Shine. Tá mu povedala veľa informácií ohľadom mágii a dokonca ho naučila základy používania. Sám pochopil princípu, no bude musieť ešte veľa precvičovať.

15 kšm

ZAPSÁNO

Počúval som ju. Neverila mi, že dokážem jedného dňa ovládať všetky elementy majstrovsky. Hodlal som jej domnienku vyvrátiť. Jedného dňa ju nájdem a ukážem jej to! Spokojne som nad svojim plánom pokýval hlavičkou a usmial sa. "Hm, ten Wu. Videl som ho už na dvoch miestach, ale kde ho mám hľadať až sa ho budem chcieť na niečo opýtať?" riekol som smerom k nej a naklonil hlavičku na stranu. Naozaj ma to zaujímal, keďže ho neustále spomínala v súvislosti s mágiami. Chcwl som vedieť kde mám takého tvora hľadať, čo sa do nich vyzná. "Mám na neho toľko otázok! Chcel by som o magiach vedieť všetko!" preniesol som akoby nebolo jasné, že mi ide presne o toto. "Hmm je tu ešte niekto ako Wu, kto sa vyzná do mágii?" otázal som sa, keďže som s Bozstvami nikdy nemal skúsenosť, nemohli mi prísť ani na um. Oblizol som si ňufáčik. Dlho som nič nejedol. Potreboval som si zohnať niekde niečo pod zub skôr, než môj žalúdok začne vyhrávať ako muzikanti. To nikto nechcel! Preto som otočil hlavičku smerom na Shine a nevine sa usmial. "Nie si náhodou hladná? Nie že by som bol i ja, ale... Dlho som nič nemal," skonštatoval som so zahanbenym úsmevom. Prečo som v tých najmenej vhodných chvíľach musel myslieť na jedlo? Ach, ucítil som prvé odozvy žalúdka. Ak mi začne hucat príliš nahlas, asi sa od hanby prepadnem pred Shins! To mi už tak chýbalo, aby som sa tu strápnil ešte i takto. Mal by som si začať dávať pozor na to ako často jem a spím. Inak môžem vyzerať ako neschopný prežitia.

Bol som mierne sklamaný, že som momentálne nemohol byť najmocnejší na ostrovoch. Povzdychol som si. Prečo musím byť tak malý? pomyslel som si a zdvihol som zrak ku Shine. Mal som toľko ďalších otázok, ktoré som sa jej chcel opýtať. "A kedy budem veľký?" opýtal som sa jej nakoniec, pretože som si veľmi nedokázal predstaviť, kedy príde tá hranica, že už budem dostatočne starý. Oblizol som si ňufáčik. "Ja by som chcel byť už veľký, silný a mocný! Bol by som ten najsilnejší vlk na ostrovoch!" riekol som s veľkým odhodlaním a vypol hruď. Ani som netušil, na čo by mi tento titul bol, ale určite to bolo super, pretože to bolo naj. Potriasol som malou hlavičkou, keď mi na ňu padli nejaké kvapky vody, ktoré sa skĺzli po listoch stromov.
"Hm, takže nemôžem nikdy byť úplne najlepší vo všetkom?" otázal som sa a naklonil hlavičku na stranu. To neznelo tak moc dobre. "A čo ak by som to dokázal?" opýtal som sa jej. Moje odhodlanie sa nemohlo zaprieť. Veď ja to určite dokážem a potom bude každý len tak kukať! Usmial som sa spokojne. "Hm, chcel by som byť tak múdry ako ty, Shine," odvetil som po chvíli, čo som sa na ňu díval. Mal som ju rád a to som ju v podstate poznal len chvíľu. Niečo mi však hovorilo, že je mi blízka. I keď som tomu nerozumel. "Mágia, ktorú ovládam len ja? To by bolo super! A čo ty? Aj ty niečo také dokážeš?" opýtal som sa jej pretože som bol veľmi zvedavý na to, čo mi odpovie! Zároveň som rozmýšľal, čo také by som chcel ovládať ja. Bolo tu toľko rôznych možností! Ach, nebol som rozhodnutý, že čo by som vlastne chcel. Zamračil som sa. Veď ja na to prídem. "Tak to je super! A to zistím len tak, že omylom ju použijem však? Hmm, ale Wu mi bude vedieť pomôcť však? On mi toho dal vtedy dosť veľa," zamumlal som, pretože som si nebol veľmi istý, či som tomu všetkému pochopil. Každopádne som chcel ovládať všetko, čo som sa zvládol naučiť. Musel som však skúšať a hľadať, čo vlastne dokážem...

Prešiel som pohľadom po rastlinách, ktoré kvitli okolo nás. Bolo to fascinujúce, no na druhú stranu zbytočne. Chcel som toho vedieť viac. Oveľa viac. Začínal som tomu rozumieť, i keď to ešte stále nestačilo. Preto som zdvihol zrak ku Shine, aby som zistil, či dokážem urobiť niečo iné, než kvetiny a hlinenú hradbu, aká sa mi podarila v návale hnevu vytvoriť pri mori. "Hlina, kamene, byliny, zem," mumlal som si pre seba, aby som si zapamätal, čo skutočne táto mágia obnáša. Avšak to, čo povedala následne, ma mierne zarazilo. "Môžem sa premeniť na skalu?" zopakoval som po nej a zastrihal ušami. Dávalo to logiku. "A vlci, čo ovládajú naozaj skvelo vodu, sa dokážu i na ňu premeniť, však?" otázal som sa jej, aby som sa uistil v logike týchto elementov. Videl som predsa Azraela, ako sa premenil na vodnatú formu, cez ktorú dokázali preniknúť nepriateľský škrečkovia.
Zívol som si, celkom som sa unavil. Potreboval som viac praxe. No i tak som bol zvedavý a mal ďalšie otázky, ktoré som jej hodlal položiť. "Sú aj iné mágie než elementy?" položil som jej prvú otázku, ktorá ma zaujala. Azda mi i to spomínala? Ktovie. Mal som momentálne hlavu v oblakoch. Niektoré slová mi unikli. "Je možné sa premeniť i na nejaké iné zviera?" zaujímalo ma ďalej. Bolo by to super, keby je to možné. Mohol by som sa nepozorovane pohybovať okolím a sledovať všetkých vlkov alebo dávať pozor na mojich priateľov a rodinu! "Chcel by som ovládať všetky mágie, aké existujú! Je to možné?" pokračoval som a naklonil hlavu na stranu, aby som zdôraznil svoju zvedavosť. Uši sa mi u toho prevrátili na stranu taktiež.

Hovorilo sa jej to tak jednoducho. Mala však viac času na to, aby sa naučila porozumieť vlastným mágiám. Preto to nebolo fér. Zamračil som sa. Ten kvet ma proste odmietal počúvať! Odfrkol som si a labkou ho úplne zoťal. Mal som problémy s ovládaním vlastných emócií. "Nie som netrpezlivý," oponoval som jej a pozrel sa vlčici do očí. "Musím to vedieť, hneď. Nevzdám sa a neodídem odtiaľto skôr, než sa mi podarí tú rastlinu prinútiť povyrásť! I keby som tu mal umrieť hladom," odvetil som rozhodne a bolo vidieť na mne, že s mojim názorom nepohne, ani keby sa príliš snaží. Nemohol som to teraz vzdať. Shine sa mi snažila i pomôcť, ale ja nepatril k takej pokojnej a láskavej povahe, akou oplývala ona. Musel som si nájsť svoj spôsob, pretože ten jej rozhodne nefungoval. Odfrkol som si.
Ja tu snáď stratím všetky nervy! rozhorčene som si pomyslel a keď som od zlosti švihol chvostom, v snahe zničiť zeleň okolo seba... odrazu nerozkvitol len jeden pralesný kvet, ale hneď niekoľko v okolí mňa. Magická vlna, ktorú môj hnev vypustil, zasiahla väčší okruh, než som chcel. Na jednu stranu by som mal byť rád za to, že sa mi to podarilo, ale ja sa mračil. Chvíľu som mlčal, díval sa na kvety okolo. "Asi už viem," riekol som tichším hlasom a prešiel k tej, ktorú som na začiatku zničil od svojho hnevu. Pozrel som sa na ňu a využil energiu spomienok, ktoré mi pomohli vyvolať aktivitu mágie a dodali mojej myšlienke potrebnú silu, aby sa zlomená stonka zrástla a dokonca i kvetina rozkvitla. Bol to však jeden úspech medzi ďalšími desiatkami neúspechov, no pochopil som. Mňa však zaujalo niečo iné. Otočil som sa na Shine. "Čo dokáže element Zeme okrem... tohto," opýtal som sa jej a hľadel jej do očí. Chcel som vedieť, či sú tu i mocnejšie a silnejšie možnosti použitia tejto mágie. Nejaké, ktoré budú väčšmi nápomocnejšie než nejaké rastlinky.

Pozorne som počúval, keď sa Shine rozhovorila. Hltal som každé jej slovo a snažil sa ho zapisovať do pamäti. Bolo to zaujímavé! Prečo... prečo mi o tom nikto doteraz nepovedal! Bolo to zaujímavé. "Hm, to znamená, že i môj vrodený element sa s farbou očí zmenil?" opýtal som sa jej, pretože som sa v tom mierne zamotal. Bolo to mierne komplikovanejšie, než som si chcel pripustiť. "A ako zistím, či ovládam i ďalšie?" riekol som ďalej a natočil hlavičku na stranu. Ako som mal vedieť, čo sa mám učiť, keď som netušil, čo vlastne ovládam? Asi som sa mal na to opýtať toho Wua. On by vedel, čo ma vlastne naučil, no nie? dumal som nad tým. Bolo to tak frustrujúce! Mal som toľko otázok, ale tak málo odpovedí. Shine by mi s tým však vedela pomôcť! Aspoň som dúfal, že mi s tým pomôže.
Následne Shine prešla už ku samotnej praxi. Respektíve k teórii, ktorá mi pomôže, ako vlastne na to, aby som to pochopil. Pozorne som ju počúval a snažil sa jej slová pochopiť, no bolo ich toľko! Keď sa vedľa nás objavil podivný krík s bobuľkami, prekvapene sa mi rozšírili očká. "To je úžasné! Aj ja by som to chcel vedieť!" vyhŕkol som okamžite a prešiel pohľadom na Shine. To, čo mi povedala mi prišlo veľmi nudné. Ja som chcel vedieť vyčarovať rovno celý strom! "Dobre, skúsim to," riekol som a našiel si nejakú divnú pralesnú bylinu. Podišiel som k nej, sklonil sa k nej a hypnotizoval ju očami. Zvráštil som čelo od sústredenia. Zaťal som tesáky a urputne som sa snažil myslieť na to, ako vyrastie a rozkvitne!
Rastieš, rastieš, kvitneš, bože veď aspoň kúsok! pomyslel som si smerom k rastline a po chvíli to začínal vzdávať! "Tá rastlina je vadná, nič sa s ňou nedeje," zavrčal som vcelku rozhorčene. Určite to nebola moja chyba. Veď som predtým dokázal vytvoriť menšiu hlinenú stenu. Prečo som nedokázal pohnúť hlúpou rastlinou? "Proste to nefunguje," zamumlal som dosť dotknuto, pretože som sa akurát tak pred Shine strápnil, že som neschopný. Nedokázal som ani len banálnu vec! Avšak napokon som sa k tomu vrátil ešte raz a skúsil celý postup od znova. Síce ma v spánkoch začínalo bodať, nevzdával som sa. Tá hlúpa rastlina tu dnes rozkvitne, i keby som odpadol na únavu!

Trošku ma mrzelo, že Shine nevie, ako sa volá i ten druhý tajuplný vlk. Ale nevadilo mi to, veď za ním pôjdem čoskoro. Možno mi ho prezradí, ak bude tentoraz rozprávať. "Zeinab je hnedá vlčica a má krásny, huňatý chvost! Je veľmi múdra a milá. Pomohla mi a mám ju rád. Chcel by som ju znovu nájsť, sľúbila mi, že ma ešte naučí nejaké užitočné veci! Ona a Azrael mi toho veľa povedali a ukázali," riekol som smerom k nej a usmial sa. Prial som si vedieť všetko, čo sa len šlo naučiť! Avšak, netušil som, ako ju vystopujem. Síce ma to naučila, ja som nevedel, kde ju mám hladať. To ma trošku mrzelo. Z myšlienok ma vytrhla až jej otázka ohľadom očí. Zastrihal som uškami a spýtavo som naklonil hlavičku na stranu. "Ako súvisia s mágiami?" opýtal som sa jej, pretože som o tom počul prvý raz. Prečo mi o tom nikto doteraz nepovedal? Ach, prečo tu je toľko vecí, ktoré nepoznám! "To by som strašne chcel! Čo musím pre to urobiť?" nadšene som riekol a sledoval ju očkami. Mohla vidieť, že som mal naozaj zápal do celej tejto problematiky. Chcel som byť proste najlepší a najsilnejší. Chcel som pre to urobiť čo najviac by šlo!

Wu, zopakoval som si v mysli a snažil sa zapamätať si meno niekoho, koho možno ešte niekedy v budúcne navštívim. Nechcel som byť predsa nevychovaný. Oblizol som si ňufáčik a pohľadom zablúdil za vlčicu medzi stromy. "Hm a ako sa volá ten starý vlk tam?" otázal som sa, keďže som s ním mal skúsenosť, no nepovedal ani pol slova. Bol zvláštny, no čas s ním som si užil, i keď som ostal vyčerpaný v konečnom dôsledku. "Ďakujem! Odznaky sú veľmi pekné, videl som ich na veľa vlkov, ale najzaujímavejšie má Zeinab, je veľmi milá, naučila ma loviť a plýžiť sa!" vyhŕkol som, aby som sa pochválil svojimi znalosťami, že sa vo svete určite nestratím a prežijem aspoň niekoľko dní, než umriem kvôli mojej hlúposti. "Oči? Hm, asi áno, to neviem, ani som sa ešte nevidel," zamumlal som, keďže som si veľmi nevedel predstaviť, ako sa mám sám sebe pozrieť do tváre. V odraze vody som síce videl moje obrysy, ale nebolo to dostatočne jasná reflexia. "To myslíš vážne?" nadšene som vypískol, keď sa mi sama ponúkla, že by ma mohla nejaké základy naučiť. Zavrtel som chvostíkom zo strany na stranu a oblizol si ňufáčik. "Nooo, keď som bol nahnevaný alebo vydesený, Azrael povedal, že sa mi podarilo použiť nejakú mágiu, ale ja sa do toho nerozumiem trošku," riekol som a trochu smutne zvesil ušká. Bol som hlúpy, mal som to vedieť. Každý vlk predsa vedel ako používať mágiu. Ak som chcel byť dospelý, musel som sa to naučiť. "Ukážeš mi prosím, ako na to aj vedome?" opýtal som sa jej a nakoniec dodal: "Prosím?"

Pozorne som sledoval vlčicu modrými zrakmi, snažiac sa pochopiť tie zmiešané pocity, ktoré som v jej prítomnosti cítil. Zamračil som. Hrozne ma to miatlo a ja nemal rád, keď som niečomu nerozumel. Chcel som tomu pochopiť, no nedokázal som si na tie otázky sám odpovedať. Oblizol som si ňufák a pomaly si sadol na zadok, zdalo sa, že sa tu nejakú chvíľu zdržím rozprávaním. "Shine," zopakoval som si jej meno potichu, i keď to počula. Potreboval som precvičovať výslovnosť, pretože som stále u niektorých slov a hlavne podivných mien tápal. "Moje meno je Zeiran, ale hovoria mi i Havran," odvetil som a opäť u svojho mena mierne vypäl hruď a povedal to s príslušnou náležitosťou. To meno mi predsa dala Zeinab a ja bol za to nehorázne vďačný. Ktovie, kde je jej koniec. Rád by som ju opäť stretol. Sľúbila mi ďalší tréning! "No... nepovedal mi ako sa volá, ale bol šedý," zamumlal som, keď som pochopil jej otázku a hlavne to, na čo ukazovala. No v tom mi došlo, že moje modré znaky som ešte nevidel. "Wow, on to slovo dodržal!" vykríkol som a radostne vyskočil na labky. Spravil som niekoľko kruhov dokolečka, ako sa snažil pozrieť sa poriadne na svoje mokré telo. Nakoniec som sa zastavil a s vrtiacim chvostom sa pozrel na Shine. "Ako vyzerám?" opýtal som sa jej so žiariacimi očkami. Chcel som byť rovnako pekný ako Zeinab alebo i táto čierna vlčica, ktorej srsť zdobili taktiež znaky. Bolo to také... zvláštne a pekné! "Bože, to je tak super," zamumlal som si sám pre seba a zašvihal chvostom zo strany na stranu. Konečne som ich mal! "Oh, okrem nich mi sľúbil i moc, ale neviem, ako na to. Poznáš mágie?" položil som jej napriamo otázku, pretože som sa potreboval začať učiť a zlepšovať. Doteraz, ak sa u mňa mágia prejavila, bolo to skôr vyhrotenie nejakej emócie, ktorá slúžila ako impulz k nejakému slabému prejavu. Chcel som to však vedieť vedome a tak som s očakávaním hľadel Shine do očí.

Laba, ktorá mi zamrzla vo vzduchu, sa mi už začínala triasť od vysilenia svalov. Preto som ju hneď, ako prehovorila, položil do mäkkej pôdy lesu a narovnal sa. "Ahoj," zamumlal som jej naspäť a sledoval ju očkami. Stále som bol zmätený z toho, či ju skutočne poznám alebo nie. Tie spomienky som mal zahmlené. Avšak to, čo povedala potom, ma len utvrdilo v tom, čo som si myslel. "Aj ja teba," odvetil som mierne neisto, keďže som nevedel, čo mám od nej čakať. No inštinkty mi hovorili, že sa môžem uvoľniť. Nebol som napätý, skôr neistý a zvedavý. Mal som toľko otázok, no netušil som, čo sa mám opýtať ako prvé. "Uhm, prepáč, ale nepamätám si tvoje meno," nakoniec som zo seba vypáčil to jediné, na čo som sa ako tak zmohol. Hádam mi trochu pomôže v rozvinutí rozhovoru. Bol som ešte stále celkom v šoku, že som tu na niekoho narazil a k tomu na niekoho, kto mi bol tak blízky, no ja netušil ani ako sa volá! Bol som zmätený...

//Lúka

Ťažký dážď, ktorý padal z oblakov, začal zmáčať moju srsť. Nános čiernej magickej farby sa na niektorých miestach začal rozpúšťať a odkrýval tak modré trsy srsti, ktoré znázorňovali kľukaté odznaky po mojom tele. Sám som si to však okamžite nevšimol, moja pozornosť patrila porastu, ktorým sa mi nie príliš ľahko napredovalo. Prečo je tu tak veľa tých rastlín! rozhorčene mi preletelo hlavou. Keď som bol menší, pamätal som si, že sa mi tadiaľto kráčalo oveľa jednoduchšie. Možno to bolo tým, že som bol tri razy menší, než teraz. Nakoniec sa mi však podarilo predrať tým hustým porastom, až som medzi vetvami a koreňmi odhalila ruina Svätyne. Okamžite som si spomenul, že je to práve to miesto, kde som stretol oného vlka. Išiel som správne. Nebol som už malé vĺča, už som sa dokázal na ostrove i orientovať! Zahrial ma príjemný pocit vo vnútri. Azrael ma už nemôže nazvať vĺčaťom! Avšak v tom som začul niečie kroky a zbadal pohyb čiernej srsti. Zarazil som sa a pozrel sa na vlčicu, ktorá sa ocitla predo mnou. Ako som sa na ňu díval, môj mozog indikoval, že mi je známa. Musel som ju poznať, no nepamätal som si ju úplne jasne. Bol som príliš malý. Jej pach mi však potvrdil, že som ju skutočne poznal. Ostal som mlčky stáť a upierať modré zraky do tej jej. Už som nebol také malé vĺča, aké som bol pri našom prvom stretnutí. Pomaly som ju dorastal a dalo by sa povedať, že mi už k tomu nechýbalo veľa.