Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Bol som rád keď som cítil jej prítomnosť a jej teplo a vôňu. Bolo to pre mňa niečo ako droga a preto som to potreboval. Keď povedala že keď znova umriem tak ma sama zabije tak sa začnem nad tým smiať. "Tak to by som chcel vidieť." Poviem so smiechom a štuchnem do nej nosom. Potom mi začala vysvetľovať to prečo mám tu korunu zo závojom a celkom to dávalo zmysel. "Tak to dáva zmysel. Potom všetkom čo sa stalo sa vážne divím že žijem. To je pravda už nikdy nechcem spomínať na to čo som robil keď som tu nebol a to ako ma tá jašterica zabila. Ale ak ju znova stretnem tak ju zabijem! Ja sa jej pomstím za to čo tebe aj mne spravila." Poviem trochu nahnevane ale potom sa hneď upokojím a pousmejem sa. Potom sa zhlboka nadýchnem a vydýchnem a pozriem sa na ňu. "Keď som umieral a díval som sa na teba ako tam ležíš bolo mi smutne s toho že tu ostaneš sama. Ja nechcem aby si bola sama. Neprežil by som to. A preto ma niečo napadlo. Čo by si povedala ak by sme si spravili vĺčatá?" Opýtam sa jej a pozorne som sledoval jej reakciu. Pretože ak by sa mi niečo stalo tak by nebola sama mala by deti a aspoň nejakú pamiatku na mňa.

Vôbec som si Des nevšímal až keď sa s nami lúčila tak som sa na ňu pozrel. "Ďakujeme a aj teba všetko dobré. Maj sa." Rozlúčil som sa s ňou a potom som sa venoval Nyci. Vôbec mi nevadilo že na mne leží. Bolo to príjemné. Preto keď sa posadila vedľa mňa tak som potichu zakňučal. Prečo sa musela postaviť? Potom ma ale vystrašila keď povedala že má zlomené rebrá ale potom sa mi uľavilo keď povedala že sa jej to zahojilo. "Tak to som rád že ti nič není a si v poriadku." Pousmejem sa a oliznem ju na líco a keď povedala že aj ona mňa miluje tak som sa o ňu obtrel a spokojne som vzdychol. Bol som rád že som so svojou láskou a nikto a nič nás nerozdelí. Musel som sa zasmiať nad tým keď povedala aby som toto už nikdy nerobil a že sa nemám nechať zabiť. "Neboj sa láska už sa to nikdy nestane. Máš moje slovo." Usmejem sa a znova ju oliznem na nos. Keď prišlo na to čo mám na hlave a keď povedala že svätožiara to neni tak som ostal sklamaný ale keď povedala čo to je tak som ostal prekvapený. Koruna s niečim čo vyzerá ako závoj? To čo má znamenať? "Asi si nezaslúžim potom všetkom. Ale nevadí čo už. Ale aj tak by ma zaujímalo čo to má znamenať." Poviem a povzdychnem si. Potom sa pozriem na Nyci a zhlboka sa nadýchnem. "Nyci chcel by som sa s tebou o niečom porozprávať." Poviem vážne a sledoval som ju.

Bol som mŕtvy takže som ani netušil čo všetko sa deje a ani som nevedel ako dlho som bol mimo. Keď som konečne ožil ucítil som že je niekto pri mne. Pozrel som sa kto to je a bola to Nyci. Čo ma prekvapilo že žijem veď tá jašterica ma roztrhala na kúsky. Ale to bolo jedno bol som s Nyci a to bolo dôležité. "Ano žijem. A čo ty si v poriadku?" Opýtal som sa jej a trochu som sa pousmial keď sa mi vrhla okolo krku a olizla mi nos. Všetok hnev čo som mal voči nej bol preč. Bol som šťastný že je živá a so mnou. "Milujem ťa Nyci." Zašepkal som jej do uška a hlavu som jej zaboril do srsti. V tú chvíľu na mňa doľahlo všetko možné aj nemožné a zrazu som sa cítil tak slabý ako ešte nikdy pred tým. A z oči sa mi pustili slzy. To že tam bola s nami aj ďalšia vlčica som neriešil teraz som bol rád že som s Nyci. Potom som zodvihol hlavu a všimol som si že mi niečo padá do oči. "Nyci čo to je?" Opýtal som sa jej a veľmi ma to zaujímalo čo to mám na hlave.

Ako ma tlačil k zemi tak som mal problémy s dýchaním a moje pokusy o vyslobodenie sa stali marné. Postupne som strácal aj tú poslednú silu čo som mal. Takže toto je môj koniec? Zabije ma prerastená jašterica? Pomyslel som si a ešte na posledy som sa pozrel na Nyci. Nevedel som či je v poriadku a do oči sa mi nahrnuli slzy. "Milujem ťa Nyci." Poviem smutne a keď som ucítil tlak na rebrá tak som zakňučal. Potom ma chytil a začal so mnou mávať vo vzduchu. Vzdychnem si a len zatvorím oči a čakal som na koniec. Ani neviem ako dlho to trvalo ale zrazu som cítil náraz na zem. Otvoril som oči a videl som že ležím na zemi. A posledné čo som videl bolo ako sa mi jašterica zahryzla do krku. A tak som len zatvoril oči a čakal som na smrť. Lenže nič neprichádzalo. Stále som tu bol a stále som žil. Čo ma prekvapovalo. Pretože toľkými zraneniami by som už bol dávno mŕtvy ale ja nie som mŕtvy. Čo ma na jednej strane tešilo a na druhej desilo. Lenže už som nemal silu bojovať a tak som len ležal na zemi.

Vyčerpávalo ma to ale musel som v tom pokračovať. Takto ma otec predsa nevychoval. Musím pokračovať ďalej a nesmiem sa vzdať. Aj keby som mal zomrieť ale nevzdám sa a Nyci a tú druhú vlčicu zachránim. Jašterica a mi ale zahryzla do krku ale našťastie to nebolo vážne a nezabil ma. Pretože vtedy zaúčinkovala moja mágia a on ucítil bič okolo nôh. Lenže čo spravil potom nebolo príjemné. Zareval mi do uší až som skoro ohluchol. V tú chvíľu som prestal používať mágiu a ľahol som si na zem a labami som sa chytil za hlavu. Ten pocit bol nepríjemný. Keďže som si držal hlavu tak som ani nevidel ako sa po mne ohnal labou. Jediné čo som ucítil bolo ako ma niečo tlačilo k zemi. Laby som dal dole z hlavy a videl som ako ma jašterica pritláča labou k zemi. Zavrčal som a nabral som všetku silu ktorú som ešte mal a snažil som sa vyslobodiť.

Videl som ako drží Nyci a to ma hnevalo toto si nezaslúžila. "Nyci!" Vykríkol som a v mojom hlase sa ozval smútok a chcel som sa k nej rozbehnúť lenže jašterica sa teraz venovala mne a ja som nemohol nijako pomôcť Nyci. Môj oheň bol neúčinný pretože mal na sebe ľad. Čo ma trochu štvalo ale aj tak som sa nevzdával a rozmýšľal som čo ďalej. A keďže som mal dobrý zrak tak mi nerobilo problém vidieť aj v tme. Aj keď bolo to trochu s problémami ale vedel som rozoznať že sa niečo deje. Keď sa jašterica vrhla proti mne a chňapla po mne pazúrmi tak som sa len tak tak stihol uhnúť. Odskočil som do zadu a zavrčal som na neho. Lenže to nebolo všetko jašterica zamierila ku mne a chcela ma pokúsať. Našťastie sa mi podarilo sa tomu vyhnúť ale beh ujmi to nebolo. Na krku mi ostali dve malé ranky od jeho zubov. Našťastie to ale nebolo nič hrozné a ja som sa mohol sústrediť na neho. Hneď som pred jašterom vytvoril ilúziu jamy a pri tom som použil ohnivý bič. Hodil som ho po jeho nohách aby sa mu omotal okolo nôh a ja som ho mohol stiahnúť na zem. Teda on by mal pocit že padá do jamy.

Len som sa díval a keď som videl čo robí Nyci tak som jej chcel ísť pomôcť ale potom všetkom čo sa stalo nemám chuť jej pomáhať aj tak by to neprijala. Ale zase na druhú stranu som ju mal rád. Ona bola jediná ku ktorej som prejavil skutočné city a s ktorou som sa nehral a nevyužíval. Lenže akú mám istotu že aj keď jej teraz pomôžem tak ostane so mnou? Veď teraz sa na mňa vykašlala a čo keď stretneme nejakého vlka a ona ma kvôli nemu odkopne? Povzdychol som si pretože som dal navonok city a to som nechcel a teraz sa mi to vypomstilo. Ale tú príšeru musíme zničiť aby ona nezničila nás. Videl som ako sa na mňa díva jedným okom a len som sa pousmial. A tak som sa zhlboka nadýchol a pomocou ohňa som vytvoril ohnivý bič a začal som s ním bičovať jaštericu.

Dorya s Dail sa stretli s hyenou a porazili ju bez ujmi
Sisi zatiaľ bojuje s krtkom
Dale bojoval s jaštericou a zomrel

Môj plán nevyšiel čo ma naštvalo a navyše ma tá príšera chytila do laby. Zakňučal som a pozrel som sa na neho. "Pokojne ma zabi ale poslúchať ťa nebudem!" Poviem a v tom ma pustil na zem a ja som spadol na zem. Bol som dosť zranený a len som sa díval ako vlčice bojovali s ním. Zrazu sa uvedomili a začali bojovať? Škoda že ich to nenapadlo skôr. Škoda že som to musel začať ja a aj som si toho najviac odniesol. Ale kašlal som na to. Už mi to bolo jedno. A keď mi bolo trochu lepšie tak som sa postavil ale teraz som nezasahoval do toho a len som ich sledoval. Nič v zlom ale bol som nahnevaný na vlčice a hlavne na Nyci že sa o mňa vôbec nezaujímala a že ani nevedela že som odišiel a to jej neodpustím. Zistila to až keď som na tú jaštericu zaútočil ak by som to nespravil tak by jej možno bolo aj jedno že som odišiel. Táto myšlienka ma trochu zamrzela asi ma nemá tak moc rada ako som si myslel.

Išiel som k teleportu a bolo mi jedno že na to Nyci nereaguje. Keď chce byť s tou príšerou tak prosím. Ja ju nedržím. Ja nie som ako iný vlci že bojujem o partnerku. Ja to nechám tak. Ale potom nech mi nechodí plakať na rameno. Povzdychol som si a uvedomil som si prečo som nechcel žiadnu vlčicu ale teraz bolo už neskoro. Ako som tak pokračoval v ceste sa mi ozval hlas v hlave hovoril že som zradca a tak som sa zastavil a otočil som sa a uvidel som ako ku mne beží tá jašterka. A tak som sa len zasmial. "Nie som zradca. Veď si jasne povedal že chceš iba Nyci tak som poslúchol a nechal som vás samých. Tak sa teraz nesťažuj!" Zavrčím na neho a vôbec som sa nebál a bol som pripravený na neho zaútočiť. Ako sa tak ku mne približoval tak som sa prikrčil a keď bol dostatočne blízko tak som po ňom skočil a pokúsil som sa zahryznúť do krku.

Tá jašterica chcela iba Nyci a tak som len prekrútil očami. "Fajn prajem vám príjemnú cestu." Poviem a ďalej som sa už o tom nezaujímal. Jasne povedala že aby ho zaviedla tá vlčica a o mne nepadlo ani slovo. Celkom ma to potešilo aspoň som sa nemusel namáhať splniť tej jašterici sen. A navyše keď sme všetci ucítili pach nejakého vlka. Presnejšie vlčice. No skvelé takže ako povedala jašterica ďalšia posila. A keď tá vlčica prišla tak som sa na ňu pozrel a poobzeral som si ju. "Zdravím." Pozdravil som vlčicu a hneď som vedel čo sa bude diať a tak som si len sadol a všetko som nechal na nich. Preto som si ľahol na zem a pokojne som oddychoval a tú cestu som nechal na nich keďže jašterica vyslovene povedala že len Nyci ho má zaviesť k tomu teleportu a o mne nepovedal nič. Takže ja som pokojne odpočíval a už som si ich nevšímal. Vlastne som rozmýšľal nad tým čo budem robiť keď oni traja odídu a ja tu ostanem sám. Asi si pôjdem nájsť nejakú zábavu aby som sa nenudil. To je celkom dobrý nápad a tak som sa postavil a poobzeral som sa okolo seba a rozhodoval som sa ktorým smerom pôjdem. A neskôr som si uvedomil že teleport je najrýchlejšia cesta a tak som si len povzdychol a postavil som sa a potom som sa vydal smerom k teleportu.

Nyci povedala že nepozná žiadného vlka ale že by sme ho mohli zaviesť k nejakým vlkom a z nich by si mohol vybrať. "To je dobrý nápad Nyci." Pousmial som sa lebo to bol vážne skvelý nápad. Potom začala hovoriť jašterica a tak som ju len počúval pretože jej slová patrili Nyci a nie mne a tak som len počúval čo hovorí. Hovoril o ústach a zuboch čo mňa moc nezaujímalo a tak som odvrátil pozornosť pred sebe a zamyslel som sa nad tým čo by sme asi robili keby tu nebol tento netvor. Celkom mi narušil plány a takto ich neuskutočním. Povzdychol som si pretože ma to štvalo že kvôli nejakej jašterici sa neuskutoční môj plán a to ma štvalo zo všetkého najviac. Asi budem musieť počkať kým toto stvorenie odíde a budeme sami. Ale potom ma napadlo že čo ak neodíde? Čo ak už ostane s nami navždy? Tak s tej predstavy som nebol nadšený chcel som byť zo svojou láskou sám a nie aby nám pri tom asistoval nejaký netvor. Ako som tak bol zamyslený nad týmto tak som ani nevnímal okolie a už som ani nepočul o čom je vlastne reč.

Nakoniec aj Nyci súhlasila a tak som znova venoval pozornosť netvorovi ale neuniklo mi ako sa mu Nyci poklonila tak to ja rozhodne robiť nebudem. Ja sa nebudem nikomu klaňať. Nebudem sa ponižovať. Na jeho poznámku som len prikývol ale čo sa týkalo jeho podmienky tak som sa zamyslel nad tým lebo ja som tu okrem Nyci nepoznal nikoho takže to bude viac menej na Nyci ona možno pozná nejakých vlkov. A tak som sa pozrel na Nyci a opýtal som sa jej. "Poznáš nejakých takých vlkov?" Opýtal som sa jej a čakal som čo povie. Sám som bol zvedavý či nejakých pozná lebo ja som nepoznal nikoho takže som sa spoliehal len na ňu a dúfal som že o niekom bude vedieť a príšera bude spokojná. Keď som videl že tá príšera ide preč tak som sa pozrel na Nyci či ideme s ňou alebo nie.

Pozrel som sa na Nyci ktorá sa nebála a to som bol rád že sa nebála a ukazovala svoju odvahu. Potom začala Nyci hovoriť a tak som mlčal a len som ich sledoval a počúval som ich. Keď jašterica povedala že by sme ho nedokázali poraziť ani vo dvojici tak ma to naštvalo. Ako to mohol vedieť. Nepoznal nás a nevedel čoho sme schopný. Preto som na neho zavrčal. A keď položil pred nás labu a povedal aby sme sa presvedčili o tom tak som si najskôr poobzeral jeho labu. Bola veľká o tom niet pochyb ale moja povaha mi hovorila aby som to aj tak skúsil. Nemôžem to len tak vzdať bez boja. A tak som sa teda do laby zahryzol. Lenže som mal problémy zatvoriť ústa a zubami rozdrviť kosti. A navyše tie šupiny boli odporné a slizké takže sa tá noha nedala poriadne chytiť. A tak som to nakoniec vzdal. Zamračil som sa na neho a zavrčal som. Ja som ešte nikdy nebol porazený ale tuto to vyzeralo že by som bol porazený raz dva. A navyše keď netvor odišiel k stromu tak som ho len sledoval čo robí. A keď som videl ako dokázal vyvaliť strom a potom zubami odtrhol koreň. Pritom všetkom som počul zvuky praskania a lámania dreva. Len som nad tým pokrútil hlavou a keď k nám hodil ten koreň tak som sa prekvapene pozrel na koreň a potom na neho. "Dobre uznávam že máš riadnu silu." Uznal som že je silnejší a že by sme ho neporazili ale mať za ochranku takéhoto netvora tak to by bolo niečo super. "Dobre ja súhlasím s tvojou ponukou." Povedal som netvorovi a potom som sa pozrel na Nyci a bol som zvedavý čo ona na to.

Bol som rád že ma konečne pustil ale nepoďakoval som mu za to iba som na neho zavrčala. Potom som len počúval čo hovorí. Keď som bol konečne voľný tak som sa postavil vedľa Nyci a pozrel som sa na ňu a olizol som ju. Nechcel som aby sa jej niečo stalo. "To je mi jedno že ti začína dochádzať trpezlivosť." Povedal som mu trochu nahnevane. Vážne som na toto nemal náladu. A navyše keď sa hral na niečo čo nebol. Sakra o akých dvoch možnostiach hovorí? Je len jedna a on nebude rozhodovať ktorú z nich si máme vybrať. A najviac ma naštvalo to keď povedal že aby sme mu ukázali najsilnejších vlkov z nás dvoch. "No dovoľ. Ja som dosť silný a nie som žiadny slaboch tak ma láskavo neurážaj." Povedal som naštvane ale jeho ponuka že by nám potom mohol ponúknuť ochranu ma zaujala. Veď kto by nechcel ochranu od takejto príšery ako bol ten jašter? A tak nakoniec som len prikývol. "Dobre teda ako chceš." Povedal som mu a pozrel som sa na Nyci či s tým tiež súhlasí alebo nie. A ja keby nesúhlasila tak som bol pripravený ju chrániť za každú cenu. Za ňu by som aj život poloťil len aby bola ona v poriadku.