Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Pozrela som sa na Erra ktorý šiel vedľa mňa a pousmiala som sa. Už si ani nespomínam kedy šiel niekto vedľa mňa. A musím povedať že to bol pekný pocit. Keď Erro povedal tade tak som len prikývla a šla som s ním. Potom som sa pozrela aj ja cez kríky a videla som kanca. Potešila som sa že ho máme ešte len ho uloviť. Erro sa opýtal či máme plán. Ja som pokrútila hlavou lebo ma tak rýchlo nič nenapadlo. Potom som sa pozrela na brata a veľmi ma potešilo to čo povedal. "Ani nevieš ako rada toto počujem." Poviem bratovi a pousmejem sa. Keď ale povedal ako sa ten svet volal tak som ostala prekvapená. "Čože? Ty si bol v Yalore? Ja tiež ale takéto veci som si neodniesla od tadiaľ. Vlastne ja som si nič odtadiaľ neodniesla. A ty máš rovno bundu, znaky a ešte nejaké šípy či čo. To neni fér." Poviem urazene. Pretože som mu závidela čo všetko si odniesol z Yaloru a ja som si nič neodniesla. Prečo on musí mať vždy to najlepšie a ja nemám také šťastie na toto? "Skúsiť to môžeš." Poviem a povzdychnem si a potom to už radšej nechám tak a venujem sa tomu loveniu aby sme to už mali za sebou a aby sme vyliečili Errovu vyrážku.

Bola som rada že sa oni dvaja nezačali biť. Pretože to jediné čo by som teraz potrebovala bolo aby sa oni bili. Na moje prekvapenie bolo zatiaľ všetko v poriadku a to ma tešilo. Erro ešte dodal čo som ja nepovedala o bohoch. Ja o nich nehovorím pretože nie všetci na nich veria a nechcem aby si mysleli že som blázon alebo niečo podobné. Potom som videla ako Erro zobral tú rastlinu. To by dopadlo ak by sme ju stratili. "Neďakuj." Pousmejem sa trochu. "Nemusí ťa to mrzieť. Nebola som na to sama. Bola tam Acci aj Athai a ostatný vlci. Takže ťa nemusí nič mrzieť." Pousmejem sa a potom som len čakala čo povie. A keď povedal že rád pomôže potešilo ma to. bola som rada že nás nenechá na holičkách. "Ďakujem moc to pre mňa znamená." Pousmejem sa a potom keď sa znova začal ospravedlňovať tak len pokrútim hlavou. "To nič. Netráp sa s tým. Isto neni ďaleko aby sme ho ulovili." Pousmejem sa a potom som sa snažila zachytiť pach toho prasaťa a našťastie nebol ďaleko takže sme mohli pokojne pokračovať ďalej. A tak som sa pomalým krokom vydala smerom za tým prasaťom.

Bola som rada že sa Erro upokojil a keď mi ešte venoval ten pohľad tak ma to potešilo. Teraz som už vedela že sa môžem na neho hocikedy spoľahnúť a on mi pomôže. "Ďakujem Erro." Pousmejem sa a jemne ho oliznem na nose. Potom som sa pozrela na brata. "Dobre budem ti veriť." Poviem a povzdychnem si. Na tomto ostrove je možné všetko a ak je vážne pravda to čo hovorí Marcos tak potom asi zažil to najlepšie dobrodružstvo aké kedy zažil. "Inak pekná bunda a znaky." Pochválim mu to a potom sa opýta či sa stalo niečo zlé kým bol preč. "Ano boli tu nejaké príšery. Erro bojoval s chobotnicou a ja s dvoma krtkami ale našťastie sa nič vážneho nestalo." Poviem a potom ma napadlo že by nám Marcos mohol pomôcť uloviť to prasa a nemuseli by sme sa rozdeliť ako navrhoval Erro. "Marcos nikdy som ťa o nič nežiadala ale teraz potrebujem tvoju pomoc. Erro ma nejakú vyrážku na sebe a aby sme mu to vyliečili potrebujeme uloviť prasa. Pomohol by si nám prosím ťa uloviť to prasa a vyliečiť tú vyrážku?" Opýtala som sa smutne brata a dúfala som že nám pomôže že nás nenechá v štichu. Pretože ak by nám nepomohol veľmi by ma to ranilo ale verila som že brat neni taký aby odmietol nám pomoc.

Prikývla som keď sa Erro opýtal či je to môj brat. "Ano to je on." Poviem a potom čo Erro zo seba vypustil tak to som teda nečakala. Takého to som Erra ešte nezažila a preto ma to aj prekvapilo ako sa choval. V nemom úžase som tam len stála a počúvala som Erra a zrazu som si uvedomila že Erro neni taký ako som si o ňom myslela. Ale zase sa ma zastal a bolo vidno že mu na mne záleží a že by sa s bratom aj pobil ak by to bolo potrebné. Takto sa ma ešte nikto nezastal ako on a preto som sa pousmiala. "Erro upokoj sa." Zašepkala som a potom som sa pozrela na brata. "Vážne si ma nechcel opustiť? Hovoríš pravdu?" Opýtala som sa ho a úprimne som teraz nevedela ako mám zareagovať keď on povedal že je rád že ma zase vidí. Ako dlho? Pokiaľ zase niekam nezmizne. "Aj ja teba." Poviem na koniec a keď povedal že už neklame tak som si ho len poobzerala. "To som zvedavá či je to pravda." Zamrmlala som si po pod nos a potom som sa pousmiala. Jasné že som bola rada že je tu ale nemám právo sa hnevať aj ja?

Keď som videla ako sa Erro zasekol keď prišla reč na svorky tak som sa len na neho pozrela a mlčala som. Nechcela som nikoho nútiť aby išiel do svorky keď nechce. Ale ja zo svorky neodídem aj keby neviem čo bolo. Už raz som odišla a skončila som ako tulák a to už nechcem zažiť. Erro na to povedal že je to zaujímavé a ja som stále len mlčala a nič som nehovorila. Preto keď prešla reč na to že ako je možné že tu vlci žijú tak len myknem plecami. "Ja sama neviem. Ale za tie roky čo som tu som toho toľko zažila že sa divím že vôbec ešte žijem." Pousmejem sa nad tým a potom keď sme našli tie stopy prasaťa tak sme sa vydali po stopách a netrvalo dlho a našli sme samca aj samicu. A tak som sa prikrčila vedľa Erra a prikývla som keď Erro povedal aby som sa pozrela. "Ano vidím. Mali sme šťastie." Pousmejem sa ale keď Erro povie že by jeden z nám mal ísť za Sagim a povedať mu to a druhý by tu mal ostať strážiť tak sa mi to ani trochu nepáčilo. Čo ak sa rozdelíme a už sa nikdy neuvidíme? "Myslíš si že je to dobrý nápad sa rozdeliť?" Opýtala som sa ho. Keď v tom z ničoho nič na nás spadol nejaký vlk. Keď som ale počula svoje meno tak som sa postavila a uvidela som brata. Najskôr som neverila vlastným očiam. Myslela som si že sa mi to len sníva a navyše bol zmenený ako keď som ho videla na posledy. Mal nejaké znaky a bundu. "Marcos si to ty?" Opýtala som sa prekvapene a potom keď sa mi začal ospravedlňovať tak som pochopila že je to on. Lenže keď hovoril o nejakom svete ktorý musel zachrániť tak som si spomenula že aj ja som v nejakom svete bola a musela som ho zachrániť. Ale to nedáva zmysel aby to bol ten istý svet ale potom odkadiaľ by mal bundu a znaky? Povzdychnem si. "Vieš ako som sa cítila keď som prišla do svorky a teba tam nebolo? Vieš ako som sa kvôli tomu trápila? Myslela som si že si ma znova opustil že ma nemáš rád. Proste napadali ma hrozné veci." Povzdychnem si a na chvíľu som prestala myslieť na to prasa a Errovu vyrážku.

//Long

"Ja viem. Preto som to povedala." Poviem a keď som videla ako ho to potešilo a od radosti až poskočil tak som sa musela nad tým usmiať. Bolo to zlaté ho vidieť takto potešeného. "Bude a neni problém sa tam vrátiť. Vlastne som si myslela že keď nájdeme Seth tak by ste tam mohli ísť so mnou." Poviem a pozriem sa na neho. V duchu som dúfala že s tým bude súhlasiť. Pretože už som ich nechcela stratiť. A to by sa stalo ak by som sa vrátila do svorky bez nich. "To vidím ako sa snažíš. A to neni pravda. Tento ostrov je divný a ubližuje všetkým nie len tebe." Poviem a pousmiala som sa. Za tie roky čo som tu som už vedela čoho je tento ostrov schopný takže to čo povedal Erro nebola pravda. Tento ostrov si robil čo chcel a bolo mu jedno komu ublíži. Potom Erro povedal že to skúsime a ak nás nebude počuť tak pre neho pôjde. "Dobre." Prikývnem a pousmiala som sa trochu. Pri tom som sa snažila zachytiť pach ale nič som necítila. "Zatiaľ nie." Poviem a pozrela som sa na neho čo robí. Keď to vyzeralo že asi niečo má tak som hneď prišla k nemu a pozrela som sa na to a prikývla. "To by mohlo byť ono." Poviem a poobzerám sa po okolí.

"Pomôžem vám v hľadaní." Poviem a pousmejem sa. Oni si to zaslúžia aby som im pomohla. Keď ale povedal že ho bolela noha ale že sa to rýchlo zahojilo tak som si vydýchla. "Musíš si dávať pozor." Žmurknem na neho a pousmejem sa. Potom len prikývnem. Aj keď mne sa našťastie nič nestalo ale ostatný to šťastie nemali. Každý mal nejaké to zranenie. "Dobre poďme ale ako zavoláme Sagiho keď nájdeme to prasa? Pochybujem že by to bolo počuť až do zátoky." Poviem a zamyslím sa nad tým ale nič ma nenapadalo. Možno Erra niečo napadne. A tak som sa potom s ním vydala do toho lesa ktorý som nemala rada ale musím to zvládnuť a prekonať to a hľadať veci ktoré potrebujeme na vyliečenie Erra. Potom som ucítila zápach a len som si povzdychla. "Neboj sa čoskoro sa toho zbavíš. Ale nesmieš sa škrábať inak sa to bude zhoršovať. Viem je to nepríjemné ale musíš to vydržať." Poviem a mrzelo ma čím si Erro musí prechádzať a tak prišla do lesa a sústredila som sa na hľadanie toho prasaťa a iných vecí.

//Zauberwald

Prikývnem. "Ano je tu a nechápem prečo ho baví ma stále opúšťať. To máš pravdu. Zaslúžil by si to aby dostal rozum." Povzdychnem si a videla som ako sa ku mne natiahol a isto ma chcel oliznuť ale nespravil to čo ma trochu zamrzelo. Možno sa bál aby ma nenakazil a to som rešpektovala ale myslela som si že by ma nenakazil ale to teraz nebudem riešiť. Potom začal hovoriť že ju nenašli a čo zažil za ten čas čo sme neboli spolu. "To ma mrzí že ste ju ešte nenašli. Čože? Dúfam že ti tá puma neublížila?" Opýtala som sa ho a poobzerala som si ho a okrem tej vyrášky nemal nič na sebe čo ma potešilo. Potom keď povedal že bojoval so Sagim s chobotnicou tak som sa prekvapene na neho pozrela. "Čože? Ja som bojovala proti dvom veľkým krtkom ktorý nás skoro zabili. Ale nakoniec zmizli a ja som sa zobudila v lese." Poviem a aj keď ma už tu nič neprekvapí tak toto ma prekvapilo. Z myšlienok ma vytrhol Errov hlas keď sa opýtal či to neni tá rastlina a ukázal na ňu a potom ju vytrhol. Prišla som k nej a poobzerala som si ju a prikývla som. "Ano je to ona. Teraz musíme nájsť toho chrobáka a ďalšie veci." Poviem a bola som rada že nám to takto rýchlo išlo. Za chvíľu bude Erro vyliečený.

//Tichá zátoka (cez Zauberwald)

Sagi nám povedal aby sme nelovili sami že ho máme zavolať ak budeme loviť. No neviem či to bude počuť z Longu až sem. Potom ma Sagi ale ubezpečil že bude v poriadku a tak som sa pousmiala a kývla som na neho. A potom som už s Errom išla do Longu. Toto bolo prvý krát čo sme boli sami a mohli sme sa porozprávať medzi štyrmi očami. Keď mi povedal že som mu chýbala tak ma to potešilo. "Aj ty mne si chýbal." Pousmejem sa a pozriem sa na neho. Potom sa ma opýtal či som našla tú svorku ktorú som hľadala. "Ano našla som ju a dokonca som našla aj brata. Ale zase odišiel. Nechal ma samú. A čo vy? Našli ste Setha?" Opýtala som sa a povzdychla som si a skloním hlavu. Ako sme pokračovali v ceste tak sme prišli do toho lesa ani som sa nezastavila a len som pokračovala ďalej. Chcela som byť z tohto lesa preč. Našťastie Long nebol ďaleko a hneď sme ho našli. Keď sme konečne prišli k Longu tak sa pozriem na Erra. "Tak a sme tu." Poviem mu a hneď sa dám do hľadania toho kvetu.

Nepáčilo sa mi že som to musela spraviť ale iná možnosť nebola. Ale zase ma potešilo že Erro aj Sagi ma počúvali a nič nenamietali. Skôr naopak Sagi vymýšľal plán ako by sme tie veci mohli nájsť. A navrhol aby sme sa rozdelili. Presne ako Errovi ani mne sa to nepáčilo. Predsa Erro mal tú vyrášku a nebol schopný pomaly ani stáť na nohách a Sagi vyzeral že bude stále len vracať ale zase ak sa rozdelíme tak tie veci nájdeme rýchlo a pomôžeme Erro. "Som rada že súhlasíte. Dobre tvoj nápad je dobrý Sagi." Poviem a potom sa pozriem na Erra ktorý sa ma opýtal kde je Long. "Long sa nachádza v strede Zauberwaldského lesa." Poviem a povzdychnem si. Ten len som tak nenávidela ale čo narobím? Ak chceme pomôcť Errovi tak tam budem musieť ísť a nejako to zvládnuť. Keď Erro povedal že by sme tam mohli ísť spolu tak som bez váhania prikývla. Aspoň mu budem môcť pomôcť uloviť to zviera a získať tak krv. "Dobre pôjdeme spolu." Poviem a potom som sa pozrela na Sagiho. Na jednej strane som ho tu nechcela nechávať samého ale zase ak tu ostaneme tak nepomôžeme Errovi. A tak som si len povzdychla. "Sagi drž sa a buď opatrný a dávaj na seba pozor. My nebudeme dlho preč. Za chvíľu na späť tak nás tu počkaj a nikam nechoď." Pousmiala som a potom som sa vydala smerom k Longu.

//Long (cez Zauberwal)

Keď som videla ako sa Nero nahneval a začal sa meniť na monštrum tak som si len povzdychla. Keby ho neprovokovali tak by sa toto nestalo. Lenže oni si nedali povedať a takto to dopadlo. Našťastie sa tam objavila Iris a keď som ju uvidela tak som sa pousmiala. Vinadala Nerovi a potom zmizla a Nero nám nakoniec poradil ako pomôcť Errovi pousmiala som sa. "Ďakujeme." Poďakovala som mu a potom som sa len dívala ako zmizol. Keď sme tam ostali len mi traja a obaja začali zúriť tak som si len povzdychla. Situácia sa nám začala vymykať z rúk. Ak niečo hneď nespravíme tak by mohol Erro aj zomrieť a to teda nechcem. Najhoršie na tom bolo ale to že Sagimu prislo zle a začal vracať. Prekrútila som očami ale keď prišiel k nám tak som sa na oboch zamračila. "Obaja sa upokojte a prestaňte! Musíme nájsť veci čo povedal Nero. Navrhujem sa poobzerať najskôr tu po zátoke. Musíme uloviť nejaké ryby a tak získame tie rybie šupiny. Potom by som navrhla aby sme sa tu poobzerali či nenájdeme kanca kvôli krvi. A potom pôjdeme na Long a tam nazbierame tú rastlinu a potom budeme hľadať ostatné veci." Prvý krát som zvýšila hlas čo u mňa nebolo normálne ale oni dvaja už strácali nervy a tak som musela zasiahnúť inak by sa tu asi navzájom pozabíjali a to neni dobré. A dúfala som že som ten hlas nezdvihla nadarmo a že dajú na mňa a pôjdeme hľadať tie veci.

Videla som že ten problém sa zhoršuje a nikto nevedel ako mu pomôcť. A tak som si len povzdychla a pokrútila som hlavou. Keď Erro vykríkol na toho tvora tak som čakala čo sa bude diať. Ten tvor prišiel k nám a povedala že je to Boh. Vôbec ma to neprekvapilo pretože už som mala tú česť sa stretnúť s Iris ktorá bola tiež Bohyňa takže toto ma neprekvapilo. Potom keď Sagi povedal že bohovia neexistujú tak som len pokrútila hlavou. "Tak to sa mýliš existujú. Toto je moje druhé stretnutie s nimi." Poviem mu a potom som sa pozrela na Erra na ktorom bolo vidno že má vážne problémy. Na Bohovi bolo vidno že je nahnevaný s toho že na neho Erro kričal ale ani som sa mu nedivila. Veď ho to privádzalo ku šialnstvu a ak mu hneď nepomôže tak to môže skončiť aj horšie ako len s vytrhanou srsťou. Erro prosil aby to niekto zastavil a potom bežal do vody. Povzdychnem si a pozriem sa na Boha. "Prosím si Boh musíš vedieť ako mu pomôcť. Nenechaj ho trápiť." Prosila som Boha o pomoc a dúfala som že boh má toľko rozumu že pomôže Errovi.

Bola som šťastná ako ešte nikdy pred tým. A keď som videla že aj Erro a Sagi sa tešia tak ma to príjemne hrialo na srdci. "Ano vrátila som sa k vám." Pousmejem sa a keď som videla ako Sagi začal poskakovať tak som sa zasmiala. "Ano a už sa nerozdelíme." Usmejem sa a teraz som úplne zabudla na to že ma brat opustil. Bola som s dvoma vlkmi ktorých som mala rada s toho jedného a niečo viac. Potom keď som ucítila ako mám Errov nos zaborený do mojej srsti jemne ho oliznem. On sa mi začne ospravedlňovať a ja len pokrútim hlavou a pozriem sa na neho. "Aj mne si chýbal ani nevieľ ako. Erro upokoj sa. Nemusíš sa ospravedlňovať. Ty za nič nemôžeš. Je to moja vina že som sa rozbehla do toho lesa a nepočkala som na teba. Odpusti mi to prosím." Poviem a pozriem sa na neho smutne. Lenže to ma hneď prejde keď uvidím ako Sagi spadol na zem. "Sagi dávaj si pozor. To že som sa vrátila neznamená že sa tu zabiješ." Žmurkne na neho a potom si všimnem tej fľaštičky ale zatiaľ som to neriešila. Potom som sa pozrel na Erra ktorý sa začal chovať divne. Niečo mal so zadkom. "Čo ti je?" Opýtala som sa ho lenže on začal vrčať. Najskôr som tomu nechápala až kým som sa nepozrela jeho smerom. Až potom som si uvedomila prečo vrčí. Na strome niečo alebo niekto bol. Povzdychnem si. Pretože priam som dokončila boj s krtkom a teraz mám znova bojovať? Čo to nikdy neskončí alebo čo?

táto akcia sa mi veľmi páčila a moc som si ju užila :) dúfam že sa niekedy zopakuje pretože Dale alias kečupový klaun chce pomstu :D

//Zlatá svorka

Pokračovala som v ceste a obzerala som si tú krásu čo tu bola. Potom všetkom čo sa tu dialo je tu konečne niečo krásne. Bola som s tej krásy unesená a stále som si ju obzerala. Bola som z nej tak unesená že som si ani nevšimla kde som. Prebralo ma s tohto až zvuk vody. Pokrútila som hlavou a všimla som si že som na nejakom mieste kde som ešte nebola alebo bola a nepamätám si to. To teraz neni podstatné. A tak som sa začala obzerať okolo seba. Bolo tu pekne a v tom mi do nosa udrel pach. Teda boli to dva pachy ktoré som veľmi dobre poznala. "Erro Sagi." Vykríkla som od radosti a rozbehla som sa k ním. Keď som k ním pribehla videla som že sa priam zobudili ako ja. Hneď som na oboch od radosti skočila. Bola som rada že ich po dlhom čase zase vidím.