Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sledoval som Stray a sám som si dával pozor na to kam dám nohy aby sa mi niečo nestalo. Držal som sa jej ako kliešť. Klamal by som ak by som povedal že sa nebojím. Úprimne som sa bál aby sa niečo nestalo. Hlavne som nechcel aby sa Stray niečo stalo. Nechcel som o ňu prísť. Potom mi ale povedala aby som tu ostal že to pôjde preskúmať a že nájde bezpečnú cestu a že ma tam potom dostane. Pokrútil som hlavou nad tým. "Nie nenechávaj ma tu samého čo ak sa tu niečo stane?" Opýtal som sa lenže to bolo márne. Ona sa vydala preč a tak som si povzdychol a len som tam stál a čakal som. S napätím som sledoval Stray čo robí a ako ide dole. Mal som strach a veľký. Chcel som ísť za ňou a pomôcť jej. Našťastie som videl všetko čo robila a keď som videl že mala problémy tak som sa chcel k nej rozbehnúť a pomôcť jej. Ale bolo to nebezpečné a tak som sa pomalým a opatrným krokom vydal za ňou. "MAMI!" Zavolal som na ňu a snažil som sa k nej dostať čo najskôr a pomôcť jej. Nechcel som aby sa zabila alebo aby si nejako ublížila.

//Bull Meadow

Pokračovali sme v ceste ať sme prišli k horám. Ale toto bolo iné miesto aké bolo pred tým a musím povedať že tu bolo aj keď dosť nebezpečné. Vlk si tu musel dávať pozor na každý krok aby sa mu niečo nestalo. A tak som sa len obzeral okolo seba a dával som pozor aby sa mi niečo nestalo. Pozrel som sa na Stray ktorá mlčala a nič nehovorila. Nevedel som prečo je ticho prečo nič nehovorí. Len som dúfal že to neni kvôli mne že som nespravil niečo zlé a že sa na mňa nehnevá. Ale pre istotu som mlčal aj ja. V tom sa ale Stray otočila na mňa a uvidel som ten pohľad. Pozrel som sa na to a zamyslel som sa nad tým či tam ísť alebo nie. Aj keď to mohlo byť nejaké dobrodružstvo ale stálo nám to za to aby sa nám niečo nestalo? A preto som mykol plecami. "Neviem čo povedať. Ako by si sa rozhodla ty?" Opýtal som sa jej a sledoval som ju. Aj keď by som asi radšej šiel preč ako to riskovať.

To čo povedala ma potešilo. "Ďakujem to je krásne od teba." Poviem a bol som rád že ma má rada a že je stále so mnou a že ma neopustí. Potom sme pokračovali v ceste a ja som bol zvedavý kam ideme. Tešil som sa na nové miesto a hlavne na to či stretneme niekoho nového. Zatiaľ som nikoho nového nestretol a začínal som si myslieť že tu asi nikto iný neni. Ale to sa všetko môže zmeniť. To by som bol rád ak by sa to všetko zmenilo a stretli by sme nejakého nového vlka. Ako sme tak pokračovali v ceste tak krásna lúka začala myznúť a pred nami sa začali objavovať kopce. Pomyslel som si že sa vraciame do hôr kde sme už boli. Takže som mlčal. Možno Stray vie čo robí a kam ideme. Hlavne nech sa niekam dostaneme a hlavne nech stretneme niekoho nového. Chcel som sa veľmi rád zoznámiť s niekým novým a dúfal som že sa mi to splní a spoznám niekoho nového.

//Snežné tesáky

Keď mi to Stray vysvetlila tak som tomu pochopil a vôbec som sa na to nehneval. "To je v poriadku. Ja som nevedel že toto neovládaš. To skôr ty mne prepáč. ale do budúcna dobre vedieť isto tu hru niekedy použijem." Usmejem sa a potom som len pokrútil hlavou. "Nie si vôbec blbá. Si tá najmúdrejšia a najinteligentnejšia vlčica akú som kedy stretol a mám ťa veľmi rád mami." Usmial som sa a potom keď sa opýtala či sa nepôjdeme prejsť tak som prikývol. "Ano poďme." Poviem a budem rád ak sa prejdeme. Po tom dlhom ležaní čo som tu ležal tak mi stŕpli nohy a potreboval som to nejako rozhýbať takže prechádzka bol ako skvelý nápad. A tak som sa poriadne ponaťahoval a pripravil som sa na prechádzku a veľmi som sa tešil na to či niekoho stretneme alebo kam sa dostaneme. Chcel som spoznávať tento ostrov a chcel som istiť aké sú tu územia. Zatiaľ sme boli v takých čo sa mi páčili ale som zvedavý či sú tu aj nejaké také čo by sa mi nemuseli páčiť.

Ako som videl tak Stray na moju hru nepristúpila. Tak som si len povzdychol a pokrútil sm hlavou. "Neospravedlňuj sa. To je v pohode vážne." Pousmejem sa a potom sa postavím a labou si pritiahnem nohu k sebe. Potom som sa pozrel na Stray. "Ale ja chcem. A rád si od teba zoberiem všetko." Pousmejem sa a sledoval som ju. Len som nechápal prečo nepristúpila na moju hru. "To skôr ja by som sa mal ospravedlniť. Chcel som ťa len trochu potrestať za to že si ma tu nechala tak dlho. Bola to len taká nevinná hra nič viac. Prepáč už to nikdy nespravím." Poviem trochu sklamane a potom som sa pustil do nohy. Zohol som sa k nej a odhryzol som si kúsok mäsa a začal som jesť. Musím povedať že to bolo veľmi chutné. A preto som pokračoval v jedení mäsa. Až netrvalo dlho a ostala len kosť. Potom som si olizol ústa a pozrel som sa na Stray. "Ďakujem veľmi pekne. Bolo to vynikajúce." Pousmejem sa a potom som si sadol a sledoval som Stray a čakal som čo bude teraz.

Po celú dobu som mal zatvorené oči takže som ani nevidel kedy prišla Stray. Oči som otvoril až keď som počul jej hlas. Otvoril som oči a pozrel som sa na ňu. "Ahoj už som si myslel že si ma opustila." Poviem trochu urazene. Aj keď si to možno nezaslúžila ale keď bola tak dlho preč a ja som nevedel čo si mám o tom myslieť. Už ma napadali rôzne myšlienky čo budem robiť a ako vlastne prežijem. Potom som si ale všimol že pre do mnou leží kozia noha. Hneď som dostal chuť na ňu. Ale napadlo ma niečo lepšie. Čo keby som to Stray vrátil za to že ma tu nechala tak dlho samého. A tak som sa trochu vystrel a labou som odsunul nohu. "Prepáč ale nemám chuť. To si radšej niečo ulovím sám ako prijať niečo od niekoho kto ma tu nechal tak dlho samého." Poviem nahnevane ale vo vnútry som sa smial. Bol som zvedavý ako dlho toto všetko obaja vydržíme. A hlavne ako dlho dokážem odolávať tej chutnej nohe na ktorú som mal obrovskú chuť až sa mi zbiehali slinky.

poprosila by som odznak pisálek za 700 postov pre sisi
potom odznak za 3 roky na mg pre dail
odznak za 2 roky na mg pre daleho

přidáno

//Hmlisté pláne

Keď sme boli na lúke ktorá sa mi páčila tak som sa chcel opýtať Stray čo budeme robiť. Lenže na moje prekvapenie ma schovala na lúke a odišla preč. Nechápal som prečo to spravila. Čo som spravil niečo zlé alebo čo sa stalo keď ma tu nechala? A tak som teda ostal na tom mieste kde ma schovala a čakal som či sa vôbec vráti. Ako išiel čas a ona sa nevracala tak som si začínal myslieť že ma tu nechala samého a že si išla po svojom a ja sa už teraz budem musieť starať sám o seba. Dúfal som ale že to tak nebude a že sa čoskoro vráti. Lenže to tak nevyzeralo že by sa mala vrátiť. Povzdychnem si smutne a schúlim sa do klbka a zatvorím oči. Aspoň sa poriadne vyspím a porozmýšľam o tom čo budem teraz robiť keď som na všetko sám. Odpočíval som ale nespal som. Pri tom som rozmýšľal nad tým že pôjdem preskúmať tento ostrov a zistím kde sa čo nachádza a potom uvidím či budem tulák alebo pôjdem do svorky. Teraz si ale odpočiniem a všetko budem riešiť až potom.

Ten farebný vlk snami dlho neostal čo mi trochu vadilo lebo som sa s ním chcel viac zoznámiť ale tak čo narobím nič. A tak som mu len kývol na pozdrav a potom som sa pozrel na Stray a čakal som čo bude ďalej. Lenže netrvalo dlho a Stray povedala že aj mi ideme tak som len prikývol a šiel som. Tešil som sa na to že spoznám nové miesta kde som ešte nebol. A tak som išiel a obzeral som sa okolo seba aby som si zapamätal cestu. Toto miesto bolo dobré len keby tu nebola taká hmla ale s tým sa nedalo nič robiť. Dúfal som že teraz pôjdeme niekam kde neni taká hmla ako je tu. Pokračoval som v ceste a celú cestu som mlčal. Cesta našťastie netrvala dlho a nakoniec sme sa ocitli na veľkej lúke. Musel som uznať že toto miesto je krásne.

//Bull Meadow

Ten vlk sa mi nepredstavil a podľa toho čo som počul a videl tak ani Stray nevedela jeho meno. To čo je potom za vlka ktorý sa ani nepredstaví? Veď to je slušnosť sa predstaviť no nie? Najviac ma ale prekvapilo to keď ma aj ten vlk pochválil že mi to stopovanie ide dobre. Usmial som sa a bol som ešte vyše pyšný. "Ďakujem veľmi pekne. Mám dobrého učiteľa." Poviem a žmurknem na Stray. Ano vďaka nej sa učím všetko čo budem potrebovať a ona je skvelá učiteľka. Potom som sa na neho prekvapene pozrel keď povedal že si to divné sfarbenie priniesol z iného. "Z iného sveta?" Opýtal som sa ho prekvapene a díval som sa na neho. Ano nechápal som tomu ako je možné že z iného sveta? Neni toto jediný svet ktorý existuje? Asi som bol ešte dosť malý aby som to pochopil a preto mi to asi ďalej ani nevysvetľoval. Medzi tým ako ja som rozmýšľal ako to myslel sa ho Stray opýtala na to koľko je vlkov v jeho svorke. Čože? Svorka? Ona chce ísť do svorky? To som nevedel. Prečo mi to nepovedala že chce ísť do svorky? Pretože úprimne ja tam nechcem ísť. Lenže ak nechcem stratiť Stray tak tam budem musieť ísť asi s ňou. Ale hádam že na to je ešte čas a nikam sa nechystá.

Prvé čo ma prekvapilo bolo že ma ten vlk poznal po mene ale potom mi to trklo. Isto mu Stray o mne hovorila tak preto ma pozná. A tak som sa usmial. "Je vidno že moje meno poznáš ale ja nepoznám tvoje. Povieš mi ho?" Opýtal som sa ho a keď ma Stray začala chváliť tak som sa pozrel na ňu a počúval som ju a bol som na seba pyšný že som to dokázal aj sám bez jej pomoci. "Ďakujem. Ano spomenul som si na to čo si povedala a tak som to skúsil a tak som tu. Veď mám dobrého učiteľa takže sa nebudem diviť ak ho prekonám." Poviem pyšne a zodvihnem hlavu hrdo hore. Potom som ale ostal ticho lebo sa oni dvaja rozprávali a ja som im nechcel skákať do rečí. Ale potešilo ma keď ten vlk povedal že bude musieť odísť. Aspoň sa konečne budeme zase hrať. Pretože to viac baví ako len takto stáť a vyprávať sa. Toto je nuda a nebaví ma to. A tak som rozmýšľal ako by som sa zabavil do vtedy kým ten vlk odíde. Aj keď musím povedať že to bol veľmi zvláštny vlk. Takto s farbeného vlka som ešte nevidel. Čím to asi tak môže byť? A preto som sa ho opýtal. "Prečo máš také smiešne s farbenie? Vyzeráš ako keby ta pomaľovali s nejakými zvláštnymi farbami." Zasmial som sa nad tým.

//Common forest (cez Zauberwald)

ako som tak bežal a hľadal som Stray tak som prebehol cez nejaký les ale nezastavoval som sa pokračoval som ďalej. Až som sa ocitol na území ktoré bolo pokryté hmlou. Tak tu niekoho nájsť bude problém a tak som si spomenul na to ako ma Stray učila ako mám niekoho vystopovať. A tak som sa zastavil a snažil som sa do nosa zachytiť pach Stray. Za ten čas čo som bol s ňou som už vedel ako vonia takže s týmto problém nebude a tak som pozorne zachytával pachy. Ucítil som nejaký čo som nepoznal ale hneď potom som zachytil aj Stray. Potešil som sa a rozbehol som sa za ňou. "MAMI!" Zavolal som a keď som k nej dobehol tak som sa hneď o ňu obtrel a potom som si všimol že je s nejakým vlkom pozrel som sa na neho a usmial som sa. "Ahoj teba som ešte nevidel."

Všetko bolo v poriadku a ja som bol rád že sa zabávame a že ma trénuje a učí. Keď Stray na mňa skočila a povalila ma na zem tak som sa usmial ale ona to využila a chytila môj konár a začala ho trhať. A tak som ho silno zovrel aby mi ho nevytrhla. Potom sa ale postavila vedľa mňa a začala ma ťahať po zemi. Trochu sa mi to nepáčilo ale konár som rozhodne pustiť nechcel a tak som začal hlavou trhať aby som jej ho vytrhol. Lenže našu hru niečo vyrušilo ona pustila konár a ja som sa hneď postavil na nohy a díval som sa čo sa deje. Potom len povedala že musíme preč a že musím utekať. Nechápal som prečo ale poslúchol som ju a bežal som za ňou. Lenže bežala moc rýchlo a ja som ju stratil. "Mami!" Zavolal som a zakňučal som. Stále som utekal a dúfal som že ju nájdem. Nechcel som byť sám. Ešte som nebol na to pripravený.

//Hmlisté pláne (cez Zauberwald)

Asi magiu světlo

Obaja sme trhali a mne sa to všetko páčilo. Aj keď ma hnevalo že mi to nejde ale s tým sa dalo rátať že mi to neuľahčí pretože nič v živote neni ľahké. A najviac so všetkého sa mi nepáčilo keď mi konár vytrhla z úst. Zavrčal som na ňu a keď sa opýtala či ho chcem a aby som si preň šiel tak som sa trochu na ňu zamračil ale veľmi ma to všetko bavilo. Bolo to úžasné a najviac sa mi páčilo že neutekala preč že bola na jednom mieste. A tak som znova na ňu zatočil a celou silou som sa zahryzol do toho konára a celou silou som začal ťahať a vrčal som pri tom. Neviem ako dlho toto trvalo ale nakoniec sa mi to podarilo. Konár som jej vytrhol z úst a potom som sa len zasmial a rozbehol som sa preč. Pri tom som sa otočil či ona beží za ňou teraz jej to všetko vrátim. Aj keď bude musieť brať trochu ohľadu na mňa že ešte tak rýchlo utekať neviem ale aspoň bola zábava a ja som sa nenudil.